Dnes je utorok, 21.november 2017, meniny má: Elvíra
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Vlado Kobielsky a Dominika Chrapeková: Po Let´s Dance sme ostali smutní

november 14, 2017 - 10:33
Na markizáckej párty, na ktorej televízia Markíza predstavila pripravujúce projekty pre rok 2018, sme sa zastihli aj kráľa tanečného parketu, víťaza nablýskanej šou Let's Dance Vladimíra Kobielskeho v spoločnosti s tanečnou partnerkou Dominikou Chrapekovou. Nedalo nám ich preto neosloviť a neopýtať sa na podrobnosti z pocitov po víťazstve. Ako vnímajú výhru, či bola šou náročná a či si padli v prvých momentoch zoznámenia do "oka" sa dozviete z nášho rozhovoru!

Prednedávnom skončilo Let’s Dance. Ako vnímate to vašu výhru?

Vlado: Smutní sme. Smutní, pretože to skončilo a chýba nám to. Zároveň sme aj šťastní, že sa nám podarilo niečo, čo sme nečakali. Myslím si, že nás nabíjala tá dobrá energia z ľudí, ktorí nám fandili. Tí nám dodávali silu.

Dominika, ty si v začiatkoch súťaže musela prejsť kastingom. Bol náročný?

Bolo tam veľmi veľa výborných tanečníkov a tiež pár takých kôl, kde sme tancovali v pároch, niečo zasa individuálne… a trošku iné štýly. V podstate náročné to bolo len v tom. Myslím, že každý z nás, ktorí sme tam boli, by sa do Let’s Dance rád dostal, tak možno ešte trošku po tej psychickej stránke. Všetci sme dúfali a neboli sme si istí ako to dopadne. Pre mňa to nakoniec skončilo pozitívne. Vybrali ma, tak som sa veľmi tešila.

Vlado, keď Vás oslovili s touto ponukou tancovať v tejto šou, váhali ste nad ňou alebo nie?

Ja som sa veľakrát vyhováral, keď ma pozvali do šou Tvoja tvár znie povedome. Povedal som, že nie, ale ak by ste robili Let’s Dance tak áno. A to som niekoľko krát použil a zrazu mi zavolali s tým, že tak teda Let’s Dance! Išiel som teda nakoniec na kasting a čakal som desať dní na rozhodnutie režiséra, či ma tam dosadí. Neváhal som ísť do tej šou, pretože tanec sa mi páči. Hýbať sa telom, rozprávať ním je úžasná vec. Niektorí to vedia dokonale a niektorí sme sa to museli naučiť.

Dominika, ty máš dlhoročné skúsenosti s tancom. Čo vy, Vladko, tancovali ste v minulosti?

Mám ukončené konzervatórium a VŠMU, takže tam máte isté základy tanca, ale je to naozaj len ten základný krok. S tým krokom pri skúsených tanečníčkach nepochodíte, takže dá sa povedať, že som začínal od nuly. Napriek tomu, že som už niekedy sa tváril, že tancujem.(smiech)

Aké bolo to vaše prvé stretnutie, padli ste si do oka?

Dominika: Padli sme si do oka hneď nie?

Vlado: Áno, ako hovorí Dominika, padol som jej do oka hneď. (smiech) Ona sa mi páčila v tom, že mala energiu, bola vysmiata, mala so mnou obrovskú trpezlivosť. Pomaličky som si ju obľuboval. Dá sa povedať , že po desiatich týždňoch súťaženia a troch mesiacoch trápenia sme si veľmi vyhovovali.

Dominika, ty pokiaľ viem, študuješ farmáciu. Zvládala si to popri škole? Predsa len ste mali tréningy každý deň…

Bolo to určite náročné, pretože nebol čas venovať sa iba Let’s Dance, teda mala som aj to štúdium, popri tom pracujem, takže bolo toho veľa. V podstate na to doplatil môj osobný život. Na ten neostal čas, ale zasa na druhej strane ma to veľmi bavilo a napĺňalo.

Ako to vnímate vy Jakub? Bolo to časovo náročné?

Zabralo mi to v podstate všetok čas. Pracovné povinnosti som musel stíhať, nakrúcanie Oteckov pokračovalo, divadlo fungovalo a trošku som žiaľ musel parazitovať na voľnom čase Dominiky v tom zmysle, že keď som mal voľný čas ja, musela mať aj ona. Inak by sme sa nezladili. To znamená, že v tomto to zrejme bolo pre ňu náročné, ale zároveň to boli príjemné chvíle.

Boli ste aj v rozstrele… Ako ste to prežívali? Bolo to pre vás oslobodzujúce, že možno to skončí a už nebudete musieť trénovať, alebo ste boli v strachu, že si už viac nezatancujete?

Dominika: Ja som skôr pociťovala strach, že reálne môžeme skončiť, pretože o týždeň na to nás čakalo Tango Argentíno, ktoré bolo pre nás vysnený tanec..

Vlado: Je nám však ľúto, že práve Konrádovi sme boli my “smrtiacim” párom, ale taká je to šou…

Tie choreografie samotných tancov si vystavala ty, Dominika?

Dominika: Aj ja, ale samozrejme niekedy ten nápad alebo vsuvku mali aj ostatní choreografi. Boli tam aj tance, s ktorými som nemala ani ja skúsenosť, takže som potrebovala poradiť od väčšieho odborníka. Nejakú hodinku sme teda mali aj s niekým, kto nám pomohol, ukázal nám aspoň nejakú techniku, prvky, s tým, že ja som to potom pospájala do finálnej choreografie.

Vlado: Musím povedať, že Dominka je úžasná v tom, ako vníma hudbu a jej frázovanie. Keď nás aj naučili nejaké prvky, tak to nasadenie do toho tanca, aby to malo splývavý chod choreografie bolo jej zásluhou.

Dominika, ženy majú samozrejme pri tanci iné kroky ako muži. Nebolo pre teba náročné učiť tie mužské?

Mne to svojim spôsobom aj pomohlo, pretože som sa zdokonalila aj v pánskych krokoch. Bolo to ťažšie, pretože celý život som pochopiteľne tancovala tie dámske. Niekedy som si to musela naštudovať, viac sa s tým potrápiť, ale v podstate to nebol až taký problém.

Čo tréma? Mali ste ju?

Vlado: Áno, pred tancami samozrejme.

Dominika: Ja som mala úplne najväčšiu keď bolo prvé kolo. Pretože to bola moja prvá takáto skúsenosť. Avšak z kola na kolo to opadalo, ale nejaká tá tréma tam určite bola. Človeku na tom záležalo, chcel to odtancovať čo najlepšie a nepokaziť to… S ostatnými tanečníkmi ste trávili veľa času v zákulisí.

Verili ste si počas finálového večera?

Jakub: Mojej dcérky sa pýtali v siedmom kole, či si myslí, že to tatinko vyhrá.. Ona odpovedala: ,,Ostáva nám len dúfať.” Tak aj my sme len tak dúfali avšak neverili sme si. Mali sme silných súperov. Celé to už bolo len o divákovi. Našou silnou zbraňou možno bolo to, že sme sa naozaj tešili z toho, čo sme robili, bez nejakého kalkulu.

So svojimi tanečnými kolegami ste spoločne trávili veľa chvíľ v zákulisí, mali ste sa možnosť spoznať bližšie... Komu z nich by ste tú výhru dopriali vy?

Vlado: Všetkým. A mojim tajným favoritom bola Evelyn.

Dominika: Všetci boli ale skvelí, boli sme perfektná partia, nikto nevytrčal z davu, čo bolo skvelé. Ak by ste do toho mali ísť ešte raz, zaváhali by ste? Určite nie! Vladko, plánujete sa venovať tancu aj naďalej? Určite si zatancujem rád, ak bude príležitosť.

 

 

- - Inzercia - -