Dnes je streda, 18.september 2019, meniny má: Eugénia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Partnerova extrémna naviazanosť na matku nám ničí vzťah

február 06, 2019 - 12:00
Nespočetne veľakrát som čítala v magazínoch alebo počúvala od rodičov či známych, že vzťah partnera k jeho matke je kľúčovým indikátorom správania sa partnera aj k svojej polovičke.

No čo robiť v prípade, ak natrafíte na extrém a radšej by ste chodili s mužom, ktorý vlastnú mamu takmer nespomína?

Taktiež sa vraví, že človeka spoznáte až vtedy, keď s ním začnete žiť. To je aj môj prípad. Matúšov krásny vzťah k mame mi totiž "z diaľky" vždy imponoval. Pamätám si, že ešte počas nášho randenia o nej rozprával veľmi pekne a neraz musel dokonca odísť zo schôdzky skôr, pretože jej niečo sľúbil a ona je na jeho pomoci, aj kvôli zdravotným problémom, závislá. Vôbec mi to neprekážalo. Skôr naopak. Pripadalo mi milé a vzácne, že mám slušného partnera, ktorý má rodinu na popredných miestach hodnotového rebríčka, je vyspelý, starostlivý a na dnešnú dobu dokonale vychovaný.

Nevenovala som žiadnu pozornosť tomu, že Matúš má 26 rokov a býva u rodičov, ani som sa príliš nezamýšľala nad tým, že rodičom ma predstavil až po roku známosti (ja jeho svojim, ktorí žijú v inom meste, už po dvoch mesiacoch.) Nevadilo mi ani to, keď ma jeho mama pri prvom stretnutí podrobila priam špionážnemu dotazníku mojich vlastností, príjmov, zážitkov z detstva, štúdijných časov a podobne.

Keď sme sa s Matúšom po necelých dvoch rokoch rozhodli, že spolu začneme žiť, veľmi som sa na novú životnú etapu tešila. Predstavila som si našu spoločnú domácnosť, ako sa budem o Matúša starať, ako budeme každý deň pri sebe zaspávať a časom riešiť stále vážnejšie a vážnejšie témy, napríklad svadbu a dieťatko. Netušila som, že práve rovnaká adresa spôsobí vážne trhliny v našom, doposiaľ dokonalom vzťahu.

Už to, že Matúšova mama sa veľmi iniciatívne chopila zariaďovania nášho hniezdočka, považujem za zvláštne, ale to by som ešte prekusla. No, že si nemôžeme naplánovať ani jediný víkend mimo bydliska, pretože by sme vynechali tradičný obed v nedeľu o dvanástej, či to, že môj partner ide každý deň po práci skontrolovať svoju mamičku a až potom domov za mnou, vnímam ťažšie.

Akýkoľvek rozhovor na túto tému je zbytočný. Matúš tvrdí, že starostlivosť o rodičov, a najmä vlastnú mamu, je to najmenej, čo pre ňu môže urobiť. Pritom túžim mať len viac času pre nás dvoch. Už vôbec si však nedokážem predstaviť, že by som si medzi nimi musela vybrať. S Matúšom si rozumieme po intímnej sfére, v pohľade na život, máme rovnaké záujmy a spoločných priateľov. Bojím sa ale toho, že jedného dňa splodíme dieťatko, pretože to vám garantujem, že s nami začne žiť i jeho mama.

Partnerovi nič nevyčítam, nevytváram dusno, vymýšľam si alternatívny program, snažím sa využiť čas a venovať sa vlastným koníčkom. Napriek tomu vnútorne cítim, že takto to ďalej nechcem. Netuším, čo robiť, keďže tak, ako spomínam vyššie, som vo vzťahu tá jediná "nespokojná."

Čitateľka Milka (25)

- - Inzercia - -