Dnes je utorok, 02.jún 2020, meniny má: Xénia, Oxana
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Som šťastný, keď ma manželka doma privíta

máj 20, 2020 - 16:00
Svet, nielen Slovensko, má svojho Mozarta. Ako trojročný vzal do ruky husle a s pomocou svojho hudobne nadaného otca, učiteľa na Základnej umeleckej škole, spustil. Slák sa mu odvtedy v dlani nezachvel, každý ďalší rok zveľadoval svoj talent. Dnes tridsaťštyriročný Dalibor Karvay žije vo Viedni a na Vrútky, kde sa narodil, už myslí s láskou, ale aj náznakom nostalgie. Čo všetko prežil a ako sa mu husle stali osudnými nám porozprával pri šálke kávy.

Viedenský symfonický orchester vás vymenoval za svojho prvého koncertného majstra. Hrali ste pre princa Charlesa, pápeža Jána Pavla 2.. Máte tridsaťštyri rokov a pri nohách vám leží hudobný svet. Aký je to pocit?

Hudba bola odmalička môj cieľ a chcem ju robiť čo najlepšie. Tvrdo na sebe dlhodobo pracujem, aby som sa neustále zlepšoval. O to sa snažím dodnes.

Keď ste mali tri roky, vaši vrstovníci sa učili jesť lyžicou polievku, vy ste prvýkrát držali v ruke husle. Možno je to celkom nereálne – aj tak sa vás spýtam- zostala vám na tieto časy aspoň mizivá časť spomienok?

U nás doma hrá hudba prím. Otec je učiteľom na ZUŠ vo Vrútkach a brat je zástupca riaditeľa na Banskobystrickom konzervatóriu. Od malička som oboch počúval ako hrali a veľmi sa mi husle zapáčili. Spomínam si aká silná bola moja túžba tiež tak hrať, akeď som dostal husle hneď som začal hrať. Mal som vtedy tri a pol roka. 

V detstve ste napredovali aj vďaka vášmu otcovi, ktorý je učiteľom hudby vo Vrútkach. Ako šesťročný ste sa dostali na Konzervatórium do Žiliny ako mimoriadny žiak k profesorovi Bohumilovi Urbanovi. Ako sa na to pozeráte s odstupom času? Predurčovalo vás prostredie z ktorého ste pochádzali k tvrdej disciplíne? 

Zrejme áno. S oboma rodičmi mám aj doteraz veľmi dobrý vzťah a keď ma oco volal cvičiť doobeda na husle a poobede hrať futbal, bol som rád. K husliam som sa večer vracal, ale nikdy som to nepovažoval za trápenie. Od ranného detstva som mal jasne prehľadný režim, čo považujem za výhodu. Môj deň bol rozdelený po hodinách na rôzne úlohy a tak mi to aj dodnes vyhovuje.  Otec tiež študoval u profesora Urbana, tak ma tam ako päť ročného vzal, spravil som skúšky a začal študovať Konzervatórium.

Viac sa dozviete v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka

- - Inzercia - -