Dnes je pondelok, 11.december 2017, meniny má: Hilda
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Alfred Rákoci Tombor-Tintera: Uznanie mi dáva silu kráčať ďalej

december 01, 2017 - 16:32
„Ak človek dostane pochvalu, uznanie alebo vyznamenanie, je to pre neho veľká vzpruha a energia ísť ďalej. Ktorýsi rakúsky kancelár povedal: „Nikdy nie je dosť toho, aby sme človeku preukázali úctu...“ hovorí na začiatku rozhovoru ALFRED RÁKOCI TOMBOR-TINTERA, honorárny konzul Slovenskej republiky v rakúskom Burgenlande a doloží: „Aj keď som sa na Slovensku nenarodil, moje kroky a srdce patria aj krajine mojich predkov. Slovensko je môj druhý domov.“

Pán konzul, narodili ste sa v rakúskom Eisenstadte, do rodiny, ktorá bola prepojená s významným predkom, vodcom protihabsburgského povstania Františkom II. Rákoczim. Túto otázku vám asi položili mnohí: Nie je to paradox, že žijete v zemi, proti ktorej v historickom kontexte váš priamy predok tiahol s kurucmi do boja?

Môj strýko z tretieho kolena František II. Rákoczi bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca najväčšieho protihabsburgského stavovského povstania, ktoré trvalo od roku 1703 až do roku 1711. Bohužiaľ, aj napriek jeho udatnosti a bojovnosti povstalcov, kuruci boli zatlačení do východnej oblasti monarchie a on aj ďalší vyhnanci dožili svoj život na brehu Marmarského mora. Keď zomrel, jeho telo bolo uložené v Carihrade, ale tesne pred prvou svetovou vojnou ho previezli do krypty v Košiciach, kde odpočíva vedľa svojej matky a ďalších členov rodiny. Keď som do košickej krypty vstúpil prvý raz, pocítil som množstvo emócií, ako aj pokoru pred životom. Osud chcel, že som sa síce mohol narodiť v Maďarsku alebo na Slovensku, ale v roku 1906 sa môj starý otec priženil do Rakúska, do Eisenstadtu, a tam som sa v roku 1949 narodil ja. Národnosťou som Rakúšan, ale srdcom Európan a najmä Slovák.

Aj kvôli týmto významným rodinným väzbám a kvôli tomu, že od mladosti pociťujete silné prepojenie na Slovensko, ste sa stali honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Burgenlande. Už niekoľko rokov v Deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky pripravujete slávnosť, na ktorú pozývate významné osobnosti zo Slovenska a Rakúska. V meste, kde ste sa narodili, organizujete napríklad výstavy, ktoré Rakúšanom približujú Slovensko a rovnako aj vy ste u nás hosťom dôležitých a významných podujatí...

Som človek, pre ktorého sú osobné vzťahy veľmi dôležité. Snažím sa ich rozvíjať nielen na úrovni Slovenska a Burgenlandu, ale aj v celoeurópskom kontexte. Vždy sa teším na podujatia, na ktoré dostávam pozvania ako honorárny konzul, lebo ide o rozvíjanie kultúry a bilaterálnych vzťahov. Bola to pre mňa veľká česť, keď na slávnosť pri príležitosti Ústavy SR prišiel veľvyslanec Slovenskej republiky v Rakúsku Peter Mišík, ktorý bol v úrade len niekoľko dní. Jedna z jeho prvých ciest viedla práve do mesta, ktoré je známe rozvíjaním slovensko-rakúskych vzťahov. A pociťoval som veľkú poctu aj vtedy, keď som pred niekoľkými týždňami prevzal ocenenie z rúk bývalého župana Trnavského kraja Tibora Mikuša. Burgenland a Trnavský kraj majú spoločné prvky. Výnimočné vinárstvo, poľnohospodárstvo, poľovníctvo. Vnímal som to ako ocenenie našej spoločnej práci, diplomatickým vzťahom, ale aj spoločnému priateľstvu.

Spomenuli ste vinárstvo. Je známe, že ste takmer pred tridsiatimi rokmi založili Európsky rytiersky vinársky rád. Konzulát vína ste dokonca presunuli do Pezinka... Rytierov vína sme stretli aj na spomínanej akcii vo vašom dome, kde sa konala slávnosť pri príležitosti slovenského štátneho sviatku...

Honorárny konzulát sídli v mojom rodnom dome v Eisenstadte. Druhý domov mám v Pezinku, v prekrásnom kraji kvalitného vína, kde sa nachádza aj spomínaný konzulát vína. Už tridsať rokov zastávam funkciu Consul primus senatus Európskeho rytierskeho vinárskeho radu. V mladosti som bol technikom, ale keďže moja rodina vlastnila vinice, zaujímalo ma pestovanie vína a vôbec celá kultúra vína, ktorá je s pestovaním, degustáciou aj podávaním vína spojená. Je to krásna práca, ktorá ma priviedla ku kultúrnej diplomacii. V rytierskom ráde vína je zaregistrovaných tridsaťsedem štátov, medzi nimi desať rokov aj Slovensko a rád má v súčasnosti päťtisíc členov. Musím prezradiť, že aj vďaka rytierskemu rádu som dostal z mnohých krajín ponuky, aby som sa stal ich honorárnym konzulom, ale rozhodol som sa pre Slovensko. Už počas minulého režimu, keď som prišiel na Slovensko prvýkrát, som pocítil k Slovákom obrovskú sympatiu a doteraz im patrí kus môjho srdca.

Po stopách rytiera vína kráčajú aj vaše dcéry, však?

Áno, staršia sa vydala za vinára, ale venuje sa aj žurnalistike. Mladšia má svoj vlastný obchod, ktorý si sama založila, a jeho mottom je: TO NAJLEPŠIE ZO SUDA. V obchode predáva dobré víno, olivy nakladané vo víne, výborné ovocie. Ja moje dcéry len sledujem. Ony samy sa realizujú, majú svoj vlastný život. Svoju rodinu mám veľmi rád, ale nie je dobré, aby deti nepracovali. Vždy som ich k tomu viedol. Deti by sa mali vzdelávať a sebarealizovať.

Dcéry už majú svoj vlastný život, vy už štyridsaťpäť rokov žijete v šťastnom manželstve. Recept na spokojný život?

S manželkou sme spolu naozaj štyridsaťpäť rokov. Muž je v rodine dôležitý, ale žena nesie na svojich pleciach čo najviac problémov. Svoju rodinu mám veľmi rád a asi každý z nás by si to mal často opakovať. Okolo nás je veľa závisti, ale človek by mal pracovať na tom, aby si vo svojom srdci pestoval radosť a dobroprajnosť. Nie je šťastím mať peniaze, žiť v bohatom svete. Mnohí ľudia, aj keď majú peniaze, nežijú šťastne.

Aj vy ste sa narodili v bohatom svete, so šľachtickými koreňmi, pociťovali ste ten rozdiel?

V Rakúsku sme žili a stále žijeme ako bežní občania. V detstve a dospelosti som si neuvedomoval, kto sú moji predkovia. Až neskôr, keď som sa začal zúčastňovať rôznych oficiálnych podujatí, ktoré organizovala moja rodina, som to začal intenzívne vnímať. Celý náš rod viedol strýko László, ktorý si veľmi potrpel na tradície. Až keď v roku 2003 zomrel, zrazu som si uvedomil, koľko veľa pre rodinu urobil a že teraz som tu ja, kto musí náš rod viesť ďalej. Nič mi zadarmo nespadlo do lona, musel som si svoju pozíciu vybudovať. Pracoval som ako technik, na mestskom zastupiteľstve, vo futbalovom manažmente, ale vždy som sa snažil žiť čestne a skôr proti prúdu ako v závese. Som hrdý na svojho strýka z tretieho kolena, možno mám v sebe jeho výbojnosť, a to sa snažím uplatňovať aj v tomto živote. A ešte čestnosť a zmysel pre spravodlivosť.

- - Inzercia - -