Dnes je piatok, 14.december 2018, meniny má: Branislava, Bronislava
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: „Zasadil mi fatálny úder, no kvôli jednej veci som ho prijala späť.“

september 18, 2018 - 16:31
Dlhé roky som sa trápila tým, že nemám dieťa. Kým sa moje kamarátky tešili z krásnych dcér a synčekov, behali s nimi po ihrisku a večer im čítali rozprávky, ja som zaspávala sama v tichom byte.

Situácia sa rapídne zmenila, keď som spoznala vdovca Richarda. Z bývalého vzťahu mal dvoch synov, v tom čase vo veku 4 a 8 rokov. Keď sme sa po niekoľkých mesiacoch nasťahovali do spoločného domu a zosobášili, bola moja rodina zrazu kompletná. Aspoň na prvý pohľad. Túžba po vlastnom dieťati ma neopúšťala.

Richard to chápal a o bábätko sme sa pokúšali zhruba tri roky. Podarilo sa! Nebolo azda šťastnejšej ženy na svete odo mňa. Moja radosť trvala takmer osem mesiacov, než mi začali tehotenské komplikácie a vytúženú dcérku Lauru som porodila predčasne. Doktori ju zachránili tak povediac na poslednú chvíľu, pupočnú šnúru mala omotanú okolo krku a v dôsledku nedostatku vzduchu došlo u nej k nezvratnému poškodeniu mozgových buniek. Lekári mi preto museli oznámiť zdrvujúcu správu: ostane postihnutá.

Keď sa rodič dozvie takúto zásadnú informáciu, na moment ho to paralyzuje. Prídu otázky, prečo práve on, prečo jeho vymodlené dieťatko nemôže byť zdravé, prečo sa mu niekto tam hore takýmto spôsobom mstí, respektíve vkladá mu do života veľké skúšky. Takéto spytovanie ale našťastie trvá iba niekoľko minút. Sila rodičovskej lásky, tej pravej – bezpodmienečnej lásky sa totiž v plnej sile prejaví bez ohľadu na zdravotné postihnutie dieťa. Respektíve, mala by ...

... Richard život s nami nezvládol. Pre alkohol prišiel o prácu, utápal sa v sebaľútosti a so zvyšujúcou sa hladinou alkoholu stupňoval i nadávky voči mne. Nazýval ma neschopnou ženskou, ktorá nie je schopná porodiť zdravé dieťa.

Jedného dňa sa domov nevrátil. Nechal mi iba odkaz, že potrebuje byť sám a premýšľať nad svojím životom. Ubezpečil ma, že na deti bude pravidelne prispievať. Sľub dodržal, no nič to nemení na tom, že som ostala sama. Sama na všetky tie ťažké chvíle, na starostlivosť o deti, domácnosť. Musela som sa popasovať s neľahkou finančnou situáciou a zo všetkých síl sa snažiť konať tak, aby deti neschopnosťou svojho otca prijať životný údel netrpeli.

Po roku sa situácia zmenila. Richard sa vrátil. Prijala som ho späť. Je to zvláštne, veľa žien by sa určite zachovalo inak. Jeho odchod by brali ako absolútny, neospravedlniteľný dôvod na okamžitý rozchod. Ja som ho vnímala ako skrat. Ako čas, keď si Richard možno mnohé uvedomil a potreboval ho na to, aby bol lepším manželom, otcom, človekom. Neviem, ako to medzi nami dopadne, udialo sa veľa zlého. No nikdy v živote by som si neodpustila, ak by som sa o záchranu našej rodiny nepokúsila. Každý človek si predsa zaslúži druhú šancu. A hlavne netreba zabúdať, že život rozdelí iba tých, ktorí k sebe nepatria ...

Vierka

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -