Dnes je pondelok, 11.december 2017, meniny má: Hilda
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Nebojácna reportérka Kristína Kövešová: Boj za spravodlivosť znamená aj riziká

december 07, 2017 - 17:13
Aj keď navonok pôsobí ako krehká kráska, v skutočnosti sa venuje témam, na ktoré má odvahu máloktorá žena. Reportérka KRISTÍNA KÖVEŠOVÁ pri svojej práci zažíva nebezpečné situácie takmer na dennom poriadku. Spoločne so štábom strávila istý čas v Mexiku, kde sa stretla s bývalým mafiánskym bossom, na Ukrajine monitorovala vojenskú situáciu doslova z prvej línie a (ne)slávny bratislavský Pentagon pozná lepšie, ako ktokoľvek iný. Vďaka svojej odvahe, ľudskosti a cieľu pomáhať ľuďom, bola aj ona tento rok ocenená prestížnym ocenením Osobnosti Bratislavy 2017.

Kika, na tohtoročných oceneniach Osobnosti Bratislavy 2017 si bola jednou z ocenených. Čo to pre teba znamená? Ako vnímaš toto ocenenie?

Bola som veľmi prekvapená. Priznávam, že medzi takými významnými ľuďmi ako na oceňovaní boli som sa cítila ako malé dieťa, ktoré tam nemá čo robiť. Tú cenu však príjmam s obrovskou vďakou a pokorou. Tá cena, ale úprimne, nepatrí mne. Tá cena patrí všetkým ľuďom, lebo to, čo robím, môžem robiť len vďaka tomu, že mi pomáhajú. 

Kristína pri preberaní oceňovania Osobnosti Bratislavy 2017 z rúk riaditeľky vydavateľstva STAR Production Márie Rehákovej

ram_5104.jpg

Foto: 
Ramon Leško

Akým spôsobom ti zvyknú ľudia pomáhať?

Veľakrát stretnem niekoho na ulici, kto mi povie, čo sa deje, alebo vyjadrí podporu. Stretnem nejakého človeka, ktorý mi následne napíše, ďalších ľudí, ktorí mi dávajú informácie, tipy, a ďalších, ktorí stoja za mnou, dôverujú mi alebo dávajú spätnú väzbu. Sú to ľudia, ktorí žijú niekde na ulici, alebo aj ľudia v parlamente, ktorí sa rozhodnú bojovať za dobrú vec. Čiže ako som povedala, táto cena nepatrí mne, ale ľuďom.

Takmer denno-denne pri svojej práci prežívaš istý druh nebezpečenstva. Ako si sa dostala k tejto práci? 

V televízii som zhruba sedem rokov a musím priznať, že keď som na začiatku prišla, bol svet, ktorý ma ohúril, sledovala som všetko, čo sa deje. Robila som ľahšie témy, venovala som sa šoubiznisu. Keď sa na mňa pozrieš, tak áno, viem, že miestami pôsobím ako taká "pipinka" ktorá má dlhé vlasy, dá si opätky a šaty... Časom som si uvedomila, že ono je síce fajn byť v televízii, ale že by to mohlo mať trochu hlbší význam, ako byť iba na kamere, robiť rozhovory a snažiť sa spraviť dobre samotnú reportáž. Keď som pochopila, akú obrovskú moc majú média, že po odvysielaní niečoho dokážeme doslova zmeniť životy ľudí a dokážeme aj reálne niekomu pomôcť, tak je to oveľa viac ako všetky peniaze, oveľa viac ako sláva. Pre mňa sú dôležití ľudia. Snažíme sa im pomôcť a niekedy to aj veľmi dobre dopadne. 

Aké máš ohlasy na tvoju prácu?

Bratislava si asi veľmi dobre pamätá situáciu so zlodejkami (článok si prečítate TU). Dovolím si tvrdiť, že väčšinu z nich sa nám po tom, ako sme ich medializovali, podarilo  vyhnať. Mali sme ďalší gang podvodníkov, ktorí zastavovali ľudí na dialniciach. Otravovali sme ich celé tri mesiace a oni odišli (článok si prečítate TU). To sú tie veci, kedy s niečim pohneme a poviem si áno, tá práca stála za to, lebo sme nejakým ľuďom pomohli. A čo je pre mňa asi najdôležitejšie, je tá odozva od ľudí. Minule som sa zastavila na benzínovej pumne, kde sa pri mne pristavili ženy, ktoré tam pracovali a objali ma. Pýtam sa ich, "baby prečo ma obíjmate"? A oni sa mi poďakovali. Podvodníci tam podľa ich slov neboli dva mesiace. Vraveli, že už sa konečne neboja chodiť do práce... To sú situácie, ktoré vás presvedčia o tom, že vaša práca má veľký zmysel.

Z pohľadu ženy ma veľmi zaujíma, nemáš pri svojej práci strach? Predsa len.. Nie raz sa dostávaš do situácii, z ktorých by som osobne utekala "kade ľahšie" ... 

Ťažko sa mi na to odpovedá, pretože stále hovorím, že strach nemám a potom si väčšina ľudí myslí, že som nejaká zvláštna. Avšak reálne nemám strach, určite pociťujem adrenalín, stále sa však snažím myslieť racionálne, aj keď som v nejakej nebezpečnej situácii. Snažím sa to nejak vyhodnotiť, aby som predišla nejakým úrazom i keď ako vieme, stať sa môže naozaj hocičo. Ale pokiaľ sa rozhodneš pomáhať a bojovať za spravodlivosť, tak to má aj nejaké riziká. 

Akú najnebezpečnejšiu situáciu si za svoju prax zažila?

Najnebezpečnejšia situácia na ktorú si spomínam bola určite vtedy, keď sme boli v prvej vojnovej línii na Ukrajine, kde sa reálne strieľalo, kde nám okolo hlavy lietali míny, kde reálne zomierali ľudia. Na to si spomínam, ako by to bolo dnes. Na to, ako sme boli niekoľko dní s vojakmi, ako sme spali v zákopoch či miestnej škole, kde som bola sama s nejakým ukrajinským štábom. Najsilnejšie pre mňa bolo to, že keď som tam už reálne posledné dva dni ostala sama a nemala som peniaze, lebo som všetko rozdala, prišla som do kostola, na jediné miesto kde sa bolo možné zohriať. Stretla som tam kňaza, ktorý za mnou prišiel a povedal mi: ,,Vieš Kika, mne vystrieľali všetkých synovcov. Mal som omšu a počas nej som o všetkych prišiel." Ja som sa ho opýtala: ,,Hneváš sa  na nich?" On na to: ,,Nie, ja som im odpustil, len chcem mier." Potom za mnou prišli dve dievčatká, pritúlili sa ku mne a opýtali sa: ,,Kika ty máš ešte rodičov, keď si tu s nami takto sama?" A vtedy si uvedomíš, že sú dôležitejšie veci ako penaize a sláva. Skutočným naplnením je, keď môžeš dať nejaké posolstvo ďalej.

Je niečo, čo by si ešte chcela zažiť, kam by si sa chcela posunúť? Máš nejaké plány do budúcna?

Naučila som sa, že si nerobím žiadne plány, pretože všetci si robia plány a Pán Boh sa nám bude smiať. Teda ja si ich skutočne nerobím, som šťastná a vďačná tu a teraz, mám úžasnú rodinu, veľmi veľa dobrých priateľov a ľudí, ktorých ľúbim. Čiže som spokojná. A keď sa tam hore rozhodnú, že ma chcú niekam poslať, alebo čo chcú so mnou urobiť, tak to príjmem s pokorou. 

- - Inzercia - -