Dnes je utorok, 13.november 2018, meniny má: Stanislav
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Nezávideniahodná dilema: Svadba alebo rozchod? Čo by ste urobili vy?

október 29, 2018 - 18:00
Nikdy som si nemyslel, že sa ma budú týkať dilemy v láske. Aby toho nebolo málo, dilemy poriadne zamotané, porovnateľné so scenármi amerických filmov. A predsa ... Mám pár mesiacov pred svadbou, milujem dve ženy a nechcem prísť ani o jednu.

Kláru som spoznal v práci. Mal som krátko po strednej, nevzali ma na vysokú školu a tak som celkom logicky nastúpil do zamestnania. Spoločnosť sa zaoberala výrobou bazénov. Ja som pracoval manuálne a pomáhal s natieraním bazénov, Klára mala na starosť účtovníctvo. Hoci sme sa nestretávali často, zaregistrovali sme sa hneď v prvý deň. Každé naše „náhodné“ stretnutie sprevádzali úsmevy a časom i veľmi letmé dotyky. Netrvalo dlho a pozval som ju na rande.

Udalosti nabrali rýchly spád. Po prvej schôdzke nasledovala druhá, tretia, štvrtá a zrazu sme tvorili pár. Dovolím si tvrdiť, že v tom čase asi najzamilovanejší vo vesmíre. Táto idylka trvala takmer štyri roky. Potom som partnerku požiadal o ruku a ona súhlasila.

Všetci, vrátane našich rodičov, kamarátov i kolegov v práci, sa veľmi tešili. A hoci sme si termín stanovili až na začiatok budúceho roka, s prípravami sme začali takmer okamžite. Lepšie povedané, začala Klára spolu s mamou, ja som sa držal trošku bokom. Organizačné veci neboli mojou silnou stránkou. Bolo by mi jedno, keby sme sa zosobášili niekde na lazoch, bez celej tej slávy a vzdialenej rodiny, ktorú sme každý vídali maximálne jeden deň v roku.

Klára si však na dokonalej svadbe odjakživa zakladala a ja som jej sen o šťastnej neveste nechcel kaziť. Súhlasil som so všetkým, čo navrhla a tešil sa z jej nadšenia. Na ochutnávku svadobného menu som ale išiel s ňou. A tam som ju zbadal.

Nosila nám na stôl návrhy jedál a nápojov, mala okolo tridsiatky, krásne havranie vlasy, bezchybný úsmev, zelené oči, volala sa Michaela. Skúmavo sa na mňa pozrela a tým prenikavým pohľadom ma absolútne odzbrojila. Nedokázal som prestať na ňu myslieť. Keď mi asi o tri dni neskôr zatelefonovala, myslel som, že prekvapením omdliem. Vysvetlila mi, že sa nevie dovolať mojej budúcej manželke, no potrebuje pár osobných údajov kvôli vyplneniu objednávky a preto si trúfla zavolať aj mne. Z tohto, na prvý dojem pracovného telefonátu, sa vykľula polhodinová debata, ktorá ďaleko presiahla rámec gastronómie. Neviem ako, no o dve hodinky neskôr sme sedeli na káve. Preletela iskra, ktorá mi v hlave veru narobila poriadny víchor.

Moju situáciu istým spôsobom uľahčilo to, že Michaela o Kláre od začiatku vedela a nemusel som jej klamať. Klára si nič nevšimla, naďalej sa k nej správam pekne a na všetky jej otázky o spoločnom živote odpovedám popravde, pretože to tak cítim. Milujem totiž obe ženy, a čo je horšie, obe úplne rovnako. Viem, že to odo mňa nie je fér, ale akosi podvedome čakám, že SA TO za mňa vyrieši. Predstava, že zahodím niekoľko spoločných rokov s Klárou a ublížim jej, je pre mňa sci-fi. Na druhej strane stretnutie s Michaelou vnímam ako osudové a možno varovanie, že sa ešte nemám ženiť. Bolí ma pomyslenie na to, že ju stratím.

Nemám žiadnu možnosť/priestor upratať si v hlave. Tým, že s Klárou žijeme v jednej domácnosti, sme spolu takmer neustále. Ani nečakám, že sa v internetovej diskusii dozviem odpoveď na túto otázku, a už tobôž nie, že sa podľa nej zariadim.

Asi mi len stačilo vyrozprávať sa zo svojich pocitov a pridať k tisíckam podobných príbehov na Internete ten svoj. Ten svoj o láske k dvom ženám, o láske, ktorá ma postavila pred najväčšiu dilemu môjho doterajšieho života: Svadba alebo rozchod?

Čitateľ Jaroslav

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -