Dnes je streda, 20.jún 2018, meniny má: Valéria
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Veľké priateľstvá vo svetovej opere nenájdete

február 09, 2018 - 15:36
Metropolitná opera si právom zaslúži titul najlepšieho operného domu sveta. Produkcie majú vysokú úroveň a v hlavných postavách spievajú len tí najlepší speváci, tzv. top class, čo znamená, že všetky spevácke výkony sú na tej najvyššej úrovni. Na scéne tejto opery už deväť sezón spieva vynikajúci slovenský basista ŠTEFAN KOCÁN, aktuálne jediný Slovák, ktorý tu má angažmán. Tento rok sa predstavil vo Verdiho opere Trubadúr v role kapitána hradnej stráže Ferranda. Štefana Kocána som vyspovedala priamo na premiére v New Yorku.

Spievať v Metropolitnej opere je snom každého operného speváka. Ako sa vám v tejto mekke opernej hudby pracuje?

Veľmi dobre. V USA sa celkovo vynikajúco pracuje, nestráca sa tu čas, všetko funguje, každý je pripravený a robí svoju robotu na sto percent. Samozrejme, aj tu sa vyskytnú problémy, ale riešia sa promptne. Európske divadlá sú v porovnaní s Metropolitnou operou veľmi neprofesionálne a stráca sa tam veľa času. Začína sa to už pri podpise zmluvy a pokračuje to napríklad aj zbytočne dlhým skúšobným obdobím. Keď sa na to pozriem ako profesionál, tak v USA je práca tvrdšia, ale efektívnejšia, a to mám rád. Podľa mňa takto vyzerá naozaj profesionálna práca.

Predtým, ako ste dostali príležitosť spievať v Metropolitnej, už desať rokov ste cestovali po svete. O New Yorku vám vraj mnohí vraveli, že je špeciálny.

Prvýkrát som prišiel na sedem týždňov na produkciu Verdiho Aidy. Po príchode som bol dosť trpko sklamaný. New York je obrovské mesto. Je tu neustály hluk. Vládne tu chaos a nepokojná energia. Všetko je veľmi drahé. Problém je aj nájsť si normálny byt. Prekvapilo ma, čo tu stojí prenájom bytu, ktorý je navyše v hroznom stave. Pochádzam z jednoduchej dediny, ale ten predražený byt, ktorý som prvýkrát mal, o jeho cene radšej nehovorím, bol hlboko pod úrovňou nášho starého domu. New York je odrazom dnešnej doby zameranej na chaos, vyrábanie peňazí a umelých hodnôt a vyťahovanie peňazí z peňaženiek ľudí. Toto všetko som tu videl vo veľmi koncentrovanej podobe a vôbec sa mi to nepáčilo. Z toho som bol sklamaný. Na druhej strane však treba povedať, že tu nájdete úplne všetko, a to doslova na každom rohu. Keď sa človek chce uvoľniť od reality, má tu veľa možností. Či už niečo navštíviť, alebo ísť von sa zabaviť. Kto hľadá zábavu, nájde ju, kto hľadá pokoj, tu ho nenájde.

V Metropolitnej opere už nie ste žiadny nováčik, cítite ešte stále trému pred predstavením?

Samozrejme, cítim. Nenazval by som to trémou. Je to skôr chvenie, dosť silné, veľa adrenalínu. Je to veľký tlak a človek to samozrejme cíti na každom javisku. Čím je scéna prestížnejšia, tým je tlak väčší. Treba si na to zvyknúť. Tlak nikdy neodíde, práve naopak, je čím ďalej väčší, stále treba niečo dokazovať a vypnúť sa k výkonu. Obrazne povedané: bežec zabehne svetový rekord a má ho, maliar namaľuje obraz a ten už navždy zostane. Hudobník musí stále nanovo tvoriť, jeho výkon nikdy nezostane a musí opakovane dokazovať svoje kvality. O to viac spevák, ktorý si nosí nástroj so sebou. Je to nenormálny tlak, ktorý sa podľa mňa nedá porovnať s ničím iným, ani so športom, lebo športovec vie natrénovať vonkajšie svaly, ale spevák používa vnútorné svaly, ktoré sa vedome nedajú ovládať. Na hlas vplýva všetko možné: chemické zloženie tela, hormóny, spánok, počasie. Je to veľmi náročné...

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 05/2018!

Foto: archív 

Autor: Katarína Korecká

- - Inzercia - -