Dnes je pondelok, 11.november 2019, meniny má: Martin, Maroš
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Marta Ferencová: Príliš osobná známosť je o sile priateľstva a láske

november 09, 2019 - 12:00
Marta Ferencová je slovenská režisérka, ktorá ma na konte množstvo úspešných televíznych seriálov. V roku 2017 sme v kinách mali možnosť vidieť film Všetko alebo nič, ktorý tiež vznikol pod jej režisérkou taktovkou. Film sa stal kinohitom a na Slovensku, v Čechách a v Poľsku ho dohromady videlo 850 000 divákov. V januári do kín príde ďalší film, na ktorom rovnako ako pri filme Všetko alebo nič, spolupracovala s Evitou Twardzik Urbaníkovou a producentom Petrom Núñezom.

Čo majú tieto dva filmy spoločné? Dozviete sa v rozhovore s úspešnou režisérkou a scenáristkou Martou Ferencovou.

V januári 2020 príde do našich kín nový film Príliš osobná známosť. Po Všetko alebo nič je to ďalšia „evitovka“ pod vašou režisérskou taktovkou. Aký je rozdiel medzi týmito dvomi kinotitulmi? V čom je film Príliš osobná známosť iný?

Možno by som naopak začala tým, čo majú oba filmy spoločné. Obidva sú o vzťahoch, o tom ako po nich túžime, ako nám unikajú, alebo naopak prichádzajú, keď ich vôbec nečakáme. Sú o sile priateľstva a samozrejme o láske. Proste sú o živote, ktorý žijeme. Vždy sa s Evitou snažíme, aby naše postavy boli ľudské a pravdivé, aby im divák rozumel a vedel sa s nimi stotožniť. Film Príliš osobná známosť je iný už tým, že je to úplne nový príbeh, s novými postavamiJ. Je možno o niečo vážnejší, viac sa hrá s emóciami, a tiež je v ňom zastúpených viac generácií.

Vo filme účinkujú excelentní herci. Ako sa vám ich podarilo získať na spoluprácu? 

Predpokladám, že ich presvedčil scenár.J No a potom to boli hlavne osobné stretnutia, na ktorých sme spolu o postave rozprávali. S Eliškou sme si dohodli prvé stretnutie – spoločnú kávu, predpokladala som, že to bude tak maximálne na hodinu. Stretnutie nakoniec trvalo viac ako tri hodiny... Bol to jeden z najväčších hereckých výsluchov, aké som dovtedy zažila. 

Eliška nakoniec povedala áno a mňa to s ňou pri nakrúcaní veľmi bavilo. Pre Mikiho Manojloviča sme jeho postavu Ervína dokonca po dohovore s ním trochu rozvinuli . No a potom tu bol ešte jeden moment - myslím, že všetkých tak trochu lákala možnosť hrať so zahraničným hereckým partnerom.

Pracovali ste s medzinárodným štábom. Vznikli na pľaci nejaké vtipné situácie vyplývajúce napr. z komunikačných bariér?

Čo sa týka našich troch hlavných mužských hercov, vtipné situácie nastávali pomerne často. Všetci herci hrali vo svojom rodnom jazyku a takisto prebiehala aj komunikácia na pľaci. A aj keď sú si naše jazyky blízke, rozhodne nie sú tak blízke, ako napríklad čeština so slovenčinou, takže občas sme si niektoré slová museli vyslovene dohrať... Zaujímavé je, že slovenčina pre nich bola podstatne zrozumiteľnejšia ako čeština. A na konci to celé skončilo tak, že Eliška Balzerová na konci hovorila tak trochu po srbsky, Peťka Hřebíčková po slovensky, Miki používal dosť slovenských aj českých slov súčasne a Branislav Trifunovič síce rozprával v srbštine, ale rozvinul svoje „telepatické“ schopnosti a rozumel mi skôr, ako som stihla niečo povedať, už len z môjho pohľadu. 

Ako prebiehalo natáčanie? Čo bolo pre vás pri natáčaní najťažšie?

Natáčanie prebiehalo až výnimočne pokojne a pohodovo, napriek tomu, že všetky postavy majú vo filme niekoľko vypätých a náročných scén. Mala som výborný štáb a skvelých hercov, ktorí mi boli veľmi blízki nielen pracovne, ale hlavne ľudsky.

Pred začatím nakrúcanie som sa asi najviac obávala práce s malou Valentýnkou, ktorá mala v čase nakrúcania 5 rokov. Paradoxne sa z toho malého päťročného dievčatka vykľul veľký profík a veľký talent. To, že sme ju medzi toľkými deťmi našli, považujem za veľký dar.

Na filme ste sa tak ako v prípade filmu Všetko alebo nič podieľali aj scenáristicky. Môžu diváci očakávať kópiu knihy alebo ste sa vo filme aj trochu odklonili od knižnej predlohy?

Ja osobne si myslím, že pri sfilmovaní knihy je občas nutné sa od predlohy odkloniť. Kniha totiž pracuje s inými rozprávacími princípmi a film s inými. Kniha má k dispozícii opisy, vnútorné monológy, cez ktoré sa dostanete do myslenia postáv, do ich motivácií, emócií... Vo filme to musíte dať do iných situácií, musíte nájsť spôsob ako to, čo si postava len myslí vo svojom vnútri, povedať inak. Tiež sa toho do knihy obvykle zmestí podstatne viac ako do filmu.

Čím by ste prilákali divákov do kina? Na čo sa môžu diváci tešiť?

Dúfam, že na silný a emotívny príbeh, pri ktorom sa dá zasmiať, ale si aj poplakať. Ženy sa navyše môžu tešiť na tri nové, neopozerané a charizmatické mužské tváre, Branislava Trifunoviča a Mikiho Manojloviča, ktorí patria medzi najobľúbenejších srbských hercov a Janka Popoviča Volariča, ktorý je pre zmenu hviezdou v Chorvátsku.

- - Inzercia - -