Dnes je nedeľa, 19.november 2017, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Herec Milan Ondrík: Na problém sa pozriem detskými očami

jún 23, 2017 - 12:56
V pondelok 19. júna redakcia Slovenka vyhlasovala už po 27. raz v jedinečnej čitateľskej ankete Otca roka. Ocenili sme obdivuhodných mužov, ktorí sú pre svoje deti nenahraditeľnými ochrancami, významnou oporou. Minuloročný mediálny Otec roka, sympatický herec MILAN ONDRÍK Slovenke prezradil, ako on sám zvláda rodičovstvo i kariéru.

Charizmatický herec, ktorý sa príkladne stará o tri deti a manželku Zuzku, prežíva veľmi šťastné obdobie. Má prácu v divadle i v televízii a ani doma sa nenudí. Výchova Adamka, Alžbetky a Anežky ho mimoriadne napĺňa a dáva jeho životu ten pravý zmysel. On sám odmalička vie, čo je to vyrastať v rodine plnej detí. „Mám šesť súrodencov. Vždy som chcel mať veľkú rodinu a som šťastný, že je to tak,“ hovorí na margo svojich ratolestí.

Napriek tomu, že má málo voľného času, chvíle s rodinou si vždy užije naplno. „To sú veľmi vzácne chvíle, na ktoré sa vždy teším a nemám ani chuť niečo vymýšľať, niekam ísť... Skôr sme vždy doma. Cvičiť chodievam, keď rodina ešte spí, a keď sa vraciam, hneď nakúpim čerstvé rožky. Vždy, keď mám voľno, urobím deťom raňajky. Nerobím to však z povinnosti, vždy sa na to veľmi teším. Hovorím si, dnes je ten deň, keď môžem robiť raňajky. Niekedy však celý deň voľna znamená aj to, že večer idem hrať do Bratislavy  predstavenie,“ vysvetľuje rodák z Oravy, ktorý momentálne žije v Nitre, no vzdialenosť medzi hlavným mestom a domovom, mu nerobí žiaden problém.

 „Každý sa ma pýta, či sa nepresťahujeme... My sme sa tu však udomácnili, a tak radšej obetujem tú cestu. Niekedy si síce poviem, že aj ostanem v Bratislave, prezlečiem sa z kostýmu a idem von na pivo. Ledva si však sadnem, ešte ho nemám ani dopité, a prejde štyridsaťpäť minút. Vtedy si hovorím, že za tú chvíľu by som bol už v Nitre. Mnohým kolegom z divadla trvá cesta do práce v rámci Bratislavy dlhšie, ako prídem ja z Nitry,“ konštatuje s úsmevom.

 Dokonalé zázemie je základ

 Milanovi sa darí vo všetkom, do čoho sa pustí. Ako sa dá skĺbiť kariéra s početnou rodinou? „Zuzka mi vytvára také pracovné podmienky, aby som mohol pokojne pracovať. Keď je o rodinu postarané, môžem sa sústrediť na svoju robotu, ktorej je, chvalabohu, veľa. To je pre mňa veľmi dôležité. Keby som nemal to zázemie, inak sa pozerám na prácu, robím z nutnosti... Je pre mňa veľká výhoda, že mi takéto prostredie Zuzka vytvára,“ chváli sympaťák partnerku, ktorá je vyštudovanou herečkou. Kariéru však nateraz zavesila na klinec, aby sa mohla naplno venovať deťom. Tie sú podľa hercových slov povahovo veľmi odlišné. „Sú medzi nimi veľmi veľké rozdiely. Kalendárne je medzi nimi trojročný rozdiel, pri každom. Adam je dobré dievčatko a Alžbeta je taký nezbedný chlapec. Vždy som chcel mať chlapca, ktorý je nezbedný, a mám poslušného chlapčeka Adamka,“ smeje sa ostrieľaný herec, ktorého rodičovstvo zmenilo. „Ešte predtým, ako sa narodil Adamko, som sa bál, či s príchodom dieťaťa neostanem už len taký poslušný a dobrý... Čo to so mnou urobí. Nevedel som si to predstaviť. Bál som sa, že prídem len na skúšku, a budem sa ponáhľať domov. Opak sa však stal pravdou, deti dali môjmu životu ešte väčší rozmer, mám väčšiu chuť pracovať a vymýšľať veci,“ hovorí Milan, ktorý sa svojim trom miláčikom venuje naplno.

 Chvíle s deťmi znamenajú najviac

 „Stojí mi za to celá cesta z Bratislavy, keď som na konci dňa s deťmi len desať minút. Musím s nimi byť aspoň chvíľku každý deň. Nikdy som neprestal byť dieťaťom. Veľakrát si aj pred kamerou spomeniem na svoje deti, a snažím sa na veci pozrieť ich očami. Potom ten problém nikdy nie je taký veľký, ako by mohol byť. Z konkrétnych situácií sa viem viac tešiť, viem viac plakať a pre moje povolanie je to dôležité. Akokoľvek ťažkú postavu mám pred sebou, filtrujem ju cez oči dieťaťa,“ hovorí Milan Ondrík. Leto trávi ako pravý Oravák s deťmi v prírode. „Nepotrpím si na vychytené kúpaliská, stačia mi tie celkom obyčajné. So stánkami, kde sú hranolčeky, langoše... Pre šťastie dieťaťa je takéto šantenie asi najviac. Nelákajú ma drahé rezorty, láka ma práve tá obyčajnosť. Na Orave, za maminým dvorom, tečie rieka Oravica, v ktorej zvyknem loviť pstruhy. Cez deň sa tam kúpeme, vtedy sa vrátim do detstva. Vidím na Adamovi a Alžbete, že sú rovnako šťastní, ako som bol ja v ich veku...“

- - Inzercia - -