Dnes je pondelok, 16.september 2019, meniny má: Ľudmila
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Do Opery chcem pritiahnuť mladých

september 12, 2012 - 11:47
Jeho dráha bola predurčená. Mal sa stať spevákom. Hudba však bola silnejšia ako jeho spevácky výkon – tak sa do nej započúval, že zabudol aj spievať.

 

„Dirigent mi vtedy povedal, že už nikdy nebudem spievať sólo. Vtedy som sa rozhodol, že bude zo mňa dirigent,“ hovorí Rakúšan FRIEDRICH HAIDER, nový riaditeľ a súčasne šéfdirigent Opery Slovenského národného divadla. 


Čo rozhodlo o tom, že ste prijali túto ponuku od nového generálneho riaditeľa našej prvej divadelnej scény?
Slovensko poznám už dvanásť rokov, odkedy som začal spolupracovať so Slovenskou filharmóniou a neskôr s Operou SND. Slovákom je spievanie vlastné, podobne ako Talianom. Vzhľadom na to, že je vaša krajina pomerne malá, je obdivuhodné, koľko vynikajúcich speváckych osobností tu vyrástlo. Aj v Opere SND je veľmi kvalitný vokálny súbor. Už keď som pred štyrmi rokmi dirigoval na tejto pôde prvý titul, Mozartovu Čarovnú flautu, mal som k dispozícii na hlavné postavy až tri alternácie. Myslím si, že ani viedenská opera nemá toľko domácich operných spevákov ako bratislavská, a to nehovorím len preto, že mi bola ponúknutá táto funkcia. Teším sa na prácu s týmto súborom.   


Vystriedali ste sa na poste s Petrom Dvorským. Nenarušia sa vaše vzťahy?
Môžem vás ubezpečiť, že pri našej výmene neboli žiadne intrigy či negatívne emócie. S novým generálnym riaditeľom prichádzajú na vedúce posty divadla noví ľudia. Je to bežná prax nielen na Slovensku, ale všade vo svete. Bol som vždy fanúšikom Petra Dvorského, aj ako riaditeľ odviedol v SND dobrú prácu. Naozaj nie je medzi nami žiaden problém, ako by si možno niekto myslel. Nedávno sme sa dohodli, že pôjdeme spolu na večeru...


Ako vidíte Bratislavu?
Je neuveriteľné, ako sa vaše mesto zmenilo, ako vyrástlo. Páči sa mi, ako sa rekonštruujú historické budovy v centre. Trochu mi je ľúto, že sa z reštaurácií akoby vytrácala pôvodná, domáca kuchyňa, ktorá bola ešte pred pár rokmi taká charakteristická a rozšírená. V tomto sa Bratislava zrejme orientuje na iné metropoly sveta.


A čo hovoríte na novú budovu SND, ktorá už prešla nejednou kritikou – poukazovalo sa na akýsi pozostatok megalomanskej stavby z obdobia socializmu...
Vy máte z nej aký pocit?


Priznám sa, že si lepšie vychutnám operné diela v starej historickej budove. Ja musím mať k hudbe aj tie ornamenty, anjelikov – cítiť ducha minulosti...
Rozumiem vám, ale nemám pocit, že nová budova SND v Bratislave je nejaká komunistická stavba, skôr v iných častiach mesta sa dá nájsť takáto architektúra. Podobné moderné divadlá sú popri historických vo svete bežné.


Za prácou do SND nebudete dochádzať denne z Viedne, odkiaľ pochádzate. Presťahovali ste sa do prenajatého bytu v centre Bratislavy, znamená to, že tu bude s vami žiť aj vaša rodina?
V deväťdesiatych rokoch som kvôli práci žil tri roky v Štrasburgu, posledných sedem rokov na severe Španielska v Oviede, kde som viedol symfonický orchester. Keďže máme aj s manželkou radi klímu Severného mora v Nemecku, pôvodne sme uvažovali, že si kúpime dom neďaleko Hamburgu a že sa tam usadíme, no prišla ponuka zo SND, tak sme sa presťahovali do Bratislavy. Moja manželka tu bola viackrát, má tu priateľov, na ktorých sa už teší. Aj mne sa u vás veľmi páči. Mám tu teraz prácu, je preto celkom logické a potrebné, že tu budem i bývať.


Za manželku ste si vybrali tiež hudobníčku – pohľadnú huslistku. Prezraďte, kde ste sa zoznámili?
Keď prvýkrát hrala pod mojou taktovkou vo Wagnerovej opere Valkýra, osobne sme sa ešte nestretli. Až neskôr, no bol to skôr taký pomalý vývin nášho vzťahu.


Hudobná verejnosť vie, že dvadsaťtri rokov bola po vašom boku Edita Gruberová, operná speváčka slovenského pôvodu. Aký je medzi vami vzťah dnes?
Aj keď sme sa rozišli, dobre spolu vychádzame. Občas sa stretneme v divadelných produkciách a zájdeme aj na večeru. Náš vzťah bol pre mňa obohacujúci, no v istej chvíli sme išli každý iným smerom, tak ako to v živote už chodí... 


Naučila vás po slovensky?
Žiaľ, nie, keďže hovorí perfektne po nemecky.


Plánujete s vašou manželkou spoločné deti?
Obidvaja sme muzikanti a väčšinu času trávime mimo domova, takže sa nám to zdá v tomto období nezodpovedné. Zatiaľ teda deti nemáme, no neznamená to, že v budúcnosti ich neplánujeme. 


Akým dieťaťom ste boli vy? Spomeňte si na detstvo, rodinu, v ktorej ste vyrastali...
Môj otec je Rakúšan, no z matkinej strany máme korene na severe Talianska – v okolí Benátok, ale aj v Bavorsku. Rodičia boli hudobníci, ale nikdy sa hudbou neživili. Keď otec vo mne objavil spevácky talent, prihlásil ma na hodiny spevu a dostal som sa až do Viedenského chlapčenského zboru, kde som spieval štyri roky. Tam som sa stretával so svetoznámymi dirigentmi, na pôde Viedenskej štátnej opery som spieval aj pod taktovkou Leonarda Bernsteina. Pamätám si tiež, ako som stál na scéne Viedenskej štátnej opery v predstavení Pucciniho Bohémy a pod sebou som po prvý raz počul Viedenskú filharmóniu. Tak som sa do nej započúval, až som zabudol nastúpiť a zaspievať sólo, ktoré napokon odspieval za mňa iný chlapec. Po skončení predstavenia mi povedal dirigent, že už nikdy nebudem spievať sólo. Vtedy som sa rozhodol, že bude zo mňa dirigent... V tomto období som stretol aj jednu z najdôležitejších osôb môjho života – viedenského maliara Ernsta Fuchsa. Strávil som veľa času v jeho dome,  obklopený jeho surrealistickými dielami. Jeho inteligencia, originalita a umelecký potenciál mali na mňa veľký vplyv a majú ho až dodnes. Už ako dieťa som bol obklopený samým umením.


Naštudovali ste slávne operné diela v slávnych operných domoch. Ako hodnotíte súčasný repertoár SND? Ktoré tituly plánujete priniesť, akých známych interpretov?
Program nasledujúcej sezóny bol už naplánovaný pred mojím uvedením do funkcie, rátam však s určitými zmenami. Rád by som ponúkol tituly všetkých hudobných období, do roka by to malo byť štyri – päť premiér. Veľké hviezdy podľa môjho názoru automaticky neznamenajú kvalitný operný dom, i keď s hosťovačkami, samozrejme, počítam. Máme vlastný kvalitný súbor, ktorý je umeleckou základňou Opery SND. Čo by som chcel zmeniť, to je vzťah medzi operou a mladými divákmi. Nie je to len problém v Bratislave, ale vo svete vôbec. Mladí ľudia sa o operu zaujímajú málo. Dôvodom nezáujmu je často falošná predstava o tomto žánri. Mnohí si myslia, že opera je čosi staromódne alebo príliš intelektuálne. Každý vyspelý operný dom vo svete má osobitné projekty, ktorými sa snaží osloviť mladých ľudí. Potrvá sedem – osem mesiacov, kým pripravíme takýto program, ktorým by som chcel dostať mladých ľudí späť do opery, chcel by som vytvoriť spoluprácu so školami všetkých stupňov i mládežníckymi organizáciami či spolkami. Plánujem osloviť aj ministra kultúry, aby sme spoločným úsilím dosiahli v tomto smere úspech.


Akou premiérou uvedie Opera SND novú sezónu? Ujde sa nejaký titul aj vám?
Prvou premiérou bude neoromantická opera Rolanda Baumgarntnera Maria Theresia. Ja sa prvý raz predstavím na tejto scéne s operetou Johanna Straussa Netopier. Mám ju veľmi rád, je to jedno z mojich obľúbených diel, možno preto, že som v mladosti strávil veľa času vo Viedni. Okrem toho som dielo dirigoval  vyše 70-krát v rôznych operách po celom svete.


Napriek tomu, že návštevnosť Opery SND nie je taká, ako by sme chceli, ako hodnotíte slovenské publikum v porovnaní s rakúskym a tým vo svete?
Na konci sezóny som videl asi päť predstavení, ktoré boli pomerne kvalitné, a všimol som si, že publikum reagovalo s veľkým entuziazmom. Väčšina nemá profesionálne hudobné vzdelanie a nemusí vedieť posúdiť každý detail opery, to je naša práca, ale kvalitu napriek všetkému divák cíti. Uvedomil som si, že návštevník očakáva vysoký štandard operného predstavenia, a to je to, čo musíme ponúknuť každý večer.


Vizitka:
Absolvent dirigovania na viedenskej Musikhochschule, neskôr v salzburskom Mozarteu, hosťoval na viacerých svetových divadelných scénach ako napríklad Viedeň, Mníchov, Benátky a New York. Spolupracoval s orchestrami ako London Symphony, Česká filharmónia, Dresdner Staatskapelle, Brucknerorchester Linz, Tokyo Philharmonic, od bratislavského uvedenia Verdiho Rekviem v roku 2001 pravidelne hosťuje aj v Slovenskej filharmónii. Bol šéfdirigentom štrasburskej Opéra National, aj hudobným riaditeľom španielskeho orchestra Oviedo Filarmonia.



 

Autor: ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: Dušan Kittler a archív F. H.

 

 

- - Inzercia - -