Dnes je streda, 19.december 2018, meniny má: Judita
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Erotická poviedka: Neporiadok na pracovnom stole

september 04, 2018 - 08:38
Bola streda, pomaly koniec leta, posledné teplé dni. Ešte sa dalo chodiť celkom na ľahko aj keď ranné teploty neboli najvyššie. Keďže sa blížil aj koniec mesiaca, v práci ma čakalo kopu papierovačiek a porada ohľadom ďalšieho mesiaca. Porady som nemala rada, ako každý človek, ale po tej strede som si ich zamilovala.

Na stole v mojej kancelárii, ktorú som mala ešte s dvomi kolegyňami, ma čakala kopa zmlúv, ktoré bolo treba prekontrolovať.

Šla som si do kuchynky spraviť kávu. Stretla som tam aj dvoch kolegov a kolegyňu. Prebiehala medzi nami bežná komunikácia typu: „Dobrá ráno, čo máš nové?“, a bavili sme sa samozrejme aj o práci. Všimla som si, že jeden z kolegov na mňa upreto pozeral, bolo mi to trochu nepríjemné ale snažila som sa si to nevšímať. Vrátila som sa späť k svojej práci, no nešlo mi do hlavy prečo na mňa tak civel. Trikrát som sa skontrolovala v zrkadle, či nemám niekde fľak, rozmazaný rúž alebo niečo podobné, ale nie. Musela som sa vrátiť k preberaniu papierov, až pokým neprišla porada.

Stretávali sme sa v zasadačke, vyzerala presne ako z nejakého filmu. Dlhý stôl, presklená miestnosť, veľa stoličiek a na čele sedel najvyšší šéf. Oproti mne si ,akoby naschvál, sadol kolega s upretým pohľadom z rána. Po piatich minútach som na sebe znova zacítila jeho oči. Adriana som poznala už dlhšie. Veľakrát sme spolu rozoberali rôzne pracovné záležitosti, na firemných akciách sme sa bavili aj o súkromí, ale nikdy sme neboli vyslovene priatelia.

Pohľad som mu opätovala. Hypnotizoval ma. Vždy som uhla pohľadom prvá a keď som sa naňho pozrela znovu, stále ma sledoval. Znervózňovalo ma to. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Počúvala som len prázdne slová od ostatných účastníkov porady, ale v hlave mi znela otázka: „Čo odo mňa chce?“. Začínalo mi byť poriadne teplo. Túto hru z očí do očí sme hrali celý čas. Zrazu sa všetci začali dvíhať od stola, porada sa skončila. „Chvalabohu“, pomyslela som si.

Bolo okolo dvanástej, všetci vrátane mňa sa chystali na obednú prestávku. Cestou k výťahu som prešla okolo Adriánovej kancelárie. Ešte v nej sedel. Nedalo mi to, šla som za ním. Vo dverách som sa minula s jeho asistentom, ktorý s ním zdieľal kanceláriu. Pri vstupe do miestnosti ma stále sledoval a popritom si dával dole čiernu kravatu, ktorú mal na tmavošedej košeli. Bol to veľmi elegantný a príťažlivý muž. Okolo úst mal jemné strnisko, tiahlo sa mu aj po tvári až k vlasom. Nad ústami ho mal o niečo hustejšie, no upravené. Mal tmavé vlasy, po bokoch zostrihané o trochu viac ako v strede.

Z jeho tváre som nedokázala prečítať žiadnu emóciu. „Prečo na mňa celý deň čumíš ako na telku?“, spýtala som sa ho mierne vtipným tónom, aby to nebral ako urážku. Mlčal, stále mi pozeral do očí. Zbadala som v nich niečo, čo mi predtým unikalo. Niečo, čo ma vzrušovalo a ťahalo k nemu bližšie. Stála som na druhej strane jeho pracovného stola a opierala sa oňho rukami rovnako ako on.

V pozadí som už nepočula žiadne zvuky ťukania do klávesnice, zvoniacich telefónov alebo tlačiarne. Na poschodí sme ostali sami. Pozerali sme si do očí. Z môjho zrýchleného dychu sa mi začali vysúšať pery. Prešla som si po nich jazykom. „Urob to ešte raz a pomalšie“, povedal. Ostala som zarazená ale nenapadlo ma protestovať, oblízala som si ich znovu, no tento krát som to urobila pomaly a precízne. Chytil ma za golier mojej bielej blúzky a pritiahol ma k sebe. Sálalo z neho teplo. Nepobozkal ma. Tvárou sa mi oprel o moju tvár a šepkal mi do ucha: „Už dlho som to chcel urobiť...“, jeme mi dýchal na krk a pobozkal ma naň. „Ale je to na tebe“, pokračoval. Odtiahla som sa a znovu sa naňho pozrela. Váhala som.

Z polovice stola som zhodila všetko čo tam bolo a vyškriabala sa naňho kolenami. Pritiahla som ho k sebe a začala ho bozkávať na ústa. Mal mäkké pery a vedel s nimi dobre narábať. On mi rukami rozopínal blúzku, ja som mu rukami prehrabávala vlasy. Za pár sekúnd zhodil zo mňa blúzku aj s podprsenkou. Veľmi náruživo a rýchlo mi masíroval prsia. Odtiahol sa, schytil ma za stehná a položil ma naspäť na stôl tak, aby som na ňom ležala. Využila som príležitosť, keď sa nado mnou zohýbal a rozopla mu košeľu. Nebol to ten typ chlapa, čo má dokonale vyrysované telo ale aj tak bol svalnatý. Mal široké ramená a na hrudi bol jemne zarastený.

Bradou mi prešiel po krku nižšie a bozkával mi prsia. Veľmi nežne mi hrýzol bradavky. Dostávalo ma to do varu. Nechtami som sa mu zarývala do chrbta. Ďalej ma bozkával na tele a vyhrnul mi úzku sukňu hore k pásu. Pozrel na hodinky. „Máme ešte tak 10 minút kým začnú prichádzať ľudia“, povedal potichu. „Tak rýchlo“, súrila som ho. „Šššš...“, pritisol mi ukazovák na pery. Prechádzal mi po nich a vložil mi ho do úst. Hrala som sa s ním akoby to bol jeho penis. Krúžila som okolo neho jazykom, sala ho a jemne hrýzla. Spod sukne vytiahol moje nohavičky. Tým istým prstom mi prešiel po klitorise a vnikol do mňa. Pomaly s ním pohyboval dnu a von. Snažila som sa byť potichu ale neúspešne. Vzdychala som a rukami som sa držala okraja stola.

Druhou rukou si veľmi šikovne rozopol opasok a nohavice. Stiahol si ich do polovice stehien a vybral svoj nástroj. Mala som chuť poláskať ho ale už nebol čas. Pomaly do mňa vošiel a keď videl, že je všetko v poriadku začal zrýchľovať. Pevne mi zovrel stehná a veľmi rýchlo prirážal. Každú chvíľu mohol niekto vstúpiť do miestnosti. Ten adrenalín ma ešte viac stimuloval. Šukal ma na stole, scéna ako vystrihnutá z nejakého pornofilmu. Celý čas sa mi pri tom pozeral do očí. Začala som byť veľmi hlučná, a tak mi priložil na ústa ruku.

Keď už som sa pomaly blížila k vrcholu, počula som cinknutie výťahu. Zrazu začal prirážať pomalšie, no o to tvrdšie a intenzívnejšie. Oboch nás to dorazilo. Cítila som ako mi pulzuje lono a ako vytekám. Veľmi rýchlo po mne hodil blúzku, ktorú som si obliekla bez podprsenky. Zatiaľ čo sa obliekal som zbierala všetky veci a papiere, medzi ktorými bola aj fotka jeho priateľky. Trochu ma to zarazilo, ale na to nebol čas. Takže s nimi uzavrieme zmluvu áno?“, pousmial sa na mňa a znova sa opieral rukami o stôl, na ktorom ostal mokrý fľak. Cez dvere medzitým prešiel prvý kolega. „Áno áno“, povedala som roztraseným hlasom a pozerala na jeho ešte stále rozopnuté nohavice.

Zvrtla som sa na opätku a vrátila som sa do kancelárie. Chcela som sa spamätať z toho, čo sa práve odohralo. V tom som si uvedomila, že podprsenku mi síce vrátil ale nohavičky som nemala. Napísala som mu správu: „Ešte stále más niečo moje :-)“. Akoby to čakal, v momente prišla odpoveď: „Svoj suvenír si beriem so sebou, opatruj sa.“. Nerozumela som, no na ďalšie správy mi už neodpovedal. Na druhý deň som sa v práci dozvedela, že ho preložili do inej krajiny.

Od tejto stredy, si pri každej porade spomeniem na jeho hypnotizujúci a zvodný pohľad ...

Autorka poviedky: M.B.

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -