Dnes je utorok, 22.máj 2018, meniny má: Júlia, Juliana
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Rozhovor s Jurajom Čurným o 100 rokoch českej a slovenskej hudby

január 15, 2018 - 07:46
Uplynulý 18. ročník dobročinného Plesu v opere si uctil jubilejné sté výročie založenia spoločného československého štátu. Pri tejto príležitosti sme oslovili hudobného redaktora, moderátora, producenta a predovšetkým veľkého znalca hudby, Juraja Čurného, ktorý sa Plesu v opere tento rok zúčastnil ako hosť po prvýkrát. V nasledujúcom rozhovore nám priblíži bohatý vývoj československej hudby za uplynulých sto rokov.

Ste uznávaným odborníkom na slovenskú a českú hudobnú scénu. Čo zaujímavé sa za posledných 100 rokov v tejto oblasti udialo a ako sa hudba vyvíjala v jednotlivých krajinách?

Pozoruhodným faktom je, ako sa navzájom slovenská a česká hudba ovplyvňovali a obohacovali. Kým česká hudba mohla nadväzovať na slávne tradície Dvořáka a Smetanu, slovenská iba vznikala, pričom jej výrazne pomáhali práve Česi. Vývoj českej populárnej hudby výrazne ovplyvnilo Osvobozené divadlo s dvojicou Voskovec-Werich a skladateľom Jaroslavom Ježkom. Slovensko zaznamenalo veľký rozmach operetnej tvorby, ktorej hlavným predstaviteľom sa stal legendárny Gejza Dusík. Ďalší rozvoj v oboch častiach spoločného času zabrzdila v 50-tych rokoch ideologická cenzúra.

Kedy sa hudobné remeslo dostalo výraznejšie do povedomia ľudí? Kedy bol najväčší hudobný „boom“?

Výrazné obdobie na českej strane prišlo v 60. rokoch s nástupom divadla Semafor a silnej generácie sólových spevákov. Tí mali oporu v zázemí špičkových tanečných orchestrov vedených osobnosťami ako Karel Vlach, Gustav Brom, Karel Krautgartner, Josef Vobruba a ďalších. Nastúpili mená ako Karel Gott, Marta Kubišová, Eva Pilarová, Helena Vondráčková, Waldemar Matuška, Václav Neckář a je symbolické, že nemalú zásluhu na ich popularite mal aj festival Bratislavská lýra, ktorý sa začal organizovať od roku 1966. Z metropoly na Dunaji každoročne urobil na niekoľko dní hlavné mesto československej populárnej hudby, kde vystupovali aj inak nedostupné zahraničné hviezdy.

Pri zrode slovenskej rockovej hudby v 60. rokoch stáli tri výrazné osobnosti - Dežo Ursiny, Marián Varga, Pavol Hammel, ktorí k vlastnej tvorbe nasmerovali aj na českej strane Olympic, Blue Effect s Radimom Hladíkom a Vladimírom Mišíkom a ďalších. Kultúrna "normalizácia" zabrzdila ďalší prirodzený rozvoj rockovej scény,

Hovoríte, že 60. roky to celé začali. Sedemdesiate roky však boli tiež veľmi silné na zrod československých hudobných hviezd.

Áno, v 70. rokoch prišla ďalšia generácia skvelých sólových spevákov, ako Hany Zagorovej, Marie Rottrovej, Naďi Urbánkovej, Karola Duchoňa, Jany Kocianovej, Marcely Laiferovej a ďalších. Od polovice 70. rokov sa datuje nástup najsilnejšej slovenskej populárnohudobnej vlny - “zlatej éry". Tvorili ju už dnes legendy ako Modus, Marika Gombitová, Elán, Miro Žbirka, Tublatanka, Team.
Podobný status vďaka spolupráci s českou autorskou dvojicou Hapka-Horáček získal aj spevák
Richard Müller.

Koniec osemdesiatych rokov patril Nežnej revolúcii, ktorá zasiahla aj do kultúrneho vyžitia, a teda aj do hudby ako takej. Ako sa českí a slovenskí interpreti s týmto javom popasovali?

Po rozdelení spoločného štátu (a taktiež aj spoločných médií) sa možnosť stať sa "federálnou" hviezdou podstatne sťažila. Viacerým intepretom sa to však podarilo. Spomeňme na slovenskej strane Janu Kirschner, No Name, Horkýže slíže či Katku Knechtovú, na strane českej skupinu Lucie, či Kabát. Zaujímavá je aj vzájomná žánrová výmena: kým u Čechov v tom čase hviezdili folkoví a country speváci Jarek Nohavica, či Michal Tučný), u Slovákov sa vytvorila veľmi silná generácia hip-hopu a rapu v podaní Rytmusa.

Na záver, ako by ste, charakterizovali vzťah medzi slovenskými a českými hudobnými umelcami za posledných 100 rokov?

Dejiny slovenskej a českej hudby sú navzájom poprepletané a je skvelé, že jedna druhú vzájomne dodnes inšpirujú a ovplyvňujú. Podobne ako v iných oblastiach aj v tejto máme naozaj výnimočné vzťahy a výnimočnú spoločnú históriu. A čo je svojím spôsobom neuveriteľné, tá pokračuje aj 25 rokov po rozdelení spoločného štátu.

FOTO: TV Markíza

- - Inzercia - -