Dnes je utorok, 20.august 2019, meniny má: Anabela, Liliana
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Jaromír Hanzlík: "V dnešnom svete sa noblese nedarí a ťažko v ňom nájdeme gentlemana."

február 14, 2019 - 14:00
Práve dnes, na sviatok svätého Valentína, sa premiéry dočkal nový český film Leto s gentlemanom. Ak nemáte program na večer, určite zájdite do kina. Rozhovor s ústrednou postavou romantickej komédie, hercom Jaromírom Hanzlíkom, vás možno ešte väčšmi navnadí.

Do akej miery je Artur Jaromírom Hanzlíkom? Čo vás dvoch spája, ktorá konkrétna situácia z vášho života sa premietla aj do filmu?
Jaromír Hanzlík by ešte občas chcel byť Arturom, pretože Artura nie je nikdy dosť. Takí ľudia vnášajú do našich životov nádej, úsmev a znesiteľnú ľahkosť žitia.

Artur Aničku veľmi romanticky dobýva, citoval ste vy sám niekedy dievčaťu / dáme verše, vystrelil jej srdce na púti, plával nahý v rybníku?
Často som vydával Šrámkové verše za svoje a mával s nimi úspech. Aj perníkové srdcia na jarmokoch som vystrieľal a aj nahý v rybníkoch sa kúpal. To máme s Arturom spoločné.

Prezraďte, aká scéna je technicky najnáročnejšia a prečo?
V lome, kde sme sa s Alenkou kúpali, bola veľká hĺbka. Tak nám museli pod hladinu postaviť na lešenie plošinu, aby sme na nej mohli stáť.

Ako dlho vám písanie scenára trvalo a máte povedzme v hlave ďalšie príbehy, ktoré by stálo za to sfilmovať?
Prekvapilo ma, ako mi písanie išlo od ruky, píšem totiž ešte postarom - ceruzkou do zošita. No tým, že ma to od samého začiatku pohltilo a bavilo, sa mi situácie aj dialógy skoro samé vybavovali. Celý život si ukladám do pamäti zážitky nielen svoje, ale i mojich priateľov, pekné situácie a dialógy, ktoré som počul a v určitých chvíľach pri hereckej práci sa mi samé ponúkajú a ja ich využívam alebo ponúkam režisérom. Herec musí chodiť po svete s otvorenými očami! A táto zásoba zážitkov a spomienok sa mi zúročila aj pri písaní scenára.

Čo podľa vás znamená v dnešnej dobe slovo "gentleman"?
Pod pojmom gentleman si vybavím predovšetkým Oldřicha Nového v jeho nezabudnuteľných filmových rolách. Ale aj môj otecko bol z tohto rodu. Myslím, že predvojnová doba, ktorú obaja títo páni zažili, mala určitú noblesu. Ľudia sa stretávali v kaviarňach, tancovalo sa v baroch a dámy aj páni dbali na elegantné oblečenie. Nosili sa klobúky. Na druhej strane sa jazdilo do prírody, ľudia si pri táborákoch spievali piesne a na ohni si varili v kotloch. Nebola televízia ani sociálne siete, a tak ľudia žili viac pospolu. Dnes takmer všetci neustále pozerajú do svojich mobilov a deti spolu žijú iba na internete. Keď som bol chlapec, mali sme partiu, a keď sme prišli zo školy, hodili sme tašku do kúta, zhltli niečo k obedu a hurá von. Rodičia nás museli večer naháňať domov. Dnes rodičia nútia ísť deti naopak von od počítačov. Niektorým to dokonca vyhovuje, keď dieťa sedí pri televízii, pretože sa o ne nemusí starať. A internet a televízia sú plné násilia, vraždy vidíte takmer v priamom prenose, náš krásny jazyk hrubne, tolerancia mizne. V električke sa nad mladíkom so slúchadlami na ušiach skláňa babička o barličke a na druhej strane vozidla si hlasno rozprávajú dievčatá slovníkom, ktorý sa hanbím reprodukovať. V takomto prostredí sa noblese nedarí a ťažko v ňom nájdeme nejakého gentlemana. Existujú výnimky ako Marek Eben alebo Zdeněk Svěrák. A z tých by sme si mali brať príklad. Bohužiaľ, vzorom pre mladých sú iné "celebrity".

Po koľkých rokoch ste sedel na koni? Musel ste brať hodiny jazdectva?
Na koni som sedel snáď po dvadsiatich rokoch a pri písaní som si to vôbec neuvedomil. Páčil sa mi obraz jazdca na koni a domnieval som sa, že rovnako ako jazda na bicykli sa nezabúda, tak aj s koňom je to rovnaké. Lenže ouha! Ešte šťastie, že som pred natáčaním pár hodín jazdy absolvoval. Zadok som mal v jednom ohni a stehná od sedla odreté niekoľko dní.

Celovečerné filmy, v ktorých ste sa za poslednú dekádu objavili, možno spočítať na prstoch jednej ruky. Prečo? Odmietate role alebo je to naopak nedostatkom ponúk?
Vlastne oboje je pravda. Povedal som si, že som si za celý svoj herecký život u divákov vydobyl istý kredit a na staré kolená by som si ho nechcel zbytočne pokaziť. A tak hlúpe scenáre a role pokojne odmietnem. Na druhej strane tých dobrých ponúk je ako šafránu. Čiže som sa pokúsil jeden "kotúč" si sám napísať a musím dúfať, že si ten kredit nepokazím.

Keď sa obzriete späť, ktorý tvorca pre vás bol zárukou kvality?
Jednoznačne režisér Jaroslav Dudek v divadle aj v televízii. Čo sa filmu týka, určite Kachyňa, Vávra, Menzel, s ktorými som mal možnosť hrať svoje najlepšie postavy.



Obsadenie pre Leto s gentlemanom ste si vysníval sám, alebo s nápadmi prichádzal Jiří Adamec? Čím vás (čoby tvorca) oslovili Alena Antalová, Lucie Vondráčková a ďalšie?
Ako vždy je výsledkom obsadenie všetkých rolí kompromis medzi názormi autora, režiséra a nakoniec i distribučnej spoločnosti. No obsadenie rolí máme excelentné!

Ste nielen scenáristom, ale aj jedným z producentov filmu - bili sa vo vás niekedy tieto dve polohy?
V scenári bolo toľko scén, že sa všetky do filmu nedostali. Režisér Adamec bol nútený niekoľko natočených scén vystrihnúť, a preto sa dokonca pár hercov vo filme ani neobjaví, čo ma veľmi mrzí! Ale nedá sa nič robiť, tak to jednoducho chodí.

Jiří Adamec je povestný svojou pevnou rukou, pocítil ste ju aj vy? Ste disciplinovaný herec?
Myslím, že som disciplinovaný herec. A Jirka je v určitých momentoch aj tolerantný.

Aké pocity by ste chceli, aby si diváci z kina odnášali? Čo by bolo pre vás najväčšou odmenou?
Pre seba sme si s Jirkom film nazvali "pohladenie po duši". Bol by som rád, keby s týmto pocitom diváci z kina odchádzali. A keby mali počas premietania na tvári milý úsmev. To by bola krásna odmena.

- - Inzercia - -