Dnes je pondelok, 23.júl 2018, meniny má: Oľga
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Posledný rozhovor s Mariánom Labudom († 73): Pracovali sme pre radosť, nie pre úspech

január 08, 2018 - 14:15
Marián Labuda dal Slovenke posledný rozhovor krátko po oslave svojich sedemdesiatych narodenín. Plný entuziazmu a chuti, radosti z vnúčat a rodiny.

Ktoré obdobie z doterajšieho života pokladáte za najlepšie, máte pocit, že vám buď niečo výnimočné dalo, alebo vás obohatilo?

Mám pocit, že vek okolo tridsiatky bol fajn, keďže sme začínali s Divadlom na Korze, kde sa stretlo viacero mladých ľudí a priateľov s blízkymi názormi a humorom, ktorý sme mohli v našich predstaveniach aj prezentovať. Bolo to mimoriadne tvorivé obdobie, keď som sa asi najviac tešil z toho, že som si vybral práve herecké povolanie.

Sám ste raz vyhlásili, že dovtedy môžete byť hercom, kým vládzete stáť na nohách a pamätáte si texty. Je s pribúdajúcim vekom čoraz ťažšie učiť sa ich?

Mám zvyk učiť sa ráno. Večer som plný zážitkov z predstavení, takže by som sa už nevedel na nič sústrediť. Vstávam pred šiestou, urobím si kávičku a potom idem do izby, kde mám v rohu kreslo a pred ním stojan, aký majú farári alebo rečníci. Naň si položím scenár a asi dve hodiny sa učím texty. Potom sa naraňajkujem a idem do divadla na skúšky. Poobede odpočívam. Večer idem na predstavenie a po návrate z neho domov ma čaká bohatý sexuálny život pred televíznou obrazovkou. Keď som ešte v minulosti nakrúcal niekde v cudzine – v nemeckom Hamburgu, Budapešti či inom meste, tak som ho celé prešiel krížom-krážom. Jedine tak som mohol povedať, že som tu skutočne bol. A okrem toho sa hovorí, že herec potrebuje ten text dostať z hlavy do nôh. Kým to nedokáže, tak to nevie.

Ste rodákom z Hontianskych Nemiec. Aké tam máte dnes väzby?

Na svoju rodnú viesku mám pekné spomienky. Prežil som tam krásne detstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Pásol som husi a chodil vinice okopávať. Ako mladému chlapcovi sa mi to zdala byť otrava a strata času, ale dnes mi to príde veľmi romantické.

Ako si spomínate na svojich rodičov – čo vám dali?

Otec bol veľký optimista a veselý človek. Mne vybrala meno mama podľa banskobystrického biskupa, ktorý sa volal Marián Bláha. Jej želaním bolo, aby som sa stal farárom, ale sa jej to nesplnilo, hoci som si ho viackrát počas svojej kariéry zahral. Asi som sa typologicky na kňaza hodil a ľudia si o mne myslia, že som dobrosrdečný, hoci pravdou je, že niekedy viem aj vystrčiť rožky. Vždy, keď som v detstve niečo vyparatil, najviac som sa bál maminých káravých očí. Vedela sa s takou trpkosťou na mňa pozrieť, že by som oveľa radšej zniesol, kebyže ma otec vyprášil remeňom...

Viac sa dočítate v novom vydaní týždenníka Slovenka 01/2017!

- - Inzercia - -