Spomienky a vyznania pre Mariána Labudu (†73)
Emília Vašáryová
,,Som šťastná, že sme ťa mohli aj s mužom poznať a menovali sme ťa našim priateľom. Veľmi sme si ťa vážili. Toľko energie a toľko krásy, čo som zažila pri tebe v Štúdiu S pri Lazariáde, kde sme všetci sedeli a tiekli nám slzy a smiali sme, cítili sme mráz z tvojich rečníckych prejavov. Ďakujem ti Marián, za nás všetkých.“
Martin Huba
,,Marián bol predovšetkým urputný. Bol až priveľmi plachý, to sme videli my, koľko snaženia musel prekonať aby vyšiel na javisko. Nakoniec vyšiel vždy a odchádzal ako víťaz. Viackrát som bol svedkom, ako to vedeli slabší jedinci vzdať, ale Marián necúvol."
Milan Kňažko
,,Mali sme si čo povedať, pretože sme mnohé udalosti prežívali spolu. Väčšinou nebolo treba veľa slov, pretože sme rozumeli ich významom rovnako. Stretli sme sa v nespočetnom množstve vzájomných divadelných, televíznych a filmových dialógov. Nemenej sme ich viedli aj v bežnom živote a veľa sme sa nasmiali.“
Martin Šulík
,,Bol väčšinou samotár, rolu si pripravil už doma a naučený prišiel už na prvú skúšku. Naplno však začal hrať až na prvej ostrej. Marián mal pocit, že neustálym skúšaním sa vytráca pravdivosť, nerád sa opakoval, záber zahral dvakrát rovnako, ale potom začal všetko meniť. Postavil do pozoru aj celý štáb.“
Jozef Nemec (starosta obce Hontianske Nemce)
„Marián Labuda a Hontianske Nemce nedomysliteľne patria k sebe. Svoju obec mal veľmi rád, často sem chodil a na obecných akciách často deklaroval svoj citový vzťah k nej. Tu malo zmysel byť dieťaťom aj starcom.“
Komentáre