Milé dámy, ako to už občas v živote býva, som okolnosťami donútená (dúfam, že len pre tento jeden jediný raz) vziať na seba tento neľahký údel a pokúsiť sa vám čo-to sprístupniť z rýdzo mužského sveta.
Tie špeciálne okolnosti bližšie rozvádzať nebudem, ale dôvod, pre ktorý momentálne neťuká do klávesnice váš Gregor, ale ja (a ako totálna väčšina mužských dôvodov je celkom prozaický) obsahuje jednu veľkú českú veselku, ešte väčšie množstvo alkoholu, spiaceho (rozumej chrápajúceho a slintajúceho) Gregora a červený vyskakujúci deadline na odovzdanie článku, ktorý by stihol, jedine keby bol Šípkovou Ruženkou a všetko okolo neho by zaspalo spolu s ním. A keďže sa nemienim nasledujúci týždeň po jeho precitnutí a návrate do ľudskej podoby pozerať na jeho trpiteľský výraz a psie oči, ktoré hádže vždy, keď niečo žehlí :) a dvíhať jeho rinčiaci mobil z redakcie s tým, že Gregi leží v posteli so strašnou angínou a nemôže hovoriť, tobôž vykazovať nejakú činnosť, rozhodla som sa napísať to zaňho a pár ľuďom okolo tým možno uľahčím život. Teraz krátky šok. Áno, Gregor má frajerku. A dovolím si tvrdiť, že duševne príčetnú. :).
No a pár z vás, milé dámy, možno bude celkom zaujímať, koľko strastí a slastí život s takým alfasamcom prináša. Lebo, nie je to len med lízať, to mi verte. Lebo možno aj vy máte jedného doma (ak práve neleží niekde pod stolom, samozrejme, čo je stále ešte ten lepší prípad) a zúfalo sa mu snažíte vidieť do hlavy. Tááák a tu vás hneď stopnem. Prestaňte s tým! Ak bude chcieť, rád sa vám otvorí a všetko vám ochotne vyklopí sám. Ak nebude, nuž, volá sa to hold smola a za žiadnych okolností na pílu netlačte, dosiahli by ste presný opak. Len si užívajte ten skvelý a kozmický sex s ním. Lebo občas netreba zbytočne veľa slov, stačí len ponechať voľnú ruku aj tým prízemnejším inštinktom. Milovanie je tiež komunikácia, tak nasávajte. A nebuďte smutné, ak to skončí, buďte vďačné, že ste to vôbec mohli zažiť. Lebo zamilovať sa ako blázon a pocítiť, keď vás niekto miluje rovnako, potom už môže prísť čokoľvek, aj ten koniec sveta!
Hneď v úvode si treba ujasniť základný mýtus, ktorý sa nad každou vzťahovou rubrikou vznáša ako smrad, a to, že muži sú testosterónom ovládané necitlivé hovädá bažiace po sexe, najlepšie kdekoľvek a s kýmkoľvek, monogamia im priveľa nehovorí, manželstva sa boja ako čert kríža, preto s nimi treba hrať rôzne hry, ktoré ich do toho chomúta nasmerujú. Omyl. Lebo to všetko možno platí, ale len kým sa nezamilujú. Oni túžia po láske a uznaní rovnako ako my, ak nie viac. Len to robia nenápadnejšie a o to nezištnejšie, že ich neženie tá tikajúca biologická bomba, ktorú vo svojej hlave počuje každá žena a takmer každá ten hlas aj slepo nasleduje a za akúkoľvek cenu. Neženie ich ani partnerkino finančné portfólio, ani frajerkin nový byt, a tak okamžite dôvod sa ku nej nasťahovať.
(Ok, sú aj takí hajzli, ale tých do kategórie alfasamcov pochopiteľne neradíme.) Ženie ich túžba po nežnej a vrúcnej náruči, ktorá ich privinie aj dobitých, zranených či bez koristi. Náruč, ktorá sa na nič nepýta, nesúdi, nevyčíta. Náruč, ktorá ľúbi nie pre všetky tie dôvody prečo áno, ale v dobrom i zlom. (A múdra žena vycíti, že muž sa zo všetkého najviac bojí zlyhania) Preto si dovolím tvrdiť, že mužské city sú síce navonok zriedkavé a objavujú sa v intervaloch padajúcich hviezd, ale sú o to vrúcnejšie a vrelšie. Každý muž je vo svojej podstate citlivý tvor, a je len na žene, aby to v ňom predrala na povrch. Toť tajomstvo. Pánbožko nám ženám nie nadarmo venoval toľké vnady, či už telesné alebo duševné, tak sa nebojme ich používať. Koniec koncov, v láske a vojne je dovolené všetko. Ja vždy tvrdím, že Boh stvoril ženu, aby duševne obrodila a skultúrnila toho mumlajúceho ľudoopa menom Adam, a teraz, pri pohľade na chrápajúceho Gregora som si tým úplne istá. Odmalička som túžila po niekom ako Hemingway, po mužovi, ktorý by voňal po chľaste a cigaretách, niesol by na svojich pleciach ťažobu celého sveta, vášnivo by miloval život, bol by rozorvaný a neuchopiteľný. A môj. A ako to už v živote býva, pozor na to, čo si želáte, ono sa vám to môže splniť. Lebo ja som jedného takého pred 6 rokmi stretla.
Bol nesmierne inteligentný, hravý, s citom pre situačnú romantiku, pudový a živočíšnosť z neho sálala spôsobom, ktorý ma privádzal do rozpakov. Usmieval sa tak tajomne a sexi, mal veľké dlane a chodidlá, čo bolo dobré znamenie.:) Testostéron by som z neho dokázala lízať po kvapôčkach potu, bože... Keď si na to spomeniem, musím sa pousmiať, lebo presne taký je aj dnes. Trvalo mu síce šesť (!) rokov, kým mi povedal tie dve sladké slová a začali sme byť reálne spolu. Medzitým pretiahol všetko, čo zodpovedalo aspoň sčasti jeho chľastom otupeným nárokom. Zažil zopár vzťahov. Párkrát sa pobil. Skončil v nemocnici. Vytriezvel. Dospel. Zamiloval sa. No i dnes je život s ním ako horská dráha, doslova a do písmena. To určite pozná alebo ešte len spozná nejedna z vás, ktorú priťahujú podobní muži. A presne preto nás to baví. Lebo ktorá alfasamička by doma chcela poslušného aportujúceho ratlíka. Žiadna. Chceme muža, ktorý nás chytí, vysadí na kuchynskú linku a bez opýtania pretiahne, vášnivo a s láskou. S láskou, ktorú má len pre nás. A aj keď občas mlčí, vy viete. A keď rozpráva, vy počúvate. S láskou.
Zatiaľ som však nestihla zistiť, či sa dá na takej horskej dráhe prežiť celý život. A či sa vám z toho po čase nezakrúti hlava. Keď sa Gregor prebudí, možno nám povie... :)
Vaša Ivanka
Poslať nový komentár