Dnes je pondelok, 19.august 2019, meniny má: Lýdia
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Nutkanie kontrolovať priateľa je príliš silné. No nemienim to meniť

apríl 03, 2019 - 17:30
Viem, že kontrolovanie partnerovho mobilu môže byť začiatok konca, ale to nutkanie je silnejšie. Spravíte to raz a už sa nezastavíte. Aspoň v mojom prípade to platí určite.

Keby Milošovi nezačal zhruba pred troma mesiacmi niekoľko večerov po sebe pípať mobil, pravdepodobne by som si nič nevšimla. Keď to začalo, vyberali sme si práve jarnú dovolenku a sústavné vyzváňanie správ ma znervózňovalo. Priateľ mi povedal, že jeho kamarát potrebuje poradiť s počítačom a tak sa ho snaží prostredníctvom správ navigovať. Na moju otázku, či by predsa len nebolo jednoduchšie vybaviť to telefonicky, neodpovedal.

Tento scenár sa opakoval šesť večerov po sebe. A Miloš na každú z tých správ so zvláštnym výrazom v tvári a zastretým úsmevom reagoval. Bolo mu jedno, či máme rozpozeraný film, riešime výdavky na našu spoločnú domácnosť alebo debatujeme o problémoch v práci. Akonáhle zazvonil telefón, všetko šlo bokom.

Postupne som si začala všímať, že partner je s telefonóm "zrastený". Nosil ho so sebou všade a nabíjal ho výlučne v aute. Ak sa mi z času na čas podarilo využiť pár sekúnd, keď si odskočil zaliať kávu alebo pripraviť niečo na jedenie, nikdy som mu v telefóne nič nenašla. Medzi správami a ani telefonátmi nemal žiadnu komunikáciu, ktorá by vzbudzovala podozorenie. A práve tým moja neistota narastá.

Som presvedčená o tom, že partner má bokovku. Keď som sa ho pred pár dňami zo srandy opýtala, či ma podvádza, okamžite ma zahrnul vyznaniami lásky, vyzdvihol moje kvality a presvedčivo vyhlásil, že žiadnu inú ženu nechce, pretože vo mne našiel všetko. Neverím mu. Okrem jeho telefónu a chýbajúcich správ - hoci približný čas, keď mu prichádzali poznám, ďalšie podozrenie nemám. Správa sa rovnako, záujem javí aj o intímnosti so mnou, nehádame sa. Rozpráva mi, že som krásna a čaká nás skvelá budúcnosť.

Do Miloša sústavne rýpem. A verte mi, že najradšej by som sa mu so svojimi obavami zdôverila, ale celkom určite by sa hneval a možno vzťah ukončil. Alebo sa k nevere naozaj aj priznal? Ťažko povedať. No minimálne mne by pravda určite pomohla. Táto hnusná neistota, keď človek dúfa, že jeho životná láska je len zaneprázdnená a nie neverná, je podľa môjho názoru horšia. Prípadne platí skôr, čo oči nevidia, srdce nebolí?

Čitateľka Ľubka

- - Inzercia - -