Dnes je streda, 20.jún 2018, meniny má: Valéria
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Nedovoľte stresu, aby nad vami zvíťazil!

marec 30, 2018 - 05:27
Máme ho v pätách, často s ním zaspávame i zobúdzame sa. Keď na niečo nestačíme, často je za tým stres, keď niečo nevychádza, je tou pravou príčinou. Vieme, čo s ním?

Čo všetko vyvoláva stres?

  •  strata zamestnania
  •  konflikty v rodine a práci 
  • finančné problémy
  • nadmerná pracovná záťaž
  • pocit beznádeje, strachu, nespokojnosť so životom
  • nesprávna výživa, diéty
  • choroby, nedodržiavanie pitného režimu, alkohol, fajčenie
  • neúmerná telesná záťaž, obezita, nedostatok spánku
  • extrémne teplo, chlad, hluk, vibrácie
  • mikroorganizmy a jedy

Útok alebo útek?

Aj  človek minulosti reagoval na stres: pripravil sa na „útok alebo útek“, lebo sa musel brániť pred napadnutím alebo vynaložiť sily, aby niečo ulovil. Dnes organizmus tiež reaguje: prehĺbi sa dýchanie,  zvyšuje sa srdcová frekvencia a prekrvenie svalstva, stúpa hladina cukru a podobne, aktivujú sa nervový aj imunitný systém, mozog „rozdáva“ rôzne úlohy. Telo však nie je stavané na trvalé výkyvy, vyčerpáva a stáva sa ľahkou obeťou civilizačných ochorení – najmä srdcovocievnych, psychických či ochorení tráviaceho traktu. Aj lekári pripúšťajú, že za mnohými chorobami je práve nadmerný a nekontrolovaný stres. 

Ako reaguje naše telo?

Keď sa telo vychýli z rovnovážneho stavu a pocíti ohrozenie, reaguje – zjednodušene povedané – dvojako: buď pocíti mierny stres a ten ho naštartuje k ešte lepšiemu výkonu (ide o tzv. eustres), alebo zasiahne nebezpečný distres. 

Pozitívny stres zvyšuje kondíciu, zlepšuje výkon, je príjemný a často vzrušujúci. Má pozitívny dosah na organizmus. Pociťujeme ho napríklad po dobre vykonanej práci alebo pred príjemným stretnutím s milovaným človekom. Istým druhom je umelo vyvolaný stres pri adrenalínových športoch.

Distres je opakovaný, nadmerný a negatívny, je významným faktorom a urýchľovačom  chorôb v tele. Ide o dlhodobý tlak, často ústi do  úplného vyčerpania. Odborníci tvrdia, že odstrániť všetky stresujúce podnety je nereálne, dôležité je naučiť sa ich prijať a najmä rozlišovať, či je podnet vyvolávajúci záťaž podstatný, alebo nie. 

Čo pomáha proti stresu? 

  • Skúste na nepodstatné podnety NEREAGOVAŤ.
  • POHYB v akejkoľvek forme kompenzuje stres a psychickú únavu. Zaplavuje telo endorfínmi – „hormónmi šťastia“, ktoré pôsobia proti depresívnej nálade. Začnite napríklad každodennou intenzívnou prechádzkou. 
  • ODPOČINOK  a  RELAX vás psychicky aj fyzicky uvoľnia. Dôležité je správne dýchať, aby sa hĺbkovo zregenerovali bunky nervového systému. Nájdite si relaxačné cvičenia a dožičte dostatok spánku.
  • Venujte sa RODINE A PRIATEĽOM, lebo pošramotené vzťahy sú tiež zdrojom stresu. Ak vás blízki chápu, ľahšie zvládnete  náročné situácie. 
  • Nepotláčajte v sebe EMÓCIE, vyrozprávajte sa z problémov!
  • Nájdite si ČAS na seba! Majte koníčka – prírodu,  záhradku, maľovanie či domáce zvieratko – a venujte sa mu. Potešíte sa, načerpáte sily, pri koníčkoch na vás určite nestriehne náročný stres. 
  • Pomáha aj písanie DENNÍKA – pomenujte problémy a ťažšie situácie!
  • Dôležité je KOMUNIKOVAŤ s ľuďmi, hľadať kontakty, motivovať sa niečím pekným a príjemným.  
  • Začnite zdravšie a pravidelne JESŤ, základom sú raňajky! Dodržiavajte PITNÝ REŽIM nielen v lete, ale aj v zime, keď sa voda stráca vo vykúrených priestoroch.

Odborníci hovoria, že odstrániť všetky  stresujúce podnety je nereálne. Radia naučiť sa stres prijať, zvládať a eliminovať. Ako na to?

Odpovedá Mgr. Veronika Lukáčová, profesionálna koučka:

So stresorom môžeme pracovať dvojako. Zmeniť ho, alebo sa mu prispôsobiť a akceptovať ho. Omylom je zotrvať v tom, čo nefunguje a ubližuje mi. Hoci sú v našich životoch aj paradoxné situácie, keď radšej akceptujeme to, čo nás stresuje, lebo sa obávame neistoty z nového a nepoznaného, čo by nás možno stresovalo ešte viac. Prvým krokom je uvedomiť si, čo sú spúšťače, ktoré ma privádzajú do stresu. Klientom odporúčam, aby si urobili zoznam vecí, ktoré sú ich najvážnejšími stresormi. Druhým krokom je zamyslieť sa nad každým stresorom osobitne. Položiť si otázky: Môžem túto stresujúcu situáciu vylúčiť zo života? Môžem ju ovplyvniť?  Treba si odpovedať, a v odpovedi sa často nájde aj riešenie (zmeniť pracovisko, ak mi prekáža veľká otvorená kancelária; povzniesť sa doma nad maličkosti; vyhýbať sa hluku a podobne).

V práci trávime polovicu života. Je to zvyčajne aj miesto, kde je stresu najviac. Čo môže urobiť nadriadený, aby sa v kolektíve pod jeho vedením vyskytovalo čo najmenej stresových faktorov?

Odpovedá Mgr. Eva Klimová, pracovná, organizačná a poradenská psychologička:

Bežná záťaž je našou dennodennou súčasťou a každý z nás vníma ako záťaž, resp. stresor niečo iné. Aby sa človek mohol sústrediť na prácu, potrebuje mať pocit istoty, ktorý mu často dodávajú informácie  o tom, kam firma smeruje, jasne definované očakávania a náplň práce, zrozumiteľné a dosiahnuteľné úlohy. Taktiež informácie o vlastnej perspektíve. Nadriadený sa môže predovšetkým zamerať na to, aby spoznal zamestnanca a volil individuálny prístup ku každému človeku, všímal si jeho výkon, dával mu nielen spomínané informácie. Dôležité je, aby človek dostával spätnú väzbu o tom, či veci robí podľa očakávaní a, naopak, čo je potrebné zmeniť. Podpora, dobrá atmosféra a nezametanie konfliktov pod koberec taktiež pomôžu. Vecí, ktoré môže nadriadený urobiť, je ešte oveľa viac, no skutočne čarovnú moc majú i dve slová: prosím a ďakujem. Na tie, žiaľ, v hektike bežných dní nadriadení zabúdajú a, priznajme si, že i my kolegovia medzi sebou. 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -