Dnes je sobota, 19.január 2019, meniny má: Drahomíra, Mário
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

V budove SND odznel posledný potlesk pre Mariána Geišberga (†64)

november 18, 2018 - 13:18
,,Odišiel mi priateľ a veľmi to bolí. Ťažko sa mi hovorí, odpusťte." Aj tieto slová zazneli počas poslednej rozlúčky s majstrom slova, herectva, smiechu - Mariánom Geišbergom (†64), s ktorým sa prišla rozlúčiť rodina, divadelní kolegovia a široká verejnosť.

Budova Slovenského národného divadla sa zahalila do čiernej farby. Zaplnila sa spomienkami, ktoré herec počas svojho života zanechal v kolegoch, priateľoch, rodine.  Na doskách divadla, kde sa naposledy tešil z potlesku divákov 28. septembra po predstavení hry Jána Palária Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, sa už od pol jedenástej schádzali smútoční hostia, ktorí si prišli uctiť jeho pamiatku. Medzi nimi aj herec Juraj Loj, Matej Landl, Dušan Cinkota, Martin Huba, Jozef Vajda, Peter Šimun, herečka Kamila Magálová, Božidara Turzonovová, Táňa Pauhofová a mnohí ďalší. Tí, ktorí mali s hercom česť spolupracovať a prežiť časť života.

4.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

3.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Hneď v úvode zazneli ukážky z hudobno-poetických recitálov a následne sa smútiacim prihovoril Michal Vajdička: ,,Uprostred vety, uprostred nedopovedanej myšlienky odišiel priateľ, ktorý ma uvádzal do divadelnej rodiny. Ten, ktorý mi otvoril náruč a oči, ukázal vesmír. Prijal ma k sebe, hoci som vyrastal s jeho synmi. Viedol so mnou rovnocenný dilóg. Keď niekto odíde, vždy to boli viac tých, ktorí ostanú a o to viac tých, ktorí ho milovali. Odišiel mi priateľ a mňa to veľmi bolí. Ťažké je hovoriť, prosím odpusťte,” zneli trpké slová z úst riaditeľa činohry SND:

vajdicka.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Potom si herec Jozef Vajda zaspomínal na sľub, ktorý si spoločne s Geišbergom dali pred jeho smrťou:  „Najviac ma Maroško trápi, že sme nesplnili, čo sme si  sľúbili. Sľúbili sme si, že spolu oberieme prvú úrodu hrušiek, ktorú sme spolu zasadili u teba na Bošáci a u mňa na doline. Teraz už viem, že tie hrušky budem musieť obrať sám. Ale vždy keď sa pozriem na ten krásny a majestátny strom, bude mi to pripomínať teba,“ povedal, pričom dodal: „Maroško, aj keď sa hovorí, že každý z nás je nahraditeľný, pre teba to neplatí. Budeš v divadle chýbať každému.“ 

vajda.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

V smútočných prejavoch pokračovali herec Ľubomír Paulovič, riaditeľ divadla v Martine František Výrostko, či dramaturg činohry SND Daniel Majling, ktorý si zaspomínal na nezabudnuteľné stretnutia u nich doma.

paulovic.jpg

Foto: 
SITA

Hercovi Františkovi Kovárovi sa na malú chvíľu podarilo rozosmiať ľudí historkami, ktoré spoločne s Mariánom Geišbergom zažil. ,,Spomínaš si keď sme hrali Cyrana v Hviezdoslavovom divadle bolo o päť minút pol siedmej a ja som ti zatelefonoval: "Maroško, kde si?" "Na streche vo Vlčkovciach, vymieňam škrídle! A čo potrebuješ?" "Chýbaš mi v šatni lebo hráme Cyrana." "Čo?" V mobile som počul ako si sa zošúchol v rebríku a povedal si o siedmej som v kostýme na javisku. Dodnes nechápem, ako si to stihol, ale slovo si dodržal. Lebo ty si vždy dodržal, čo si sľúbil," spominal Kovár.

kovar.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Na záver sa na pódiu objavila aj herečka Táňa Pauhofová, ktorá na rozdiel od ostatných kolegov stála chrbtom k divákom, tvárou k fotografii Geišberga: Maroško náš, ocko, hovoriť o tebe v minulom čase, mi stále nejde. Väčšine z nás... Ty koťuha, ale si nás, zase raz, poučil o živote a to ty si mal a máš rád všetko to naozajstné a pravdivé a toto je. Aj keď teraz si možno trochu prekvapil aj sám seba, pretože narozdiel od všetkého toho tvojho obľúbeného, hmatateľného, zemitého, si sa pustil lietať,“ zneli slová, ktoré uzavreli smútočné príhovory.

Budova Slovenského národného divadla sa na záver rozozvučila dlhým, posledným potleskom pre Mariána Geišberga.

pauhofova.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

potlesk.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

O Mariánovi Geišbergovi

Marián Geišberg (23. decembra 1953 - 10. novembra 2018) sa narodil v Piešťanoch a vyrastal na Myjave. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1979 až 1984 pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle SNP v Martine a Divadle pre deti a mládež v Trnave.

Od roku 1992 bol členom činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Takmer zo šesťdesiatich dramatických postáv, ktoré na doskách našej prvej divadelnej scény stvárnil, treba spomenúť medzi inými Jepichodova z Višňového sadu, Merkucia z Romea a Júlie, Kočkareva zo Ženby, Dorna z Čajky, Markíza de Sade z Marata-Sadea, Rosmera z Rosmersholmu, Ichareva z Hráčov, Tullusa Aufidiusa z Coriolana či Adama z Bálu. Jeho poslednou postavou v SND bol Rytier John Falstaff vo Veselých paničkách windsorských. Geišberg pravidelne hosťoval v divadle Astorka, Štúdiu L&S (Štúdiu S), Divadle Andreja Bagara v Nitre, no najmä v Divadle a.ha., ktorého bol profilujúcou osobnosťou.

Presadil sa aj ako filmový a televízny herec. Účinkoval vo filmoch Pásla kone na betóne, Červený kapitán, Revival, Jánošík, Muzika, v televíznom filme Národný hriešnik a v ďalších. Okrem toho bol známy aj ako folkový pesničkár a literát. Bol prozaikom i básnikom, autorom dvoch poviedkových zbierok Ono ma to poje a Prejsť prahom a zavrieť dvere a básnickej zbierky Byzantskému bohu. Bol tiež výrazným folkovým pesničkárom, vydal dva albumy Nápoky a Neladí-nevadí. Učil tiež herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. 

Naše aktivity: 

- - Inzercia - -