Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Manžel uniesol Kataríne dieťa: Milovaného syna neprestanem hľadať!

august 08, 2018 - 12:24
Preliala už potoky sĺz. Slovenka KATARÍNA AZAB už desať rokov nevidela svojho syna Adama. Jej manžel Ahmed uniesol dieťa, keď boli v Egypte na dovolenke. Nebojácna matka sa nevzdala, stále hľadá svojho syna priamo v moslimskej krajine. Hrdlo jej stisne pri pomyslení na milovaného syna, vraví, že bez Adama žije len polovičný život. Stále však verí, že Adama napokon nájde.

Zrejme si spomeniete na príbeh Kataríny, informovali o ňom vtedy takmer všetky médiá. V novembri 2008, keď boli na dovolenke v Egypte, jej manžel uniesol vtedy takmer trojročného syna Adama. V posledný deň dovolenky, keď mali odletieť domov na Slovensko, zobral Ahmed synčeka so sebou, že sa ide ešte rozlúčiť s kamarátmi. Po nejakom čase prišiel späť, no sám – s vysvetlením, že Adamka donesie späť, keď sudca vydá zákaz vycestovať pre synčeka. V Egypte je tento zákaz bežný, robí sa to aj v čisto egyptských manželstvách. Deti potom môžu vycestovať mimo Egypta len so súhlasom otca.

Katarína čakala teda v byte Ahmedovej matky na vydanie dokladu. Nevedela však, že vybavenie trvá až tri mesiace. Na desiaty deň, keď stále nemala svojho syna, obrátila sa na našu ambasádu. Tá následne kontaktovala egyptskú políciu. Polícia dosť brutálne zasiahla v byte Ahmedovej mamy. Ahmed Kataríne len esemeskou oznámil, že Adama jej nechcel zobrať, ale polícia ublížila jeho rodine a viac už jej neverí.

Odvtedy sa Ahmed aj so synom Adamom skrýva v dvadsaťmiliónovej Káhire, alebo niekde na vidieku. Je v databáze Interpolu. V Egypte je odsúdený, pretože odopiera rozhodnutie súdu – odovzdať syna matke. „Ja mám v rukách okrem slovenského aj egyptské rozhodnutie súdu, že dieťa patrí mne. On to však nerešpektuje,“ argumentuje Katarína.

Ahmed so synom Adamom v čase, keď ešte žili na Slovensku

ad1.jpg

Foto: 
archiv K.A.

Hľadá sama

Aby našla skrývaného syna, obrátila sa Katarína prostredníctvom našej ambasády na tamojšiu políciu. Zistila však, že táto cesta je neschodná. „Egyptská polícia je dosť neprofesionálna a vôbec nekoná, všeobecne sa v Egypte nevenuje ani tamojším prípadom stratených a unesených detí,“ vraví Katarína. Preto sa rozhodla, že bude syna hľadať sama. Keď mala financie a bezpečnostná situácia bola dobrá, spolu s miestnymi ľuďmi, ktorým verila, overovala adresy členov rodiny a pátrala po synčekovi. „Pokúšala som sa hovoriť aj s príbuznými, ale bezvýsledne, všetci rovnako tvrdili, že nič o mojom Adamovi a jeho otcovi nevedia,“ vraví ustarostená matka. Veľa času stratila, keď nastali v Káhire nepokoje – počas vládnutia bývalého prezidenta Morsiho a jeho následnom zvrhnutí. „V tom čase bolo nebezpečné pátrať,“ vysvetľuje Katarína.

Katarína Azab a jej synček Adam

ad.jpg

Foto: 
archiv K.A.

Prepadol sa pod zem?

Je to možné, aby sa otec aj s dieťaťom takto doslova prepadli pod zem? „Viete, v Egypte deti nemusia chodiť do školy. Stačí, že prídu na skúšky. Zamestnanec nemusí byť registrovaný v žiadnej poisťovni. Ľudia tam robia na čierno. So synom ani nemusí ísť k lekárovi. Je jednoduché sa skrývať v stomiliónovom Egypte. Ale aj na Slovensku bol prípad, keď matke uniesol deti Slovák a polícia ich nevedela nájsť štyri roky,“ vraví. „Tiež som aktuálne čítala o prípade ekvádorskej mamy Marielle, ktorej sa v podstate na Slovensku deje to, čo mne v Egypte. Odopiera sa jej právo byť so svojím dieťaťom,“ uvádza. Katarína je však vytrvalá, svoj boj o syna nevzdáva. V Egypte je od roku 2008 takmer stále, domov na Slovensko prišla len dvakrát. „Keď som v Káhire, tak mám pocit, že som bližšie k Adamovi a akoby som prežívala to isté, čo on,“ vyznala sa nám zo svojich pocitov.

Vraj zahynula pri autonehode

Katarína sa rozhodla, že synčeka bude hľadať aj cez facebook. Napísala mu na sociálnu sieť list: „Som tvoja mama a ty si môj syn. Mal si len dva a pol roka, keď nás tvoj otec rozdelil,“ píše okrem iného. Na základe toho dostávala 200 až 300 správ denne z celého Egypta. A ozvalo sa jej aj niekoľko ľudí, ktorí pracujú v oblasti školstva. Tí jej poslali záznam z počítača, že Adam sa pravidelne zúčastňuje na skúškach v škole. A aktuálna informácia je, že aj v máji tohto roka bol na skúške a postúpil do ďalšieho ročníka. „Preto sa potrebujem čo najskôr vrátiť do Egypta, ale podmienkou je dostatok financií.“ No ozvali sa jej aj vzdialení príbuzní, o ktorých doteraz nevedela. Od nich sa dozvedela, že jej manžel Adamkovi povedal, že jeho mama zomrela pri autonehode. „Najprv som bola z toho v šoku, ale myslím si, že je to tá lepšia alternatíva, pretože Adam bude veľmi rád, keď ma uvidí a zistí, že som nezomrela a nepretržite som ho hľadala,“ myslí si Katarína. V Egypte má Katarína tiež mnoho priateliek, bez ktorých by to tam nezvládala. „Mnoho Slovákov si myslí, že Egypťanky sú len zahalené, zakríknuté ženy. Vôbec to tak nie je. Mnohé z nich, aj keď sú moslimky, sa nezahaľujú, všetky sa o seba starajú, moderne sa obliekajú, budujú si svoju kariéru. Mám priateľky, ktoré sú manažérky, realitné maklérky, lekárky, televízne redaktorky či spisovateľky,“ vraví Katarína.

Adamko so svojim starým otcom pri oslave narodenín

adamko1.jpg

Foto: 
archiv K.A.

Pomáha iným ženám

Napriek tomu, že Katarína má čo robiť, aby vypátrala svojho syna, nájde si čas a energiu, aby pomohla iným ženám, ktoré sa dostali do podobnej situácie. Nie každá žena v takej situácii by to dokázala. Katarína však vraví, že ju to drží nad vodou a to, že pomáha iným, jej dáva silu. Pomohla napríklad Katalin z Maďarska. Aj jej manžel uniesol syna, ktorý sa volá zhodou okolností tiež Adam. „Vysvetľovala som jej, aby sa neurobili tie isté chyby, aby rodičia spolu komunikovali a naši cestu, aby dieťa malo oboch rodičov. Iba v prípade, že s otcom nie je žiadna komunikácia, vtedy radím, sprevádzam po úradoch, dám kontakt na právnika, pátram spolu s mamou. Pomôžem s bývaním a oblečením, pretože sa často stáva, že takéto ženy ostanú bez osobných vecí v cudzej krajine na ulici,“ vysvetľuje Katarína. Maďarského chlapčeka sa napokon podarilo nájsť. Matka so svojím synom dnes žijú v Budapešti. „Chcem upozorniť Slovenky, že únosy detí a iné manželské problémy sú v Egypte veľmi časté. Áno, viem, že sa to stáva aj na Slovensku, v čisto slovenských manželstvách, avšak doma na Slovensku si ženy môžu veľmi rýchlo vyhľadať pomoc a podporu. Bohužiaľ, v zahraničí je ťažšie dovolať sa pomoci. Egyptské organizácie pomáhajú len svojim a tie slovenské zase len ženám, ktoré majú problémy na Slovensku,“ upozorňuje Katka.

Nevidí rásť syna

Aký je to pocit toľko rokov nevidieť svojho syna? „Pre matku je to najboľavejšie, čo môže byť – nevidieť vyrastať svoje dieťa. Je to neopísateľný pocit. To nežijete, žijete iba polovičný život. Aj keď sa smejem, vždy vnútorne cítim taký smútok a najmä večer, keď prídem domov a ľahnem si. Ostanem zrazu sama a vtedy si najviac uvedomím, že nemám syna,“ so slzami v očiach a takmer bez hlasu hovorí Katarína. Potom však naberie silu a pevným hlasom hovorí: „Nie som naivná, viem, že ma už možno nespozná. No aj keby ma nespoznal, tak ma bude spoznávať. Budem možno pre neho na začiatku nejaká teta, s ktorou sa skamaráti. Ja môžem potom Adamovi dokázať, ako som sa o neho zaujímala, ako som ho hľadala. To hrá v môj prospech. Verím tomu, že ho nájdem,“ vraví. Katarína si pritom uvedomuje, že Adam je zvyknutý žiť v Egypte. „Ja som tam tiež celé tie roky, čím dokazujem, že nemám problém tam žiť. Hlavné je pre mňa, aby som Adama našla a bola s ním kdekoľvek,“ dodáva na záver.

Občianske združenie Reunion

Dieťa patrí obom rodičom

Katarína Azab s priateľkami nedávno založila na Slovensku Občianske združenie Reunion. Som veľmi vďačná Eve Bacigalovej, ktorá mi pomohla so založením tohto združenia i napriek tomu, že sama ma mnoho iných aktivít. Táto organizácia pomáha Slovákom, ktorí sa ocitli v problémoch najmä v krajinách mimo Európskej únie. „Nepomáhame len pri únosoch detí, ale aj pri iných manželských problémoch, a to nielen v zahraničí, ale aj doma. Pri riešení problémov budeme spolupracovať s CIPC – Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a ministerstvom zahraničných vecí,“ vysvetľuje Katka. Na Slovensku pomáhajú aj otcom, ktorí zažívajú tzv. malé únosy – mesiace, niekedy aj roky sa nemôžu stretávať so svojimi deťmi. „Poznám prípady, keď otcovia bojujú na súdoch o právo vidieť svoje deti tak dlho, ako ja hľadám svojho Adama,“ vraví. Reunion môžu tiež kontaktovať ľudia, ktorí sa v zahraničí dostanú do právnych, alebo zdravotných problémov. „Kto by nás chcel podporiť v našej činnosti a tiež podporiť hľadanie môjho Adama, kontakt nájde na našej webovej stránke"

http://www.reunion-help.eu/"www.reunion-help.eu, alebo na facebooku: Katarina Adam Azab

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -