Dnes je utorok, 21.november 2017, meniny má: Elvíra
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Pripomíname si významnú udalosť: 28. výročie pádu Berlínskeho múru!

november 09, 2017 - 14:48
Deviaty november je pre Nemecko dňom viacerých historických udalostí. Jednou z nich je pád Berlínskeho múru spred 28. rokov, ktorý dnes, 9. novembra slávi svoje výročie. Ako spomienka na túto udalosť je v divadle Malá scéna sprístupnená slovenská verzia výstavy o Berlínskom múre, ktorú pripravila nemecká Nadácia pre analýzu diktatúry Jednotnej socialistickej strany Nemecka.

9. november 1989 - jeden z "najšťastnejších dní" v nedávnej histórii Nemecka

Pád Berlínskeho múru z 9. novembra 1989 zmenil dejiny a stal sa symbolom ľudových povstaní, ktoré sa prehnali východným Nemeckom a strednou Európou. Viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu a pádu železnej opony, ktorá rozdeľovala Európu. Pri tejto príležitosti divadlo Malá scéna sprístupnilo výstavu, vďaka ktorej sa verejnosť dozvie viac z histórie tejto udalosti dozvie viac.

Prinášame fotografie z pútavej výstavy

123.jpg

Foto: 
Peter Meszaros

1233.jpg

Foto: 
Peter Meszaros

Milovníci divadelných hier si v najbližších týždňocbh budú môsť vychutnať aj dokumentárnu hru s názvom Supy verzus klarinet založenú na skutočnej udalosti, kde je hlavným hrdinom, klarinetista Hartmut Tautz z bývalej NDR. Ten sa v auguste 1986 v snahe žiť v slobodnom svete rozhodol ilegálne utiecť cez Bratislavu Petržalku do Rakúska. Po prekročení slovensko - rakúskej hranice ho ale dostihli strážne psy, ktoré ho dohrýzli. Zraneniam Tautz podľahol. Hra si kladie otázku, či sa dostatočne venujeme zločinom komunizmu, alebo sme voči nim ľahostajní. Za jej réžiou stojí pani Ľuba Lesná.

Režisérka Ľuba Lesná v spoločnosti svojej dcéry Tamary, ktorá pripravila scénu a kostýmy.

vystaval011.jpg

Foto: 
Peter Meszaros

Z histórie 

Ozbrojené zložky bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) začali pred 55 rokmi - 13. augusta 1961 - s výstavbou Berlínskeho múru. Nevzhľadná stavba patrila k symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka i Európy. Mesto Berlín delila na západnú a východnú časť do 9. novembra 1989.

Výstavba Berlínskeho múru súvisí s povojnovou situáciou v Nemecku. Vojnou zničená krajina bola na základe dohôd štyroch víťazných veľmocí (Sovietsky zväz, USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko) rozdelená do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín do štyroch sektorov. Vzťahy medzi ZSSR a tromi západnými víťazmi druhej svetovej vojny neboli nikdy ideálne, napätie medzi nimi nepoľavilo ani po konferenciách v Jalte a Postupime. Jedným z dôvodov konfliktov bola ďalšia orientácia samotného Nemecka. Nezhody týkajúce sa menovej reformy a zavedenia marky ako platidla spôsobili, že v júni 1948 sa začala takmer ročná blokáda amerického, britského a francúzskeho sektora Berlína

7.septembra 1949 vznikla na území západných okupačných zón Nemecká spolková republika (NSR). Jej hlavným mestom sa stal Bonn, Západný Berlín dostal osobitný štatút. Na toto rozhodnutie reagovala sovietska strana tým, že na území sovietskej okupačnej zóny bola 7. októbra 1949 vyhlásená Nemecká demokratická republika (NDR), ktorej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína. Berlín sa tak rozdelil na dve časti, išlo ale o rozdelenie viac-menej symbolické s kontrolnými stanovišťami na určených miestach.

Rozhodnutie predeliť mesto betónovým múrom urýchlila skutočnosť, že v rokoch 1946-1961 opustili územie NDR takmer tri milióny obyvateľov, medzi ktorými bolo veľa odborníkov so strednou a vysokou školou. Väčšina z nich odchádzala do NSR cez Berlín. Historici usudzujú, že k rozhodnutiu o postavení múru prišlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov vtedajšej Varšavskej zmluvy v Moskve konanom 3.-5. augusta 1961.

Uznesenie z moskovskej porady schválil parlament NDR už 11. augusta 1961, o deň neskôr rozhodla vláda NDR o nasadení ozbrojených síl na hraničnej línii v Berlíne a o jej uzatvorení. Západné tajné služby boli síce o týchto úmysloch informované, prekvapila ich ale rýchla realizácia rozhodnutí politickej špičky Východného Nemecka. V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili bezpečnostné sily NDR v súčinnosti s armádou hranicu medzi Východným a Západným Berlínom a prerušili spojenie medzi obidvoma časťami mesta. Začala sa výstavba betónovej hranice medzi oboma nemeckými štátmi.

Berlínsky múr mal celkovú dĺžku 165 kilometrov (45 kilometrov bola hranica medzi Východným a Západným Berlínom, zvyšok tvorila hranica medzi Západným Berlínom a spolkovou krajinou Brandenbursko). Odchody občanov NDR na západ sa podstatne sťažili. Už od 12. augusta 1961 mali príslušníci ozbrojených síl NDR rozkaz použiť zbrane proti osobám usilujúcim sa o útek z Berlína cez múr. Prvého utečenca Güntera Liftina zastrelili vojaci 24. augusta 1961, posledného, Chrisa Guefforyho, údajne 6. februára 1989.

Počas exsitencie Berlínskeho múru zahynulo množstvo ľudí

Počas existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zahynulo množstvo občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechávalazranených ležať na zemi niekoľko hodín bez pomoci. Podľa súčasných odhadov bolo za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útekodsúdených okolo 75.000 občanov NDR, pričom dostali tresty odňatia slobody do dvoch rokov, v ťažších prípadoch do päť rokov.

Definitívne padol 9. novembra 1989

Múr definitívne "padol" až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR. Dodnes sa z neho zachovali iba menšie úseky. Rozhodnutiu o jeho likvidácii predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času.

Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca druhej svetovej vojny. Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých v rokoch 1961-1989. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy. V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí.

Po páde "železnej opony" dostalo 118 umelcov z 21 krajín možnosť nakresliť na zvyšky múru svoj názor na politickú situáciu. Vznikla tak unikátna East Side Gallery, ktorá sa v roku 1992 stala chránenou pamiatkou. V priebehu rokov však na pomaľovanej stene zanechali svoje stopy - okrem počasia a vlhkého vzduchu - aj vandali či turisti bažiaci po suveníre zo slávneho múru. Preto galériu, ktorá je zároveň najdlhším zachovaným úsekom Berlínskeho múru merajúcim 1,3 kilometra, zrekonštruovali a 6. novembra 2009 sprístupnili verejnosti.

Informácie pochádzajú z n ášho archívu a archívu agentúry SITA

- - Inzercia - -