Dnes je pondelok, 27.marec 2017, meniny má: Alena
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Skvelá dystopia Sklenený meč

december 14, 2016 - 09:35
V elektrizujúcom pokračovaní románu Červená kráľovná sa stupňuje boj medzi neustále sa zväčšujúcou armádou Červených so špeciálnymi schopnosťami a zvyškom sveta, ktorý je ešte stále rozdelený podľa krvi. Je tu novinka Sklenený meč, ktorú si užijete rovnako ako prvú knihu fantasy série.

Krv hlavnej hrdinky Mare Barrow je síce červená, no jej schopnosť ovládať blesky z nej robí nebezpečnú zbraň, ktorú chce mať kráľovský dvor pod kontrolou. Mare sa síce spolu s Calom podarí utiecť a zobrať so sebou aj tajný zoznam s menami tých, ktorí sú „novou krvou“, avšak pomstychtivý Maven, ktorý je teraz už kráľom, je rozhodnutý nájsť ich a zničiť.

A tak sa Mare vydáva na najnebezpečnejšiu misiu svojho života – je rozhodnutá vypátrať ďalších Červených so špeciálnymi schopnosťami, aby s ich pomocou porazila Mavena a ukončila vládu Strieborných. Musí však čeliť aj ďalšiemu nebezpečenstvu, ktoré vyviera z jej vlastného vnútra.

Zlomí ju váha životov, ktoré boli položené v mene revolúcie, a stane sa z nej rovnaký netvor, akého sa snaží poraziť? Alebo ju faloš a zrada už navždy zocelia? Mare Barrow nemá na výber... Musí čeliť temnote, ktorá sa jej začína rozpínať v duši.

Victoria Aveyard je americká spisovateľka fantasy románov pre mládež, ktorá si svojím debutovým románom Červená kráľovná získala čitateľov po celom svete.
Vyrastala v East Longmeadow v Massachusetts, neskôr sa presťahovala do Los Angeles, kde na Univerzite Južnej Kalifornie vyštudovala scenáristku a dodnes tam žije. Za najväčšie životné úspechy považuje jazdu na koni pohorím Montany a cestu z Londýna do Edinburghu bez navigačného systému.

Začítajte sa do novinky Sklenený meč:

Zaváham – handra, ktorú mi podáva, je čistá, ale stále páchne krvou. Nemalo by ma to zaujímať, veď ja sama som celá od krvi. Červená je, samozrejme, moja. Strieborná patrí mnohým ďalším: Evangeline, Ptolemusovi, nymfiemu Lordovi. Vlastne všetci, ktorí sa ma pokúsili v aréne zabiť, mi zanechali na odeve striebornú pamiatku. Hádam, že nejaká krv patrí aj Calovi, veď hojne krvácal do piesku z rezných rán a škrabancov, spôsobených našimi takmer katmi. Teraz však sedí oproti mne, pozerá sa na svoje nohy a poddáva sa prirodzenému procesu liečenia. Pozerám sa na jeden z mnohých rezov na jeho ramene, pravdepodobne od Evangeline. Ešte je čerstvý a dosť hlboký, aby po ňom zostala jazva. Tá myšlienka ma čiastočne teší. Táto rana nebude čarovne odstránená chladnými rukami liečiteľa.
S Calom už nie sme v Striebornom svete, nie je tu nikto, kto by zmazal naše zaslúžené jazvy. Unikli sme. Alebo aspoň ja. Calove reťaze mi pripomenú, že on je braný ako zajatec. Farley ma prekvapivo nežne štuchne: „Skry si tvár, Bleskové dievčatko. Práve teba hľadajú.“
Pre zmenu spravím, čo mi kážu. Ostatní si takisto zakrývajú tváre červenou látkou. Cal je posledný nezahalený, ale nie nadlho. Nebráni sa, keď mu Farley uväzuje masku, a tak čoskoro vyzerá ako jeden z nás.
Keby ním tak naozaj bol…
Elektronické zunenie mi zohrieva krv a núti ma myslieť na pulzujúci a škrípajúci hĺbkovlak. Neúprosne nás ženie vpred, do mesta, ktoré bolo kedysi útočiskom. Vlak sa rúti, vreští po prastarých koľajniciach ako Strieborný svižník trieliaci otvorenou krajinou. Počúvam všetky zvuky kovu, cítim ich hlboko v kostiach, v ktorých sa mi usádza chladná bolesť. Moja zúrivosť, moja sila v aréne sa zdá byť len vzdialenou spomienkou, ktorá vyvoláva strach a bolesť.
Neviem si predstaviť, na čo môže myslieť Cal. On stratil všetko, všetko, na čom mu kedy záležalo. Všetko, čo miloval. Otca, brata i kráľovstvo. Obdivujem, ako vyrovnane pôsobí a okrem drkotania sa v rytme vlaku sa vôbec nehýbe.
Nikto mi nemusí hovoriť, prečo sa ponáhľame. Farley a jej strelci plní napätia ako elektrická cievka sú dostatočným vysvetlením.
Stále sme na úteku.

- - Inzercia - -