Dnes je streda, 22.november 2017, meniny má: Cecília
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Svedok obžaloby

október 26, 2017 - 15:37
Detektívne poviedky Agathy Christie, v ktorých sa objaví aj Hercule Poirot. A hneď prvá rovnomenná patrí vraj medzi to najlepšie, čo napísala.

Vynikajúci výber z poviedkovej tvorby legendárnej autorky Agathy Christie. Hneď prvá poviedka patrí medzi to NAJ, čo kráľovná detektívok napísala.
Svedok obžaloby.


Hlavný hrdina Leonard Vole je obvinený z brutálnej vraždy Emily Frenchovej, o štyridsať rokov staršej dámy, ktorá bola doňho zaľúbená a odkázala mu celý majetok. Vole však dúfa, že mu alibi na čas vraždy potvrdí jeho krásna manželka Romaine, záhadná, osudová žena…
O kvalite poviedky svedčí i fakt, že bola viackrát sfilmovaná – prvý raz ešte v roku 1949 britskou televíziou. Neskôr prišli americké adaptácie a napríklad v roku 1957 verzia s Marlene Dietrichovou. Na stránke Česko-Slovenskej filmovej databázy má film pomerne vysoké hodnotenie, až 86% a režisér Billy Wilder bol za film nominovaný na Oscara.
V roku 2016 britská stanica BBC uviedla rovnomenný dvojdielny televízny film.

Poviedka Svedok obžaloby sa odlišuje od tých ostatných v knihe, ktoré sa zaoberajú nadprirodzenými silami. Podľa odborníkov a literárnych kritikov práve táto poviedka patrí k tomu najlepšiemu čo Agatha Christie napísala. Napríklad v antológii Dvadsaťjeden detektívov (editori John L.Breen a Ed Gorman) sa spomínajú tri najlepšie poviedky A.Christie: Slávičie hniezdo, Nehoda a práve Svedok obžaloby.

Ostatné mini detektívky v tomto výbere ponúkajú rôzne zápletky i prekvapivé rozuzlenia a sú zaľudnené množstvom viac či menej bizarných postáv. Medzi nimi samozrejme nechýba ani slávny Hercule Poirot.

Začítajte sa do prvej poviedky z novinky Svedok obžaloby:

Svedok obžaloby
Pán Mayherne si napravil cviker a sucho zakašlal, ako mal vo zvyku. Potom si opäť premeral muža pred sebou – obžalovaného z úkladnej vraždy.
Mayherne bol človek s uhladenými spôsobmi, elegantne, až vyberane sa obliekal, zrak mal bystrý, prenikavý. Nebolo ho ľahké prekabátiť. Ako vychýrený právnik sa tešil vynikajúcej povesti. Oslovil klienta vecným, no nie celkom odmeraným tónom.
„Ešte raz zdôrazňujem vážnosť situácie a upozorňujem, že vyžadujem absolútnu úprimnosť.“
Leonard Vole, ktorý dovtedy len nehybne hľadel do bielej steny pred sebou, uprel oči na advokáta.
„Viem,“ povedal skleslo. „Opakujete mi to stále dookola. No ja ešte vždy nechápem, ako je možné, že ma obviňujú z vraždy – z vraždy! Z takého ohavného zločinu.“
Mayherne bol prakticky založený a emócie odsúval bokom. Opäť si odkašlal, zložil si cviker, dôkladne poutieral sklá a znova si ho nasadil na nos. Až potom spustil:
„Áno, dobre, dobre. Milý pán Vole, urobíme všetko, aby sme vás oslobodili – a dosiahneme to, uvidíte, že sa nám to podarí. Ale najprv potrebujem vedieť všetky fakty, aby som mohol posúdiť silu argumentov obžaloby. Potom so sirom Charlesom zvolíme najvhodnejšiu taktiku obhajoby.“
Mladému mužovi nie a nie z tváre zmiznúť výraz zúfalstva a beznádeje. Dosiaľ sa Mayhernovi zdali vyhliadky mladého muža bledé a bol presvedčený o jeho vine. No prvý raz pocítil mierny náznak pochybnosti.
„Myslíte si, že som to urobil,“ šepol Leonard Vole. „Ale sväto-sväte vám prisahám, že nie! Viem, všetko svedčí proti mne, som ako zviera chytené do siete – kamkoľvek sa vrhnem, iba čo sa väčšmi zamotávam. Ale ja som to nespravil, pán Mayherne, verte mi!“
Mayherne dobre vedel, že každý v takejto situácii vždy tvrdí, že je bezúhonný. No mladíkov prejav naňho predsa len zapôsobil. Čo ak je Leonard Vole naozaj nevinný?
„Máte pravdu, pán Vole,“ povedal vážnym tónom. „Vyzerá to s vami zle, všetko svedčí proti vám. No prijímam vaše tvrdenie. A teraz prejdime k faktom. Porozprávajte mi, prosím, ako ste sa zoznámili so slečnou Emily Frenchovou.“
„Stalo sa to na Oxford Street. Prechádzala na druhú stranu ulice a mala plné ruky tašiek a všelijakých balíčkov. Uprostred cesty jej popadali, keď ich dvíhala, prihnal sa autobus a len tak-tak, že ju nezrazil, ledva odskočila na chodník. Ľudia ju okrikovali, bola celá bez seba, chuderka. Pozbieral som jej nákup, trochu som ho očistil od blata, previazal som špagát…“
„Dalo by sa povedať, že ste jej zachránili život?“
„Och! Nie, prepánajána! Iba som sa snažil byť slušný. Veľmi sa tešila, srdečne mi ďakovala a chválila ma, že som iný než väčšina mojich rovesníkov – presné slová si nepamätám. Rozlúčili sme sa a kráčal som ďalej. Ani v päte mi nenapadlo, že ju ešte niekedy uvidím. Ale život je plný náhod. Ešte v ten istý deň sme sa stretli na večierku u jedného môjho priateľa. Ihneď ma spoznala a požiadala, aby nás predstavili. Tak som sa dozvedel, že sa volá Emily Frenchová a býva v Cricklewoode. Chvíľu sme sa zhovárali. Ukázalo sa, že stará pani má sklon príliš sa upínať na ľudí. Nalepila sa na mňa len zato, že som urobil čosi, čo by spravil každý slušný človek. Pri odchode mi stisla ruku a pozvala ma na návštevu. Zo zdvorilosti som prijal a ona hneď určila konkrétny termín. Veľmi sa mi k nej nechcelo ísť, no pripadalo mi detinské odmietnuť, a tak sme sa dohodli na nasledujúcu sobotu. Keď odišla, od známych som sa dozvedel, že je bohatá, trochu čudáčka, že žije sama len s gazdinou a vlastní osem áut.“
„Aha,“ prerušil ho Mayherne. „Už vtedy ste zistili jej majetkové pomery?“
„Ak máte na mysli, či som sa vypytoval…“ namietal Leonard Vole, no Mayherne ho gestom umlčal.
„Snažím sa nazerať na prípad tak, ako ho bude prezentovať druhá strana. Na prvý pohľad nič nenasvedčovalo, že slečna Frenchová je zámožná. Žila striedmo, jednoducho. Aj vy by ste ju možno pokladali za chudobnú, keby ste sa náhodou nedozvedeli niečo iné. Kto vám vlastne naznačil, ako to v skutočnosti je?“
„Môj priateľ George Harvey, uňho sa konal ten večierok.“
„Myslíte, že si na to spomenie?“
„Naozaj neviem. Bolo to už dosť dávno.“
„No veď práve, pán Vole. Obžaloba sa bude v prvom rade snažiť dokázať, že ste boli vo finančnej tiesni. Ako je aj pravda, však?“
Leonard Vole sa zapýril.
„Áno,“ hlesol. „Prenasledovala ma nevýslovná smola.“
„No veď práve,“ zopakoval Mayherne. „Boli ste, ako vravím, vo finančnej tiesni, zoznámili ste sa s bohatou starou dámou a horlivo ste pestovali priateľstvo s ňou. Ak máme niekoho presvedčiť, že ste nepoznali jej majetkové pomery a že ste ju navštevovali len z dobroty srdca…“
„Bolo to tak.“
„Verím vám. Nespochybňujem vaše tvrdenie, len sa snažím pozrieť na vec zvonka. Veľmi bude záležať na výpovedi pána Harveyho. Myslíte, že sa rozpamätá na váš rozhovor? Nebude sa dať šikovnými otázkami zmiasť a presvedčiť, že k nemu došlo až neskôr?“
Leonard Vole chvíľu uvažoval, bledý ako krieda.
„Podľa mňa nie, pán Mayherne,“ usúdil napokon. „Jeho poznámku počulo viac prítomných a podaktorí sa mi dokonca vysmievali, že som ulovil bohatú babičku.“
Advokát sa snažil mávnutím ruky zahnať sklamanie.
„Škoda,“ prehodil. „No ďakujem vám za úprimnosť, pán Vole. Máte pravdu. Bolo by nevhodné vydať sa cestou, ktorú som pred chvíľou načrtol. Zabudnime na to. Teda zoznámili ste sa so slečnou Frenchovou, navštevovali ste ju, vaše styky utešene prekvitali. Ale niečo si vyjasnime raz a navždy. Prečo tridsaťtriročný, dobre vyzerajúci mladý muž, športovec, ktorý nemal núdzu o priateľov, trávil toľko času so ženou v rokoch, hoci s ňou nemal nijaké spoločné záujmy?“
Leonard Vole nervózne rozhodil rukami.
„Ťažko povedať – naozaj neviem. Ešte počas prvej návštevy nástojila, že musím prísť zas, ponosovala sa, aká je osamelá a nešťastná. Nedalo sa odmietnuť. Tak sa na mňa prilepila, že ma dostala do ošemetnej situácie. Viete, pán Mayherne, mám mäkké srdce, dám sa ľahko presvedčiť. Neviem povedať nie. Verte alebo nie, ale po tretej či štvrtej návšteve som si Emily obľúbil. Matka mi zomrela, keď som bol malý, vychovala ma teta, aj tá sa pominula, ešte som nemal ani pätnásť. Možno vám to bude pripadať smiešne, ale v konečnom dôsledku ma tešilo, že o mňa niekto prejavuje záujem. Doslova ma rozmaznávala.“
Mayherne sa však nezasmial. Namiesto toho si sňal cviker a začal ho utierať, robil to vždy, keď tuho premýšľal.
„Prijímam vaše vysvetlenie, pán Vole,“ ozval sa napokon. „Zdá sa mi uspokojivé, zo psychologického hľadiska. Záleží na tom, ako zareaguje porota. Pokračujte, prosím. Kedy vás slečna Frenchová prvý raz požiadala, aby ste jej skontrolovali účtovníctvo?“
„Po tretej či štvrtej návšteve. Vôbec nerozumela financiám a mala pochybnosti o niektorých investíciách.“
Mayherne prudko zdvihol zrak.
„Opatrne, pán Vole. Gazdiná Janet Mackenzieová tvrdí, že jej pani sa v obchodoch vyznala a svoje veci si vždy spravovala sama, čo potvrdzujú aj svedectvá úradníkov v banke.“
„Nemôžem si pomôcť,“ bránil sa Vole. „Tak mi to predostrela.“
Advokát naňho chvíľu mlčky hľadel. Nič nevravel, no postupne v ňom rástlo presvedčenie, že Leonard Vole je naozaj nevinný. Poznal mentalitu starých dám. Áno, dobre vyzerajúci mladík slečnu Frenchovú očaril a hľadala zámienky, na čo ho nalákať. Nie je nič ľahšie ako predstierať bezradnosť v obchodných záležitostiach a požiadať ho o pomoc. Navyše dobre vedela, že také čosi lichotí mužskej márnivosti. Leonard Vole sa cítil poctený. A možno mu chcela zároveň ukázať, aká je bohatá. Emily Frenchová bola šikovná a zároveň odhodlaná zaplatiť, aby dostala, po čom túži. Toto všetko vírilo Mayhernovi v hlave, no nedal nič najavo, len sa ďalej pýtal.
„Vyhoveli ste žiadosti a prevzali ste správu jej majetku?“
„Áno.“
„Pán Vole,“ pokračoval advokát, „teraz vám položím zásadnú otázku a očakávam pravdivú odpoveď. Mali ste finančné problémy. A zrazu ste dostali možnosť narábať s peniazmi starej panej, ktorá sa v nich – podľa jej vlastných slov – vôbec nevyznala. Využili ste niekedy zverené prostriedky vo vlastný prospech? Vykonali ste tajne nejakú podvodnú transakciu, ktorá vám priniesla výhodu?“ Kým stihol klient otvoriť ústa, predbehol ho. „Počkajte chvíľu s odpoveďou. Otvárajú sa dve možnosti. Buď stavíme na to, ako čestne a bezúhonne ste spravovali jej financie – prečo by ste ju teda zabíjali, aby ste prišli k peniazom, ktoré ste mohli získať oveľa ľahšie, keďže ste k nim mali neobmedzený prístup? Ak sa však obžalobe podarí odhaliť nejaké vaše nekalé praktiky – jednoducho povedané, ak dokážu, že ste starú paniu okrádali – budeme sa musieť prikloniť k druhej verzii: prečo by ste ju chceli pripraviť o život, keď bola pre vás výdatným zdrojom príjmu? Cítite ten rozdiel? Dobre si rozmyslite, čo mi odpoviete.“

Milan Buno, literárny publicista

Svedok obžaloby: https://www.bux.sk/knihy/395326-svedok-obzaloby.html

- - Inzercia - -