Dnes je nedeľa, 24.jún 2018, meniny má: Ján
Čas čítania
10 minutes
Zatiaľ prečítané

Ilona Csáková: S manželom sme jeden pre druhého zvýšili

jún 06, 2018 - 12:27
ILONU CSÁKOVÚ sme poznali ako nespútaný živel z kapely Laura a její tygři, ako hviezdu známych muzikálov. Na hudobnej scéne je už vyše tridsať rokov. Spevácke okrúhliny sa rozhodla osláviť novým albumom Pořád jsem to já. Usmiata, spokojná manželka a matka dvoch synov prezrádza, čo z nej robí harmonickú a vyrovnanú bytosť, ale aj to, za čím vo svojom živote dala definitívnu bodku.

Vyzeráte výborne, zdá sa, že vám rodinný život prospieva.

Ďakujem pekne, ale to kvôli vám som sa nastylovala, namaľovala, naondulovala... Doma chodím klasicky v teplákoch a tričku (smiech). Som spokojná a myslím, že spokojnosť, ukotvenie, zázemie a rodina, po ktorej som vždy túžila, mi dodáva potrebnú dávku harmónie, ktorá sa odráža na duši aj na tele.

Na deti ste si počkali, ale asi to stálo za to.

Samozrejme. Bola by to špekulácia, keby som mala povedať, aká matka by som bola pred dvadsiatimi rokmi, ale je pravda, že teraz si to veľmi užívam a ďakujem Bohu za každý deň, ktorý môžem so svojou rodinou prežiť. Bol to môj najväčší sen, ktorý sa mi po dlhom čase podarilo uskutočniť. Veľmi dobre si uvedomujem, že sa mi to nemuselo podariť, nemusela som stretnúť toho správneho chlapa, teraz už môjho manžela. Vďačím za neho osudu.

Čo mal váš Radek a nemali to iní muži?

Môj manžel je veľmi inteligentný, má svojský zmysel pre humor, je zábavný, krásny... Niekedy sa smejem, že sme jeden pre druhého zvýšili. (smiech) Ale pravda je taká, že moja i jeho konštelácia v správny čas do seba zapadli. Veď keď sme sa zoznámili, mala som už 38 rokov.

Radek síce má rád hudbu, ale nie je úplne z vašej brandže. Vnímate to ako výhodu?

Profesne je síce niekde inde, ale vo svojej podstate so mnou spolupracuje. Riešime moju agendu a je nutné podotknúť, že ma v mojej práci veľmi podporuje. Povedzme si narovinu, to tiež nie je u každého muža pravidlom. Myslím, že jeho robí šťastným to, že ja som šťastná. Jeden pre druhého robíme všetko, aby sme sa cítili harmonicky.

Preto to bolo také automatické, že ste sa rozhodli za ním presťahovať z Prahy do Brna, však?

Jasné. Vedela som, že chcem byť šťastná a vôbec som nemala ani chvíľku pocit, že by som urobila niečo proti svojej vôli. Keď som sa sťahovala, bola som už v ôsmom mesiaci tehotenstva, pripravovala som sa na dieťatko a poviem vám pravdu, v kombinácii s hormónmi som túto zmenu aj uvítala.

Takže ste symbolicky dali za životom v Prahe bodku?

Dalo by sa povedať, že áno a neľutujem to.

Je to praktickejšie, bývať na okraji menšieho mesta?

Áno. Bývame kúsok od lesa, v mestskej časti, kde sa nemusíte báť, že vám dieťa vybehne z dvora rovno pod kolesá auta, v susedstve máme kopec mladých rodín s deťmi, ktoré sú vekovo príbuzné tým našim, takže tam majú množstvo kamarátov. Dalo by sa povedať, že je to niečo ako život na vidieku, stále je to Brno, ale už za domom máme ceduľu – koniec Brna. Má to veľa výhod. Pestujeme si v záhrade vlastnú zeleninu, sezónne dobroty, čo vnímam ako jeden z príjemných druhov relaxácie. Teraz máme jahôdky, narástol nám hrášok, šalát a je to skvelé. Ako mladšia som nechápala, ako môže niekto jazdiť niekam na záhradu, ale teraz tomu už rozumiem.

Ale za prácou stále cestujete najmä do Prahy...

Áno, po tej diaľnici to nie je nič závideniahodné, musím si na všetko nechávať pomerne veľké časové rezervy. Ale je to prirodzená harmónia, musíte niečo obetovať preto, aby ste niečo iné získali. Jediné, čo musím, je si to zorganizovať, dopredu navariť, o deti sa chvíľku postará babička a dať si dostatočný časový predstih, aby som na stretnutia nechodila neskoro.

insta_1_foto_by_dan_salac.jpg

Foto: 
Dan Salač

V šou Jana Krausa ste hovorili aj o nejakých zvieratkách a o farmárčení...

(smiech) Áno, ale my nie sme žiadni farmári. Pravda je taká, že dedo môjho manžela bol farmár a statkár, teda môj manžel to má v sebe akosi zakódované a inklinuje k pôde a k chovateľstvu. U nás doma nechováme nič, ale u babičky máme sliepky, ovečky a možno sa nám naša fauna o niečo rozrastie.

Hovoríte, že manžel to má v sebe zakódované a vy ste sa v tom tiež nejako našli?

Keď treba a nastane nejaký kritický moment, tak áno, postarám sa aj o zvieratá. No na mojich pleciach je skôr domácnosť a rada sa starám o záhradu.

Kde sa v tomto kolobehu nájde ešte čas pre vás ako pre ženu?

Keď mám svoje dva dni v týždni voľné, rada si zacvičím pilates. Ale poviem vám pravdu, málokedy mám pocit, že si pre seba musím urobiť čas za každú cenu. Vždy si poviem, že som si toho času dosť užila pre seba vtedy, keď som bola slobodná a bezdetná. Teraz mi robí dobre, že mám pre koho žiť. Myšlienka, že všetko, čo robím, nerobím len sama pre seba. Milujem voľné víkendy, samozrejme, moja práca mi ich veľa nedáva, no keď prídu, o to viac ich vnímam ako veľký darček. Cez týždeň sa potom snažím veľa venovať deťom a domácnosti.

Aká ste mama? Ste z tých, ktoré by študovali aj nejaké knihy o výchove?

Nie. S manželom to máme postavené úplne inak. Budem hovoriť aj za neho, keďže na výchovu sme dvaja. Výchovu aplikujeme skôr intuitívne. Návyky a základy výchovy sú prirodzené a robíme ich automaticky. S manželom sme si povedali, že alfou a omegou výchovy je pre deti vytvorenie zázemia a pocit bezpečia, láska a harmónia v rodine. Deti veľa odpozorujú od rodičov, ako sa k sebe správajú, to sú informácie, ktoré si ukladajú do podvedomia, a ktoré následne využívajú vo svojom neskoršom dospelom živote.

Asi všetci sme si ako deti hovorili, že nebudeme ako naši rodičia a že vlastné deti budeme vychovávať úplne inak.

Samozrejme, tiež som si to hovorila, ale to sú princípy výchovy, ktoré do človeka presiaknu a automaticky ich používa bez toho, aby si to uvedomil. Niekedy sa zhrozím, keď si uvedomím, že reagujem ako moja mama. Je úžasné, koľko vecí si so sebou nesieme už od detstva. Tie v nás driemu a niekedy vyplávajú na povrch. Považujem to za úplne prirodzené, že kopírujeme model svojich rodičov. Bolo by divné, keby to tak nebolo.

Čím aktuálne chalani žijú? Dokážete reagovať a chytiť sa ich svetov?

Zatiaľ sú ešte malí, jeden má osem a druhý päť rokov. Samozrejme, denne si uvedomujem, aká je táto doba úplne iná a reagovať na ňu mi občas robí problém. Niekedy nerozumiem tomu, s čím sa súčasné deti zžívajú, za našich čias youtuberi neboli a priznám sa vám, veľmi som ich význam nepochopila. My sme mali iné vzory, lietali sme po vonku, stavali si bunkre, maximálne sme sa dívali na televíziu, ale viac-menej sme boli deti prírody a ulice. Preto kvitujem každú chvíľu, keď decká môžu byť vonku, na bicykloch, lietať so svojimi vrstovníkmi a venovať sa hrám, akým sme sa v detstve venovali my. No zakázať im playstation či to, čím ide doba, by pre ne znamenalo izoláciu, ktorá by im mohla ublížiť.

Ako vnímajú to, že ich mama je viac na očiach, je o ňu záujem a vídať ju v televízii?

Myslím, že sa ich to veľmi nedotýka. Ja ich nezasväcujem do svojich aktivít a ani ich so sebou nezvyknem brávať na koncerty či vystúpenia. Občas sa stane, že si s nejakým mojím vystúpením spojíme rodinný výlet a vtedy ma vidia na pódiu, ale nemyslím, že by ich to extra zaujímalo. Skôr mám pocit, že to viac prežíva okolie, spolužiaci a ich rodičia, ktorí vedia, že som trošku známejšia vo svojom odbore.

Singel z nového albumu Pořád jsem to já sa volá Abych byla IN. Vy ste IN, čo sa týka napríklad sociálnych sietí?

Snažím sa ich využívať najmä ako marketingový nástroj, ale aby som vám pravdu povedala, ide mi to ťažko. Nie som s tým ešte úplne stotožnená. Dnes je to životný štýl a mladá generácia to berie automaticky. Ja k sociálnym sieťam pristupujem hlavne ako k priestoru a možnosti, kde môžem informovať o svojich pracovných aktivitách. Ale keďže viem, že ľudia milujú bulvár a informácie zo súkromia, tak som ochotná sem-tam zo svojho súkromia niečo uvoľniť. Učím sa s nimi zžiť a občas mi je proti srsti. No vidím, že keď zverejňujem niečo o svojej práci, nemá to až takú sledovanosť, ako keď niečo uvarím alebo zverejním fotografiu z prechádzky so psíkom či synmi. Som zástanca toho, že by ľudia nemuseli až tak nutne zdieľať aj svoje najimtímnejšie súkromie, niekedy sa ho dobrovoľne vzdávajú a asi netušia, ako veľmi sa to dá zneužiť.

Dobrý sluha, ale zlý pán...

Presne tak. Niekedy uvažujem nad tým, čo to urobí s našimi deťmi. Nie sú na tieto nástrahy absolútne pripravené, žijú zaliate slnkom, sú neskutočne dôverčivé, a práve toto im môže veľmi ublížiť. Nechcem ani pomyslieť na to, čo všetko sa môže stať, aby som nezhmotnila nejakú negatívnu myšlienku. Máme pocit, že žijeme v absolútnej kontrole a pritom sa v tej kontrole môžeme lúsknutím prstov stratiť. Je to paradox tejto doby.

Pani Csáková, vy ste na hudobnej scéne 32 rokov...

Šialené, však? Tiež som sa zhrozila, keď som si to spočítala a uvedomila som si tú dobu. Povedala som si, že musím niečo uzavrieť a čosi urobiť.

To znie ako odchod do dôchodku...

Nie, to nie! Uzavrieť niečo, aby som mohla otvoriť niečo iné a nové. Hovorila som si, že vydať CD by bol asi najlepší nápad, takže som si k svojim tridsiatinám dala cédečko Pořád jsem to já, ktoré vznikalo dva roky.

Existuje v rámci vašej práce ešte niečo, čo vás dokáže naozaj nadchnúť, že ste ochotná zaprieť všetko v sebe a ísť si za tým? Pretože sú koncerty, vystúpenia, tie prebehnú a interpret sa na ne až tak neteší, nepovažuje ich za prelomové...

Ja som toho zažila už tak strašne veľa... Stále koncertujem, vystupujem na rôznych akciách, súkromných svadbách, festivaloch, mávam koncerty s big bandom... Prežila som rôzne spevácke polohy a užila si ich. Ak je niečo, čo ma dokáže ešte veľmi nadchnúť vo svojich najskrytejších myšlienkach, je to kreatívna časť. Samozrejme, baví ma stále spievať a koncertovať, je to moja profesia a moja práca, ale teším sa na to, ako už budúci rok začnem pripravovať nový materiál na nový album, premýšľam nad repertoárom, nad žánrom, tvorcami... Mám rada obdobie, keď piesne vznikajú, keď ma pobozká múza.

Viem, že ste chceli byť speváčkou od malička, ale keby ste si mali tých tridsaťdva rokov zrekapitulovať, bolo to to najlepšie, čo sa vám mohlo stať?

Každé dievčatko sníva o veľkej kariére, každá chce byť slávna. Ja som okrem toho chcela byť lekárkou, futbalistkou a dokonca na strednej škole ešte archeologičkou (smiech). Ale asi to tak malo byť a je pravda, že vo svojom vnútornom detskom svete som najviac inklinovala práve k hudbe. Sama som sa naučila hrať na gitare, písala som si piesne a šla som za tým, čo ma najviac bavilo, čo vnímam ako prirodzený proces.

V oblasti muzikálov sú dva typy interpretov – takí, ktorí ich milujú a takí, čo sa modlia, aby v žiadnom neskončili. Vy budete asi ten prvý...

Aktuálne som ukončila svoje účinkovanie v muzikáli Sibyla – kráľovná zo Sáby. Asi by som to nemala hovoriť, pretože to asi nebude pôsobiť príliš pozitívne, ale nie som muzikálový typ. Myslím, že som preň nebola zrodená.

Napriek Kleopatre, Golemovi, Trom mušketierom...

Vidíte, je to tak. Viem, že je to zvláštne, ale cítim to tak. Skúsila som si to, užila som si to, pár muzikálov mám za sebou, menšie aj väčšie roly... Neuzatváram sa pred nimi. No keď už v žiadnom nikdy nebudem, tak mi to odpusťte, ale nebude mi to ľúto a naopak, keď dostanem ponuku, ktorá sa neodmieta, prijmem ju veľmi rada. Samu seba vidím viac ako pódiovú speváčku. Mňa práca musí veľmi baviť. Keď už niečo robím, tak musím cítiť satisfakciu. A keď sa nedostaví, tak ma to nebaví. A keď ma to nebaví, tak to nerobím stopercentne.

Už viete, aké budete mať leto?

Krásne. Budem pestovať a zbierať úrodu a budem si spokojne vrnieť, ako sa mi to podarilo dopestovať. (smiech) Zároveň nás čaká aktívne leto, v úvode sa chystáme na rodinnú dovolenku, čaká ma niekoľko rôznych vystúpení, koncertov a vo voľnom čase sa chystáme s rodinou cestovať a robiť si menšie výlety. Veľkým prianím môjho manžela je ísť sa pozrieť do Provensalska, takže snáď si tento sen s nami splní.
S vaším menom sa často spája slovo ezoterika. Ježišmária (smiech). A viete, ako nerada už teraz o tom hovorím?

Áno? A to prečo?

Už je to za mnou. Bolo isté obdobie môjho života, keď som ezoterike totálne prepadla, asi od roku 2002 a trvalo to okolo päť rokov. Bola to neoddeliteľná súčasť môjho života, jazdila som na semináre s ľuďmi, ktorí sa jej veľmi aktívne venovali. Tak som do toho bola ponorená, až so obťažovala svoje okolie, blízkych a priateľov novými poznatkami a knihami, tým, čo som videla, cítila a zažila pri meditácii. Dnes si uvedomujem, že to bolo niečo ako fantázie a veľké dobrodružstvo. No a ono občas sa aj niečo zhmotnilo, naplnilo, a potom sa ma začali všetci báť (smiech).

Ako sa teraz pozeráte na veci medzi nebom a zemou?

Stále ich vnímam, pred niektorými mám stále rešpekt, ale už nad nimi tak nedumám a nehľadám ľudí, s ktorými by som ich zdieľala. Nemám na to už ani čas. Vnútorne ma však viera, že sú veci medzi nebom a zemou, neopustila. No zistila som, že mnohé veci vo svojom živote si viem korigovať do veľkej miery sama a aj to veľmi razantne robím. Teda ja a moji traja chlapi spolu so mnou (smiech).

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -