Dnes je pondelok, 19.november 2018, meniny má: Alžbeta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Ondrej Kandráč: Pri mori alebo Domaši? Hlavne, že sme spolu!

jún 11, 2018 - 12:46
Leto u hudobníkov býva hektické, no leto Ondreja Kandráča sa bude niesť najmä v rodinnom duchu. Po boku s pôvabnou manželkou Erikou a deťmi Ondríkom a Emkou je odhodlaný dopriať si na dovolenke všetko, čo má rád.

Letné mesiace sú pre hudobníkov náročnejšie, množstvo koncertov, vystúpení... Stihnete oddychovať?

Našťastie nám nesvitá na horšie časy. Bude to síce hektickejšie, ale zároveň sa na každé jedno stretnutie s fanúšikmi veľmi teším. Veľké koncerty sú pre mňa obrovský dobíjač energie. Špeciálne sa teším na koncert, ktorý bude 7. júla, ktorý budeme mať spolu s kapelou IMT Smile v amfiteátri vo Východnej, vnímam to ako povestnú čerešničku na torte. Okrem toho nás čaká množstvo open air koncertov, no hranie pod holým nebom a hviezdnou oblohou majú svoje čaro.

Čo vás zvykne vytrhnúť zo stereotypného hudobníckeho života? Čo vám robí extra radosť?

V poslednom čase takto vnímam dva fenomény, ktoré sa v mojom profesionálnom živote odohrali a zároveň mi dodali nové sily a chuť pracovať. Tým prvým bola spoločná pieseň Hej, sokoly!, ktorú sme urobili s Ivanom Táslerom a chalanmi z IMT Smile. Pieseň zafungovala parádne, dokonca môžem povedať, že nad moje očakávania, za čo osudu veľmi ďakujem. Som rád za každý jeden koncert, ktorý môžem stráviť v spojení s nimi, vždy je to neopakovateľný zážitok. Hrať s nimi je iný level a pocit z hudby, ktorá vzniká, je neopísateľný. No a druhý silný moment ma sprevádza už takmer rok, a to je relácia Všetko čo mám rád, v televízii JOJ, ktorá si tiež našla svoje miesto v srdciach divákov a máme z nej veľkú radosť. To, že je ľuďmi veľmi pozitívne vnímaná, vidím každý deň pri osobných stretnutiach aj s neznámymi ľuďmi, či už po koncertoch, v obchode, v parku... No a keď to skĺbite, prirodzene vychádza množstvo eufórie a radosti, ktoré sa pretavia aj do koncertov. Jeden z takých nezabudnuteľných koncertov sme celkom nedávno zažili v Brezne. Prvýkrát som videl také plné námestie, že sa naň už viac ľudí ani nedostalo, diváci nás sledovali aj z priľahlých uličiek a tí, čo nás nemohli vidieť, nás aspoň počúvali medzi domami.

Kam sa medzi tie koncerty zmestí dovolenka s rodinou?

Opakujem to často a vôbec to nemyslím ako klišé, ale rodina má vždy prednosť a vždy bude pre mňa na prvom mieste. Všetko ostatné je nepodstatné. Našťastie moja rodina je pevnou súčasťou toho, čo robím. Už dávnejšie sme si vymysleli model, ktorý nám veľmi pekne funguje a vďaka ktorému sa nám darí udržiavať rodinné puto. Všade, kde sa len dá, príde rodina za mnou. Napríklad dnes odohrám koncert a po koncerte za nimi pocestujem do kúpeľov Lúčky, kde sa chystáme stráviť príjemný wellnes víkend. Ja si síce v rámci neho odbehnem na koncert do Liptovského Mikuláša, ale po ňom sa zase vrátim za rodinkou. Je to pre mňa relax prísť po koncerte a riešiť bežné veci – rodičovské povinnosti, hranie sa s deťmi, rozhovory s manželkou...

Pocestujete tento rok aj niekam do zahraničia?

Chceli by sme, zatiaľ sme však nič veľkolepé ani nič extra nenaplánovali. Veď viete, ako sa hovorí, keď chcete rozosmiať Boha, povedzte mu o svojich plánoch... Letnú dovolenku zatiaľ nechávame na náhodu. V kapele sme si vyčlenili tri týždne „celozávodnej“ dovolenky, počas tohto obdobia budeme len a len s našimi rodinami. Vôbec nezáleží na tom, či budeme pri mori alebo pri Domaši. To je absolútne jedno, hlavne, že budeme spolu.

Ste rodina, ktorá ľúbi vodu a more, alebo ste skôr kamzíky, ktoré to ťahá do hôr?

Potrebujeme more, ale nie preto, aby sme si urobili čiarku prestíže, že sme pri mori boli, ale kvôli zdraviu. Je fakt, že moje hlasivky dostávajú počas roka zabrať a nič lepšie pre mňa ani pre deti nie je ako prímorské ovzdušie v kombinácii s vôňou borovíc na chorvátskom pobreží. Nepotrebujeme drahé hotely, my sa najlepšie cítime v zabudnutej rybárskej dedinke s milými miestnymi obyvateľmi.

Pred letom prídu ešte vysvedčenia, aké očakávate?

No, to by som veru chcel vedieť, ale nechám sa prekvapiť. Samozrejme, čakám to najlepšie možné, ale uvidím, aká bude realita. Minule som sa v rámci písania domácej úlohy pokúšal na syna Ondríka mentorsky pôsobiť a hovorím mu: Ondrejko, musíš sa učiť, aby si bol múdry. A viete, čo mi povedal? Tato, ja nechcem byť múdry, ja chcem byť ako ty (smiech). Často zo žartu hovorím, že ja som svoje vysvedčenia začal pre istotu trhať, keď sa môj syn naučil čítať a počítať (smiech). Keď sa so synom učím, často si spomeniem na svoje detstvo, na rôzne šibalstvá, pri ktorých som nemohol chýbať. Pre mňa je to návrat do detstva a spomínam si aj na tie chvíle, keď som spokojný s veľkými očkami nosil domov vysvedčenia ja. Vysvedčenie vnímam ako radostnú vec, nie ako niečo stresujúce.

Aj viete povedať, v čom je Ondrík po vás? Má v obľube rovnaké predmety, aké ste mali povedzme vy?

Po mne má jeden obrovský dar, a to je fakt, že celý rok lajdáči a keď ide do tuhého, vtedy si dokáže privstať ráno o štvrtej a maká. Bežne zažívam momenty, že sa zobudím za svitania na to, že Ondrík vrzúka na husličkách v hosťovskej izbe, a to viem, že cvičí, lebo v ten deň má koncert, na ktorý dlhé dni pred tým kašlal (smiech). No nedá mu to a predstavte si, v tom strese to aj nacvičí. V tomto sme absolútne rovnakí. Ja som sa tiež učil na skúšku ráno medzi treťou a siedmou a o pol ôsmej som už čakal skúšajúceho pred dverami (smiech). Darmo, je to moja kópia. A čo sa predmetov týka, matematika nám nikdy nešla a ani nejde, trápenie, ktoré som zažíval s fyzikou, jeho ešte len čaká... Uvidíme, ako to bude s Emkou, tá je zatiaľ predškoláčka, no veľmi krásne spieva. Vo svojej prapodstate je mi je jedno, čím budú moje deti, hlavné je, aby boli spokojné a šťastné a aby z nich vyrástli dobrí a slušní ľudia.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -