Dnes je piatok, 26.máj 2017, meniny má: Dušan
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Gabriela Drobová: Teším sa s exmanželovho syna

august 01, 2012 - 12:38
Nájsť jej meno v novinách nie je nič výnimočné. Pred pár dňami sa objavilo pri správe, pri akej by ho nikto nečakal, a síce o Američanovi, ktorý podľa polície týral svoju ženu – po nohách jej prechádzal traktorom a na telo prikladal horúcu žehličku. Čo s tým má spoločné jedna zo stálic televízneho neba, šéfka módnej Fashion TV Gabriela Drobová?

Ako ste sa ocitli v jednej správe s údajným americkým násilníkom Petrom Lizoňom?
Je to môj spolužiak z bratislavského gymnázia, ale netuším, ako na to médiá prišli.

Museli ste byť v šoku, keď ste sa dozvedeli, že niekto, s kým ste pred časom spievali Navždy sa zachová v pamäti stužková, stojí zrazu s putami na rukách pred súdom a ešte za niečo, nad čím zostáva rozum stáť...
Samozrejme. Šokovalo by ma to, aj keby nešlo o môjho spolužiaka. Priznám sa, že si na gymnaziálne časy pamätám len veľmi matne. Dokonca si nespomeniem ani na všetky mená spolužiakov. Petra si však pamätám ako veľmi výrazného chalana.

Médiám ste prezradili, že patril medzi tých, ktorí boli u profesorov zapísaní v kategórii – problematickí. Bol teda z problematickej rodiny a zažil niečo podobné aj sám?
Práve naopak. Bol to chalan z dobrej rodiny. Býval vo vile pod Slavínom, kde občas robil pre spolužiakov párty. Materiálne bol na tom lepšie ako my ostatní. Myslím, že bol jedináčik. Po škole sa takmer hneď oženil s našou spolužiačkou a spolu odišli do Ameriky, no ich manželstvo, ako som sa dozvedela na nedávnej pomaturitnej stretávke, sa tam rýchlo rozpadlo.


 

Váš život bol rozhodne iný. Hoci ste študovali sociológiu, zlákali vás svetlá reflektorov. Máte za sebou množstvo úspešných televíznych projektov. Napriek tomu všetky po čase zišli z očí aj z mysle. Nemáte z toho pocit márnosti?
Zábavné programy, za ktoré som bola zodpovedná, boli o emócii okamihu. Mali zabaviť diváka, ktorý v danej chvíli sedel pre televízorom, a vyvolať v ňom taký pocit, aby neprepol. To sa podarilo. A to, či si ľudia na programy, ktoré som produkovala, budú pamätať aj po rokoch, neriešim. Z reakcií okolia však môžem s istotou povedať, že určite nezabudli na mnohých finalistov SuperStar, tanečníkov z Let´s Dance a pamätajú si aj Nevestu pre milionára, Honzíka Novotného a jeho kosoštvorcový svetrík...

Ten posledný sa nezabudnuteľným stal možno aj preto, že omnoho väčšie veci ako na obrazovke sa diali mimo nej. Veď po jeho príchode do nášho šoubiznisu pribudli na súdoch najmenej dve žiadosti o rozvod. Čo na to hovoríte ako sociologička? Naozaj v šoubiznise stačí na rozpad vzťahu tak málo?
Nemám k dispozícii štatistiky, takže nemôžem tvrdiť, že práve šoubiznisové páry sa rozvádzajú najčastejšie. Možno to tak vyzerá len navonok, pretože sú v centre pozornosti. Na druhej strane, je pravda, že ľudia zo šoubiznisu majú pestrejší spoločenský život. Každý deň sa stretávajú s novými a novými ľuďmi, takže majú aj viac príležitostí na to, aby preskočila tá povestná iskra. Ale nechcem špekulovať...

Nemusíme. Jedna z tých rozvodových žiadostí totiž bola aj vaša. A vraj vám ju radil podať práve Honzík Novotný. Či už rozhodla práve jeho rada, alebo nie, zo súdu ste odchádzali s tým, že zostanete s exmanželom kamaráti. To sa dá?
Áno. S Jurajom sme zostali kamaráti. A ak sme sa rozviedli bez škandálu, je asi preto, že sme obaja veľkorysé typy, ktoré sa nebudú naťahovať pre to, komu zostane príbor alebo šálky na čaj... Určite k tomu prispelo, že nemáme spolu deti, ale aj fakt, že sme to v rovnakej chvíli cítili rovnako. Jednoducho sme si za tých jedenásť rokov odovzdali všetko, čo sme mali. Ale to neznamená, že to bolo pre nás ľahké. Najprv sme sa snažili manželstvo zachrániť. Veľa sme sa rozprávali, trvalo viac ako pol roka, kým sme sa definitívne rozhodli, že podáme žiadosť o rozvod. Dnes sa teším, že som s Jurajovou rodinou stále v kontakte, mám radosť, že sa mu narodil krásny a zdravý syn, na ktorého krste som bola, a je super, že si navzájom pomáhame, keď treba.

Ani vy ste nezostali sama, no o svojom novom veľa nerozprávate, a tak sa vie len to, že svojho partnera poznáte už roky, ale držali ste si odstup, lebo ste si ho zaradili do nesprávnej škatuľky. Prečo toľko tajností?
Myslím, že je normálne rešpektovať želanie tých, ktorých milujete, ak nechcú, aby ich život bol verejnou záležitosťou. Dozrela som a absolútne to chápem.

O to viac vás však naháňajú novinári s otázkami o svadobných zvonoch, ktorým podľa nich bráni to, že váš partner sa nechce rozviesť...
Presne toto je to, čomu hovorím súkromie, ktoré si naozaj chcem chrániť.

Dobre, poďme teda preč, aj keď na chvíľu by som sa zastavila vo vašej obývačke. Ako fanúšička futbalu ste v nej asi prežili celý nedávny európsky šampionát. Alebo ste ju občas aj opustili?
Videla som väčšinu zápasov, ale sedieť pri všetkých mi práca, samozrejme, nedovolila.

Nevadilo vám, že to bolo bez našich?
Ja som sa veľmi tešila, keď sme boli pred dvoma rokmi v Afrike. Dodnes si myslím, že to bol futbalový zázrak, ktorý sa u nás nedocenil. Futbal hrá každá krajina a už len dostať sa tam bol obrovský úspech, lenže u nás sa to, za čo inde svojich nosia na rukách, prechádza buď mlčaním, alebo dokonca sa to kritizuje.

Vy nekritizujete? O Slovákoch sa totiž hovorí ako o piatich miliónoch trénerov...
Viem, že pred obrazovkou sa to špičkovými trénermi len tak hemží, lebo každý si myslí, že futbalu rozumie. Ja sa netvárim, že chápem taktiku. Mňa na tom baví tá hra a emócie okolo a sama ich zažívam. Keď som v spoločnosti, tak sa kontrolujem, ale keď som sama, kričím tak, že si susedia musia myslieť, že mi šibe.

A partner? Stúpli ste tým v jeho očiach alebo majú slovenskí muži radšej ženy, ktoré si listujú v kuchárskych knihách?
Určite sú muži, na ktorých tým môžete zapôsobiť, ale aj takí, ktorých futbal vôbec nezaujíma. Môj priateľ ho má rád, ale myslím, že životného partnera si nevyberáte podľa toho, či je alebo nie je fanúšikom futbalu.



Prejdime od televízora k televízii, ktorej šéfujete. Keď ste sa vytratili z obrazovky, mali ste podľa vlastných slov pocit, že sa vám zrútil celý svet.
No pred časom ste najsledovanejšiu televíziu vymenili za pre mnohých neznámu FashionTV s úplne ľahkým srdcom. Čo vás do nej zlákalo?
Pri vzniku FashionTV bola topmodelka Naomi Cambell a dnes patrí medzi najdistribuovanejšie lifestylové kanály na svete, je to totiž pozitívna televízia, pri ktorej sa divák určite nerozčúli. To bola výzva. Vedela som, že to bude oveľa ťažšie, ako zostať na mieste, ktoré som si vybudovala v Markíze. A práve preto som sa rozhodla ísť do toho. Motiváciou bol určite aj fakt, že mi investori ponúkli akcie. To znamená, že nie som len najatým manažérom, ale aj spolumajiteľom televízie.

To zahŕňa asi aj nové finančné možnosti, aj keď na druhej strane asi aj povinnosti reprezentovať. Musí riaditeľka módnej televízie kráčať za každých okolnosti s módou?
Nemusí. Ale mňa móda baví, rada sa pekne obliekam, sledujem módne vychytávky a neberiem to tak, že musím, ale chcem. Navyše, dnes móda nie je otázkou peňazí. Sama milujem nakupovanie v obchodoch úplne bežnej značky. Keď už investujem viac, tak len do vecí, ktoré nie sú na jednu sezónu. Mnohé kúsky mám viac ako desať rokov. Na čo si však vyslovene potrpím, je spodná bielizeň, topánky a kabelky.

O čo lacnejšie nakupujete, o to častejšie vyrážate do obchodov?
Nie som žiadny shopaholic, ktorý sa rozhodne, že ráno vstane a do večera obehá všetky obchody, až kým neodpadne. Nakupujem sporadicky. Baví ma chodiť do butikov s peknou módou, len tak sa tam prechádzať. A ak mi niečo naozaj padne do oka, tak si to kúpim. Oveľa viac si však užívam, keď som na nákupoch len ako divák a radím ostatným, čo im pristane a čo nie.

Máte za sebou tridsiatu ôsmu narodeninovú oslavu, ktorá váš šatník tiež obohatila. Ale  nielen o tom sú narodeniny. Keď ste sa obzreli za seba, bolo tam všetko, čo ste do tohto veku chceli stihnúť?
Život bol ku mne veľmi veľkorysý. Stihla som toho oveľa viac, ako som si v detstve a mladosti predstavovala. „Ten hore“" ma má asi veľmi rad. Som vďačná za každú sekundu. Nielen za tie pekné, ale aj za chvíle smútku, starostí a nepríjemností. Tie zo mňa totiž vyformovali to, čím dnes som.

To znamená, že keď sa vrátime na tú pomaturitnú stretávku, mohli ste si povedať, že ste to zo všetkých dotiahli najďalej?
To určite nie. Najďalej to dotiahli moje spolužiačky, ktoré sú dnes mamy, dokonca niekoľkonásobné. To je najviac, čo na svete môže žena dokázať. Tým sa, samozrejme, nechcem dotknúť žien, ktoré deti nemajú. Ale keďže som jednou z nich, verím, že si to môžem dovoliť.

KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: archív, jakub Gulyas

- - Inzercia - -