Dnes je štvrtok, 14.december 2017, meniny má: Branislava, Bronislava
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

17. NOVEMBER: Štátnym sviatkom je od roku 2001

november 17, 2017 - 12:00
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.

V parlamentnej rozprave pred jedenástimi rokmi búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ako vtedy tvrdila, ďalší by znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy korún.

Pamätným dňom sa u nás 17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa 17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.

Pred 23 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

CHRONOLÓGIA: Udalosti Novembra 1989

16. novembra 1989 - asi tristo bratislavských študentov sa stretlo na Mierovom námestí, odkiaľ sa sprievod pohol smerom k Ministerstvu školstva a telesnej výchovy SR. S jeho predstaviteľmi diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie školstva.

17. novembra 1989 - brutálny zásah polície proti pokojnej demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě, ktorá bola uctením pamiatky študenta Jana Opletala, zavraždeného nacistami v novembri 1939, zmobilizoval celú československú spoločnosť - začala sa "Nežná revolúcia". Hneď po skončení demonštrácie sa uskutočnilo niekoľko schôdzok študentov umeleckých škôl s pražskými divadelníkmi, na ktorých sa diskutovalo o spoločnom vystúpení proti režimu.

18. novembra 1989 - od rána rokovali na niektorých fakultách študenti pražských vysokých škôl o ďalšom postupe. Žiadali dôkladné vyšetrenie brutálneho zásahu na Národní třídě. Študenti DAMU a FAMU sa rozhodli začať týždenný protestný štrajk. Pridali sa k nim všetky pražské divadlá a postupne začali štrajkovať i mimopražské súbory vrátane bratislavských. Študenti vysokých škôl prijali prehlásenie, ktoré okrem iného požadovalo okamžité odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti.

19. novembra 1989 - v Prahe vzniká Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN) ako hlavné opozičné organizácie.

20. novembra 1989 - začala sa séria demonštrácií na námestiach miest v celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.

21. novembra 1989 - predseda komunistickej vlády Ladislav Adamec začal rozhovory s predstaviteľmi opozície.

23. novembra 1989 - v Bratislave pred zhromaždením vystúpil s prejavom Alexander Dubček.

24. novembra 1989 - odstúpil ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom, novým generálnym tajomníkom strany sa stal Karel Urbánek.

26. novembra 1989 - uskutočnil sa mohutný míting v Prahe na Letnej. Ladislav Adamec sa stretol s hlavným predstaviteľom opozície Václavom Havlom. Konalo sa zasadnutie ÚV KSČ, na ktorom sa rozhodovalo o potlačení revolučného hnutia vojenskou silou. Bez podpory Moskvy sa však československé vedenie na tento krok neodvážilo.

27. novembra 1989 - dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a nastúpiť cestu k demokracii.

29. novembra 1989 - Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.

začiatok decembra 1989 - začalo sa rúcanie železnej opony, drôtených zátarás okolo Československa.

10. decembra 1989 - vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová "vláda národného porozumenia", ktorú viedol Marián Čalfa. V tento deň tiež odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR Gustáv Husák.

28. decembra 1989 - Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka.

29. decembra 1989 - Federálne zhromaždenie zvolilo za nového prezidenta republiky Václava Havla. Rozhodlo tiež, že v júni 1990 budú v Československu slobodné a demokratické voľby.

- - Inzercia - -