Dnes je utorok, 21.november 2017, meniny má: Elvíra
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Život s diabetom nemusí byť životom na hrane, ubezpečujú odborníci

október 30, 2017 - 17:08
Slovenská diabetologická spoločnosť a pacientske organizácie sa zapojili do projektu Žijeme život na hrane, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o možných rizikách zle liečenej cukrovky.

Diabetes mellitus je jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov. Celková predpokladaná dĺžka života je teda u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40 až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 - 40 percent. Už to samo o sebe je životom na hrane.

Počet prípadov diabetes mellitus každým rokom rastie, pričom viac ako 90 percent diabetikov tvoria ľudia s cukrovkou 2. typu. Približne tretina chorých pritom o svojom ochorení netuší. A práve oni skutočne žijú na hrane.

V Európskej únii cukrovkou v súčasnosti trpí 10 percent obyvateľov a pri súčasnom trende vývoja odborníci predpokladajú, že do roku 2030 sa podiel pacientov zvýši na 16,6 percenta. Na Slovensku je to asi 400-tisíc ľudí, čo predstavuje sedem percent z celkového počtu obyvateľstva, pričom ďalších asi 100-tisíc ľudí má tzv. prediabetický rizikový syndróm. Pri súčasnom trende vývoja je predpoklad, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 15 percent.

Diagnóza diabetes mellitus pre mnohých znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré diabetes môže priniesť. So správne liečenou cukrovkou sa však dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť.

Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4- až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu. Hranice bezproblémového života pri diabete určuje správna liečba a životný štýl. Vďaka nim by sa hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí. Odborníci preto upozorňujú, že život s cukrovkou nemusí byť životom na hrane, ak pacient pozná hraničné hodnoty, ktoré je nutné dodržiavať a zvládne hraničné situácie, ktoré choroba môže priniesť.

Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí: glykémia nalačno 4,0 - 7,2 mmol/l a glykémia po jedle 5,0 - 9,0 mmol/l. Dôležitým hraničným číslom diabetikov je aj hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Jeho hodnota poukazuje na priemernú hodnotu glykémií v období asi tri až štyri mesiace pred stanovením. Vyšetrenie hladiny glykovaného hemoglobínu je najefektívnejšia kontrola diabetu. Cieľová hodnota pre pacientov s diabetom je 6,5 až 7 percent. Ak pacient dosiahne takúto hodnotu, jeho cukrovka je dobre kompenzovaná, diabetes je správne liečený a má nižšie riziko komplikácií než pacienti s vyššími hodnotami. Ak však dosahuje glykovaný hemoglobín vyššie hodnoty ako 7 percent, je čas začať s inzulínovou liečbou.

Inzulín je tiež považovaný za najefektívnejšiu liečbu diabetu pri znižovaní vysokých glykémií. Najnovšie lekárske poznatky zároveň potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií. Až 22 percent lekárov však uvádza, že pacienti označujú hypoglykémiu, teda príliš nízku hodnotu cukru v krvi pod 3,3 mmol/l, alebo strach z nej za dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Pacienti sú preto menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácií diabetu spôsobených častou hyperglykémiou, teda vysokými hladinami cukru v krvi.

Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu sa významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, čo spôsobuje práve hyperglykémia. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa tiež, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.

FOTO: pixabay.com

- - Inzercia - -