Dnes je streda, 23.august 2017, meniny má: Filip
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Nemilosrdný magnát

máj 05, 2017 - 11:37
Nemilosrdný magnát je po Bezohľadnom darebákovi druhou časťou novej série historických romancí Osudy rodu Ravenelovcov. A fanúšičky historických romancí si opäť prídu na svoje. Lisa Kleypasová je mimoriadne obľúbenou autorkou romancí, ktorá vždy dokáže prísť s niečím novým a veľmi chytľavým.

Jej knihy pravidelne zapĺňajú rebríčky najpredávanejších titulov a doteraz boli publikované v dvanástich jazykoch. Aj novinka Nemilosrdný magnát sa dostal na najvyššie priečky rebríčkov internetových kníhkupectiev už pred vyjdením.

Rhys Winterborne je waleský magnát. Vlastní moderné nákupné impérium v Londýne, ktoré vybudoval len vďaka vlastnej húževnatosti a cieľavedomosti. Vo svojom svete dosiahne všetko, čo si zaumieni. V ceste za najvyššími métami mu bráni už iba jeho neurodzený pôvod.

Keď sa zoznámi s mladou aristokratkou lady Helen Ravenelovou, je posadnutý myšlienkou vlastniť ju za každú cenu. Plachá Helen nepozná pozlátený, ale cynický svet londýnskej spoločnosti a vystaví Rhysovu pevnú vôľu skúške. Rhys si sobáš s ňou neúctivo poistí a jeho plánovaný úskok ich k sebe pripúta vzájomnou vášňou.
Helen mu však musí odhaliť svoje najstrašnejšie tajomstvo a riskuje tým úplne všetko.

Čitateľky dlho čakali na návrat autorky bestsellerov Lisy Kleypasovej a teraz je tu s najúžasnejšou romantickou sériou, akú kedy napísala. Zhodujú sa v tom fanúšičky aj médiá. Dokázala to už v prvej knihe Bezohľadný darebák a dokazuje to aj pokračovaním Nemilosrdný magnát.

Začítajte sa do novinky Nemilosrdný magnát:

Kapitola 1

            „Pán Winterborne, prišla za vami akási žena.“
            Rhys zdvihol hlavu od kopy listov na stole a zvraštil čelo. Pani Fernsbyová, jeho osobná sekretárka, stála vo dverách kancelárie a prísne naňho hľadela spoza okrúhlych okuliarov. Bola to žena v stredných rokoch, upraveného zovňajšku a trochu kyprejších tvarov.
            „Viete, že teraz návštevy neprijímam.“ Prvú polhodinu pracovného dňa sa vždy venoval čítaniu korešpondencie, pri ktorom ho nikto nesmel rušiť.
            „Áno, pane, ale je to dáma a...“
            „Nech je to trebárs aj kráľovná, je mi to fuk!“ vyštekol. „Pošlite ju preč.“
            Pani Fernsbyová nesúhlasne stisla pery do tenkej pomlčky a rázne sa pobrala preč. Klopkanie podpätkov na dlažbe pripomínalo vznietený pušný prach.
            Rhys sa opäť začítal do listu pred sebou. Zriedka dovolil, aby ho niečo vykoľajilo a prestal sa ovládať, no posledný týždeň naňho neúnavne útočili vzdor a zármutok. Oberali ho o všetku súdnosť. Svoje okolie priam bičoval zlou náladou. A to všetko kvôli žene, ktorú poznal lepšie, než by si želal. Lady Helen Ravenelová... mladá kultivovaná dáma, neskúsená, plachá, s modrou krvou... Zosobňovala jeho pravý opak.
            Ich zasnúbenie trvalo sotva dva týždne, než sa ho Rhysovi podarilo úplne zmariť. Keď sa s Helen videli naposledy, bol netrpezlivý a násilnícky. Nevedel sa ovládať. Pobozkal ju, ako po tom už dlho túžil. V jeho náručí stuhla ako skala. Odmietla ho. Už okatejšie ním nemohla pohŕdať. Stretnutie nemalo šťastný koniec. Helen sa rozplakala a jeho to rozzúrilo.
            Kathleen, lady Trenearová, bola vdova po Heleninom zosnulom bratovi. Na druhý deň Rhysa vyhľadala a oznámila mu, že Helen utrpela nervový šok a neutíchajúca bolesť hlavy ju pripútala na lôžko.
            „Už vás nechce vidieť,“ nešetrila ho Kathleen.
            Rhys nezazlieval Helen, že zasnúbenie zrušila. Zjavne k sebe nepasovali. Priečilo sa to Božiemu plánu, aby sa oženil s aristokratkou. A hoci disponoval obrovským majetkom, chýbali mu spôsoby a vzdelanie džentlmena. Ani svojím zjavom džentlmena nepripomínal. Mal tmavú pokožku a čierne vlasy. A bol urastený ako robotník.
            Nemal ešte ani tridsať rokov, keď sa mu z otcovho neveľkého obchodu na High Street podarilo vybudovať slávny obchodný dom U Winterborna. Dozaista bol najväčší na svete. Rhysovi patrili továrne, sklady, pôda, stajne, práčovne a obytné budovy. Bol na palubách námorných a železničných spoločností. Ale nech by ho v živote postretol hocijaký úspech, nikdy by nezmazal skutočnosť, že sa narodil ako syn obyčajného kupca z Walesu.
            Z myšlienok ho vytrhlo opätovné klopanie na dvere. Nedôverčivo zdvihol pohľad na pani Fernsbyovú, ktorá sa za ním vrátila do kancelárie.
            „Čo zase chcete?“ zasyčal.
            Sekretárka si napravila okuliare a rázne odvetila: „Ak dámu nemáme vyprevadiť násilím, trvá na tom, že neodíde, kým sa s ňou nepozhovárate.“
            Rhysovo rozhorčenie sa zmenilo na údiv. Nijaká žena z vyšších či iných kruhov by sa neodvážila naňho tak smelo naliehať. „Ako sa volá?“
            „Neprezradila.“
            Neveriaco krútil hlavou. Ako sa nezvanému hosťovi podarilo prísť až sem? Platil predsa armádu ľudí, ktorá sa starala o to, aby ho nikto nevyrušoval. Hlavou mu prebleskla bizarná myšlienka. Okamžite ju zahnal, no pulz nabral na obrátkach.
            „Ako vyzerá?“ odvážil sa spýtať.
            „Má oblečené smútočné šaty. Tvár ukrýva pod závojom. Je štíhla a má spôsoby.“ Na okamih zaváhala, potom sucho dodala: „Salónny prízvuk.“
            Uvedomil si, koľko bije. Hruď mu zovrela bolestná túžba. „Bože,“ zašeptal. To predsa nemôže byť pravda, aby sa Helen za ním vybrala. Ale tušil, že to predsa len bude ona. Cítil to v kostiach. Bez slova vstal a rýchlym krokom prešiel popri pani Fernsbyovej.
            „Pán Winterborne,“ okríkla ho sekretárka a náhlila sa za ním. „Ste len v košeli. Vaše sako...“
            Rhys ju sotva vnímal. Vyrútil sa z kancelárie a vstúpil do foyeru s koženými kreslami. Pri pohľade na nečakaného hosťa prudko zastal. Rýchlo prerývane dýchal. Hoci smútočný závoj zahaľoval dáme tvár, podľa krásnej štíhlej postavy a držania tela ju okamžite spoznal. Pristúpil k nej bližšie. Nezmohol sa ani na slovo. Stál pred ňou a myseľ mu kalilo zhnusenie. No súčasne pažravo vdychoval jej sladkú vôňu. Jej prítomnosť ho úplne vykoľajila. Telo mal ako v ohni, srdce bilo opreteky. Tichom sa niesol klepot písacích strojov v susednej miestnosti.
            Helen zrejme načisto stratila rozum! Vybrala sa za ním sama, bez sprievodu! Jej dobrá povesť je vážne ohrozená! Musí ju odpratať z foyeru a poslať domov, prv než vyjde najavo, o koho ide. No najskôr musí zistiť, prečo sem prišla. Hoci vyrastala v izolácii a mravnej čistote, nebola hlúpa. Keby nemala dobrý dôvod vyhľadať ho, isto by tak bohapusto neriskovala.
            Pozrel na pani Fernsbyovú. „Môj hosť sa dlho nezdrží. Postarajte sa, aby nás nikto nevyrušoval.“
            „Áno, pane.“
            Pohľadom zaletel k Helen.
            „Poďme,“ nevyberane hlesol a vykročil k dverám kancelárie.
            Bez slova ho nasledovala. Sukne jej šuchotali, keď sa nimi obtrela o steny chodby. Jej oblečenie už čosi pamätalo. Bolo nemoderné a trochu obnosené. Prezrádzalo ťažké časy. Tak preto za ním prišla? Potrebovali azda Ravenelovci peniaze tak zúfalo, že zmenila názor a je odhodlaná stať sa manželkou muža bez titulu?

- - Inzercia - -