Dnes je utorok, 02.jún 2020, meniny má: Xénia, Oxana
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Platíme daň za rozhodnutie žiť za hranicami

máj 22, 2020 - 14:00
Tisíce Slovákov sa v posledných rokoch rozhodli žiť v pohraničných oblastiach Rakúska a Maďarska. Zatiaľ čo do Maďarska ich zlákali nižšie ceny nehnuteľností ako sú v hlavnom meste a jeho okolí, do Rakúska ich lákajú aj iné dôvody. Svoje rozhodnutie však v nijakom prípade neľutujú.

Do príchodu koronavírusu žili pokojným životným štýlom v krátkom dosahu od Bratislavy... kým ich slovenský štát nezačal trestať za to, že netrávia obdobie pandémie na jeho území. V podstate pendlerov ako komunitu odrezal od svojich blízkych.

Zrejme by len málokoho napadlo, že v roku 2020 sa v Európskej únii zatvoria hranice medzi štátmi. Strach, ktorý bol do ľudí premietnutý po vypuknutí epidémie, možno len  ťažko prirovnať k niečomu podobnému v posledných desaťročiach. Štáty a ich vládni predstavitelia na koronakrízu reagovali rôzne, predsa len, bola to úplne nová situácia pre každého a bolo to pochopiteľné. Na Slovensku bolo aj tesne po voľbách.  Pravidlá sa menili zo dňa na deň a často aj z hodiny na hodinu. „Presne som si vždy naštudovala, aké dokumenty potrebujem, aby som sa do dostala do práce v centre Bratislavy bez problémov. Keďže ide o prechod hraníc na Slovensko a po pracovnom čase prechod do Rakúska, vyžaduje si to rôzne doklady na oboch stranách.“vysvetľuje Veronika situáciu na hraniciach. „Do práce som v najkritickejšom období pandémie chodila len raz do týždňa na poradu. Odovzdala som papiere policajtovi na hraničnom prechode Berg,  ale ten ma cez hranice nepustil. Pretože som nemala doklad o potvrdení trvalého pobytu v Rakúsku úradne preložený a potvrdený slovenským notárom. Lenže k potvrdeniu som sa dostať nemohla... Po telefonátoch s kompetentnými vedúcimi na policajnom prezídiu sa mi ospravedlnili a na druhý deň už doklad nevyžadovali.“ 

„Za najväčší problém v otázke pendlovania považujem ľudský rozmer. Všetci Slováci žijúci v zahraničí sa stali akoby druhoradými občanmi. Nezáleží teraz ani na tom, ktorá vláda je pri moci, ale štát si neuvedomil, že v zahraničí má stotisíce žijúcich občanov. Toto nás na tom mrzí. Ide o globálny problém na ktorý sa malo reagovať a dokonca ani Európska únia na to nebola pripravená. Mali byť určené spoločné podmienky prechodu cez hranice a jasne dané zjednotené požiadavky. Pripadá mi to akoby sa na tento čas vypla Schengenska zmluva.“ rozpráva Rastislav Pavlík, prvý slovenský poslanec v meste Hainburg an der Donau. „Pendleri sa až teraz stali definovanou skupinou a v tom vidím prínos pre budúcnosť. Všetky zainteresované štáty musia zaujať jasné stanovisko, aby sme sa my ako komunita vedeli podľa toho zariadiť a správať.“

- - Inzercia - -