Dnes je sobota, 21.september 2019, meniny má: Matúš
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Muži z Baletu SND – predstavujeme sólistu Juraja Žilinčára!

august 31, 2017 - 12:53
Tancu sa venuje už dvadsaťtri rokov a za ten čas oživil veľké množstvo postáv nielen klasického repertoáru. V súčasnosti ho 21. septembra čaká premiéra baletu Dafnis a Chloé od impresionistu Maurica Ravela. Ak navštívite baletnú inscenáciu, je nemožné, aby ste si tohto večne usmiateho tanečníka nevšimli. Čo ho priviedlo k tancu a čo na tomto krásnom umení miluje? O svoje koníčky sa s vami rozhodol podeliť v rozhovore.

Ako by ste sa čitateľom predstavili?

Asi jednoducho – volám sa Juraj Žilinčár, narodil som sa v Bratislave 25. mája v roku 1983 a v čínskom zverokruhu som Sviňa. Mám tridsaťštyri rokov a staršieho brata, čo považujem za výhodu, lebo veľa vecí vždy vybavoval za mňa. (smiech)

Aký typ práce vás priťahuje okrem tanca?

Práca mi nikdy nesmrdela. Či už sa rozprávame o práci v záhrade, okolo auta, ani domáce práce mi nikdy nerobili problém.

Ako ste sa dostali k baletu?

Ako dieťa som sa chcel uliať z vyučovania, a tak som išiel na prijímacie pohovory na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (smiech). Pôvodne som si myslel, že to bude taká chvíľková záležitosť a že sa tam trochu pomotkám a pôjdem domov. Nakoniec som sa pekne pomotkal celý deň asi do šiestej večer. (smiech)

Ako ste sa o Tanečnom konzervatóriu dozvedeli?

Vo štvrtom ročníku prišiel do našej školy pedagóg Zoltán Nagy kvôli doplňovacím skúškam a nedostatku chlapcov. Prišiel na telocvik, pozrel sa, ako sa kto hýbe a vytypoval si pár chlapcov, ktorých si potom vzal bokom a pozval nás na prijímacie skúšky. Pýtal sa, či vieme niečo o balete a prvé, čo mi napadlo, bolo, že nechcem byť homosexuálom. (smiech) Napokon som sa tam vybral a na mieste som zistil, že vtedajšia zástupkyňa riaditeľa bola otcova kamarátka z detstva. Tak ma prijali. (smiech) Samozrejme, že žartujem. Prijali ma preto, že som asi pôsobil, že by som mohol mať talent.

Kedy ste nastúpili do Baletu SND?
V roku 2002, teraz mi práve končí pätnásta sezóna. Zostal mi tu ešte jeden spolužiak Andrej Cagáň, a z ročníka pod nami je to Katarína Košíková, Katarína Kaánová, Veronika Hollá, teraz už Dedinská, a Andrej Szabo.

Nie je to zvláštne byť s určitou skupinou ľudí takýto dlhý čas? Myslím tým už tých osem rokov na škole, potom pätnásť v divadle...

Keď sa nad tým zamyslím, s týmito ľuďmi som strávil väčšinu svojho života – ak to počítam takto na roky. Vždy sme však vychádzali dobre a mali sme k sebe blízko. Spolu sme trávili čas aj mimo školského či pracovného prostredia a to sa nezmenilo.

Čo máte na tanci najradšej a čo až tak veľmi neobľubujete?

Tancovanie a hýbanie sa. Nemám rád nácvik, resp. učenie sa nového diela. Počas prvých skúšok som vždy veľmi nervózny, pretože väčšinou neviem, čo mám očakávať. Keď prekonám toto štádium, už som O. K. (smiech)

Ktoré predstavenia je vám najbližšie?

Snehulienka a sedem pretekárov je moja srdcová záležitosť. Momentálne z nášho repertoáru neviem vybrať len jeden titul, a to najmä z toho dôvodu, že patrím k tým tanečníkom, ktorí milujú tanec ako taký. Neužívam si viac sólo, lebo ma vidieť. Užijem si každé predstavenie bez ohľadu na to, či som v zbore, alebo tancujem sólo.

03.jpg

Foto: 
Peter Brenkus
Valéria Stašková a Juraj žilinčár - skúška baletu Dafnis a Chloé

Pracujete aj na novom titule, ktorý bude mať premiéru v septembri. Čo by ste nám vedeli povedať o Dafnisovi a Chloé? 

Pre mňa je to taký „návrat“ k mojim sólovým začiatkom, keďže opäť prechádzam takým prerodom z detstva. Mám hrať malého chlapca – dieťa. Je to veľmi príjemné.
Je pre vás Ravelov balet Dafnis a Chloé výzvou, alebo to bude ako vždy, že Juraj Žilinčár príde, dobyje javisko a odíde?
Práve teraz mi napadlo, že veľa tvorcov si ma vyberá asi pre moje herecké schopnosti. (smiech) Že sa viem aj charakterovo prejaviť. Väčšinou si ma vyberajú dopredu na konkrétne postavy.

A čo predstavenie Nižinskij – Boh tanca? Tam stvárňujete Stasa Nižinského, ale i Charlieho Chaplina.
Tam ani jedna z postáv nie je o technike, skôr o herectve, ktoré si veľmi užívam.

04.jpg

Foto: 
Peter Brenkus
Juraj Žilinčár a Andrej Szabo - Nižinskij - Boh tanca

Ste človek, ktorým zmietajú emócie?

Áno, som veľmi emocionálny človek, ale snažím sa tie emócie potláčať v zmysle, aby mnou tak nekmásali. (smiech)

Ľudia zväčša nevedia, že tanečníci si veľa voľna počas sezóny neužijú...

No to nie. Vo veľa prípadoch všetci žijeme pre divadlo a súkromný život či rodina idú často bokom. Počas sezóny si neužijem takmer žiadne voľno a platí to pre väčšinu zamestnancov divadla. Začínam to veľmi pociťovať. Veľakrát ma trochu zamrzí, že divák nikdy neuvidí to, koľko úsilia a hodín driny nás stojí príprava inscenácie. Pracujem aj cez leto, ale väčšinou sa snažím ukradnúť si dva týždne voľna a niekam s priateľkou vycestovať. Radi chodievame do Talianska, pretože obaja milujeme taliansku kuchyňu.

Tanečníci sú veľmi izolovaní – či už na škole, ale aj neskôr v práci. Ste veľmi uzavretá komunita ľudí. Ako nadväzujete, resp. ste nadväzovali kontakty so ženami?

No nijako. Nenadväzoval. Tanečné konzervatórium je školou, do ktorej prídete ráno o ôsmej a odídete večer o ôsmej. Je náročné si udržať priateľov mimo školy. Nové vzťahy sa nenadväzujú, lebo je to nemožné. Preto sú tanečníci tak úzko zomknutá komunita. Sme k tomu nútení okolnosťami.

Ako ste sa teda zoznámili s priateľkou?

S priateľkou som sa stretol v divadle, kde ma líči takmer do všetkých predstavení, ako je Gunár v Popolvárovi, či Puk v Sne noci svätojánskej, Šašo v Labuťom jazere... Je to moja šikulka. Za postavu Puka som dokonca získal ocenenie literárneho fondu.

Ak by ste mali možnosť, venovali by ste sa opäť tancu?

Na túto otázku neviem odpovedať, i keď tanec milujem. Dokážem si však predstaviť, že by som robil aj niečo iné, napr. mechanika. Vášeň k motorkám a automobilom ma sprevádza od šestnástich rokov. Milujem fotografovanie a snažím sa mu venovať každú voľnú chvíľu. Ak sa dostatočne zdokonalím, rád by sa mu venoval aj profesionálne, ale to je hudba ďalekej budúcnosti.

Premiéra baletu Dafnis a Chloé sa bude konať 21. a 23. Septembra v historickej budove SND. Balet bude uvedený spolu s jednoaktovou komickou operou Mauricea Ravela Španielska hodinka. Vstupenky si môžete zakúpiť on-line na stránke www.snd.sk  alebo v pokladniciach SND. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk

- - Inzercia - -