Róbert našiel smrť v Afganistane

Poslednýkrát navštívil Róbert svoju starú mamu v Sulíne v novembri minulého roka. Pekne ju vystískal, porozprával sa s ňou a ako správny chlap jej narúbal a poukladal drevo na zimu. Hovoril jej o tom, že sa chystá na misiu do Afganistanu. Marta Hutníková iba zbožne zopla ruky a prežehnala sa. Z vnukových slov bola nešťastná. Nedokázala sa zmieriť s tým, že Róbert sa dal k vojakom. Navyše k takým, ktorých nasadzujú v oblastiach najväčších konfliktov, kde ich život neraz visí doslova na vlásku.

„Proti bol aj jeho otec. Veľmi mu to vyhováral. Ale čo mohol robiť, keď si postavil hlavu. Chcel zarobiť peniaze, vrátiť sa a založiť si rodinu. Mal priateľku v Starej Ľubovni. Kedy mal prísť zasa domov? Hovoril, že v auguste. Jeho brat Peter sa vtedy žení. Kvôli Robovi preložil svadbu z mája na august, aby bola rodina pokope. Už mu veru na svadbu nepôjde. Strašne dobrý chlapec to bol,“ rozplače sa znova Mária Hutníková pri pohľade na Róbertovu fotografiu.

Čudná esemeska
Mladý Staroľubovňan sa rozhodol do Francúzskej cudzineckej légie  (FCL) vstúpiť na výzvu svojho priateľa, legionára. Do mimoriadne tvrdého a náročného štvormesačného prijímacieho výcviku ho prijali v máji 2007. Počas neho ukázal, že sa z neho môže stať vojak vysokých kvalít. Bol to dynamický, drsný a odolný chlapík. Aj preto ho po prijímači zaradili do druhého výsadkárskeho pluku. V októbri 2008 bol na štvormesačnej misii v africkom Gabune. V Afganistane pôsobil od januára tohto roku.

Osudným sa mu stal 8. apríl. Počas kontroly zóny v oblasti Tahab sa obrnené vozidlo, ktoré riadil, dostalo do paľby. Mladý desiatnik dostal zásah, ako jediný z celej posádky vozidla. Podľa informácií oficiálnej stránky FCL Róberta s ťažkými zraneniami vrtuľníkom francúzskej armády prepravili do vojenskej nemocnice v Kábule, kde aj zomrel. Jeho babička tvrdí, že tesne pred smrťou stihol ešte otcovi Michalovi poslať textovú správu. „Poslal otcovi esemesku, v ktorej písal, aby mu odpustil, ak niečo zlé povedal alebo niečo zlé spravil. Zvláštne bolo, že keď chceli esemesku neskôr znovu prečítať, už v mobile nebola,“ čuduje sa Mária Hutníková.

Ani bitkár, ani valibuk
Róbertovo telo prepravili z Afganistanu do Francúzska. Na základni v d’Aubagne sa konala vojenská rozlúčka so všetkými poctami. Telo si prevzali jeden z Róbertových bratov a jeho otec. Svojho blízkeho pochovali v Starej Ľubovni. Aký vlastne Róbert bol? Zaslúžil si zomrieť taký mladý? Jeho priateľ, ktorý si neprial byť menovaný, spomína, že pred odchodom do Francúzska to bol normálny chlapec. „Čo viem, Robo už od základnej školy sníval o tom, že pôjde do cudzineckej légie. Neodradilo ho ani to, že by mohol byť potrestaný, pretože pokiaľ viem, tak u nás je na to paragraf, ak vám prezident nedá výnimku. Nikdy to nebol nejaký bitkár. Dokonca predtým ani nebol nejaký valibuk. Chlapec s normálnou postavou. Keď ale prišiel prvýkrát z Francúzska, bol už pekne vyšportovaný. Vidno, že posilňoval. Veľa o tom, čo robí v légii a koľko má plat nehovoril. Vraj to mal zakázané. Spomínal akurát na to, čo videl počas misie v Afrike. Hladné, na kosť vychudnuté deti, tesne pred smrťou od hladu. Vravel, že hoci to mali zakázané, rozdávali potraviny tým deťom, aby nezomreli od hladu. Nemohli sa pozerať na tú biedu,“ spomína na Róberta jeho rovesník. O jeho smrti sa dozvedel od svojich známych, zaskočila ho. Hoci vedel, že Robo pôsobí v rizikovej oblasti, to, že ho to môže stáť život, si nepripúšťal. „Stále nemôžem uveriť tomu, že Robo už nežije. Hovoril, že keď sa mu skončí zmluva, vráti sa domov, založí si rodinu a bude žiť tu. Smutné, že sa už tak nestane,“ povzdychol si jeho kamarát.

Koľko je hodný ľudský život?
Najväčšou motiváciou pôsobenia Slovákov je najmä finančné ohodnotenie. Nemenovaný legionár, ktorý v FCL pôsobil desať rokov, však tvrdí, že platy neboli až také vysoké, ako si mnohí myslia. Pripomeňme, že vojaci FCL riskujú v misiách po celom svete svoje životy. Keďže ide o elitné oddiely, nasadzujú ich do nebezpečných akcií. „Výška žoldu závisí od hodnosti zaradenia a miesta pôsobenia. Bežný vojak zarobil mesačne okolo 1 200 eur. Ak bol na misii v Európe bolo to okolo 2 000 eur, v Afganistane dvojnásobok,“ vysvetľuje legionár. Platí sa aj za akékoľvek zranenie. Čím väčší rozsah zranení, tým vyššia suma. Za poškodenie chrbtice dostal jeden zo slovenských legionárov 25 tisíc eur. „Netuším, aké čiastky sú to v prípade smrti, ale myslím si, že rodinu dostatočne odškodnia,“ zamýšľa sa bývalý legionár.
Otázka je, či je hocijaká suma dosť za ľudský život.

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, archív