Dnes je nedeľa, 24.jún 2018, meniny má: Ján
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Božidara Turzonovová: Snažím sa nič si neplánovať

január 17, 2018 - 13:10
Stretli sme sa v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava, ktoré bolo dlhé roky jej domovom. „Viete, pýtate sa ma na pocity... Keď hovoríme o tomto divadle, to, čo cítim, sa nedá vyjadriť slovami. Po dlhšom čase, keď som po odchode do novej budovy stála tu, v bývalej Činohre SND na javisku, mala som guču v krku. Keď sa rozsvietili svetlá a ozval sa potlesk, rozplakala som sa...“ hovorí dlhoročná členka Slovenského národného divadla BOŽIDARA TURZONOVOVÁ. Keď jej položím otázku ohľadom Plesu v opere, ktorý moderuje, šarmantne privrie oči a povie: „Len aby som to v šťastí prežila...“

Pani profesorka, ako sa organizátorom podarilo presvedčiť vás, aby ste moderovali 18. ročník Plesu v opere?

Nie som veľmi plesajúci tvor, keď som v minulosti chodila na plesy, bolo to skôr v uzavretej spoločnosti. Iste, že som túto ponuku zvažovala, ale nakoniec som to aj zobrala, pretože osadenstvu, tomu milému panstvu – my sa toho termínu bojíme, ale vzhľadom na pozvaných hostí je to náležité oslovenie – sú udalosti, ktoré sa v historickej budove SND diali a ktoré sa našej kultúry mimoriadne dotýkali, určite blízke a známe. Preto som to zobrala.

Spomínate si na svoje účinkovanie v historickej budove SND? Vaše pocity?

V tomto prípade spomienkové pocity neprichádzajú. Už je to dávno. Odkedy sme v novej budove, myslím si, že som v tejto historickej budove nehrala. Predstavenia tu bývali vtedy, keď sa Činohra SND rekonštruovala. Ale dnes tam bývajú väčšinou pohreby a takéto predstavenia z duše nenávidím.

Rozhovor robíme v bývalej Činohre SND, terajšom Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava, kde skúšate hru Tektonika citov (hra mala premiéru minulý piatok). Aké je to vrátiť sa na dosky, kde ste prežili toľko rokov?

Keď som v Mestskom divadle účinkovala už s iným súborom a ako hosť, kým som hrala, nejako som si to nepripúšťala. Hľadisko nebolo osvetlené, tak som si to veľmi neuvedomovala. Ale potom, keď sa divadlo rozsvietilo a ozval sa potlesk, zrazu som sa rozplakala, mala som guču v krku. Po tom prvom predstavení od odchodu do novej budovy som tu hrala ešte niekoľkokrát, už som sa aj lepšie popozerala a hovorila si: Bože, ako sa to všetko zmenilo, ešte aj moja šatňa je premenená. Pripadá mi, ako keď sa dostanete do rodičovského domu, ktorý je po rekonštrukcii.

Hráte, vyučujete na vysokej škole, dabujete, teraz vám ponúkli moderovanie, máte rodinu, dá sa to všetko zvládnuť?

Už to zďaleka nie sú tie časy, ktoré som prežívala v tejto budove, keď som tu dokonca aj spala, lebo toľko bolo predstavení... Sme vo vekovej kategórii, keď to už nie je také nahustené. Hrám, vyučujem na Paneurópskej vysokej škole, na mediálnej fakulte a dá sa to všetko zvládnuť...

Foto: Ples v opere

Viac sa dočítate v novom vydaní týždenníka 02/2018!

- - Inzercia - -