Manželka alebo prostitútka?

Turistické centrá v Egypte za poslednú dekádu žijú svojím životom, v ktorom až príliš často dochádza k využívaniu Európaniek mladými egyptskými mužmi, od mladých až po dôchodkyne.
Egypt je krajina s osemdesiat miliónmi obyvateľov, ktorá má ekonomické problémy. Trpí vysokou nezamestnanosťou a mladí muži sa boria s problémom, kde vziať peniaze na tradičnú svadbu, vyplatiť neveste veno a zabezpečiť byt. Egypt má veľké príjmy z cestovného ruchu a práve v tejto oblasti sa zamestná veľa mladých mužov.

Odídu od svojich rodín, z rodných dedín a miest do turistických centier ako Hurgada, Šarm-aš-Šajch či Luxor. Tam ich z rodiny nikto nevidí, nie sú vystavení známym, ktorí by na nich dohliadali. Veď aj tak sú doma radi, že im posielajú peniaze, aby rodina mohla vyžiť. Aj keď takmer všetci obyvatelia Egypta rešpektujú isté zásady a pravidlá spoločenského a náboženského života, v turistických centrách sa morálka, ktorú hlása arabsko-islamská spoločnosť, akoby obrátila. Predavači účtujú niekoľkonásobne vyššie ceny za tovar a služby, predávajú pokútne výrobky, agresívne žobrú a v neposlednom rade využívajú a zneužívajú ženy cudzinky.

Poznávacie znamenie
Aj keď sa naša téma z tohto pohľadu dotýka najviac Egypta, je potrebné povedať, že na ňu môžeme naraziť aj v Tunisku, Turecku a aby sme boli objektívni, siaha až do krajín Karibiku, teda tam, kam chodíme často na dovolenky. Miesta, kam chodia relaxovať ambiciózne manažérky, mladé krásky, osamelé ženy či mladé dámy po stroskotanom vzťahu. Ženy hľadajúce oddych, uvoľnenie a zábavu. Všade okolo cudzincov sa krútia mladí muži – sprievodcovia, čašníci, predavači, tréneri šnorchlovania a potápania... A okolo cudziniek ešte viac. Sú komunikatívni, pozorní, oslovia ich so záujmom a dobrodružstvo sa začína. Mnohí z nich pozývajú na kávu, diskotéku alebo sa nechajú pozvať priamo na izbu. Lenže egyptské hotely neposkytnú izbu milencom, ale iba manželom...

O čo mu ide?
Mnohým o sex, peniaze a získanie víza či občianstva nejakej európskej krajiny.
Keďže v Európe sú partnerské vzťahy prirodzenejšie a zároveň aj mnohí Arabi vnímajú európske ženy ako dosiahnuteľné, očakávajú, že to, čo im je doma upierané pred svadbou, si na miestach ďaleko od rodinného dohľadu môžu zariadiť a dožičiť. Sex je na dosah a zadarmo. Nejedna Slovenka, nejedna cudzinka sa stretla s tým, že mladý Egypťan sa nechal na diskotéku, kam ju pôvodne on zavolal, aj pozvať. A ona platí – vstupné, drinky. Mladík sa sťažuje, že nemá peniaze, potrebuje ich zohnať a či by mu požičala. Že sa mu páči jej mobil alebo jej notebook a že po takom vždy túžil, ale naň nemá. Alebo nech mu zaplatí letenku do Európy a pomôže vybaviť vízum. On sa v jej domove k nej nasťahuje a budú spolu šťastne žiť.

Lenže tento prístup je z hľadiska hodnôt egyptskej spoločnosti zvrátený. Nie ženy, ale muži sú chlebodarcovia, sú tí, ktorí finančne zabezpečujú celú rodinu, od starých rodičov až po sesternice a bratrancov z x-tého kolena. Navyše, nikdy by si od egyptskej či arabskej ženy peniaze nepýtali! Slušný arabský muž žene aj cudzinke všetko poskytne a keď ju miluje, je ochotný sám na svoje vlastné náklady za ňou do zahraničia aj vycestovať. A pretrpieť aj patálie s vybavovaním víza.

Čierna listina
Lenže pre vidinu zbohatnutia, pre upustenie od morálnych hodnôt a veľakrát pre naivitu turistiek, ale aj pre ich nepoznanie miestnej kultúry a mentality sa opakujú strastiplné príbehy. Príbehy slovenských, českých, poľských, britských, ruských dievčat a žien. Dokonca až do takej miery, že vznikajú čierne listiny, kde dievčatá upozorňujú na konkrétneho muža, ktorý loví biele ženy a tie už ulovené využíva a odhadzuje.

Sex áno, ale...
Aby boli pravidlá v rámci zbožnosti dodržané, mladý egyptský muž navrhne cudzinke, aby sa zosobášili. Ubezpečí ju o tom, že na islam konvertovať nemusí, že nemusí na sobáš volať svojich rodičov, lebo ani on svojich pozývať nebude, že sa celý akt bude konať len za prítomnosti dvoch mužských svedkov – moslimov a dokonca ani kňaz nemusí byť prítomný a sobáš sa nemusí registrovať na úradoch. Udeje sa tak v tajnosti. On, aby podľa svojho náboženstva nepáchal hriech, lebo predmanželský sex je islamom zakázaný, sa musí oženiť.

Najlepším riešením je sobáš urfí, po arabsky zawádž urfí. Je jedným z typov sobášov, ktorý pripúšťa arabsko-moslimská spoločnosť. Islamské autority ho považujú za nelegálny, ale v posledných rokoch ho dokonca niektorí imámovia v tichosti začali odporúčať, lebo ho pokladajú za jedno z riešení súčasnej nelichotivej situácie pre mladé egyptské ženy, z ktorých sú mnohé slobodné aj okolo štyridsiatky bez akéhokoľvek predošlého vzťahu, nehovoriac o sexuálnej skúsenosti.

Podradné sobáše
Vo väčšine prípadov sex s cudzinkou je len sex. Sex s miestnou ženou znamená záväzky. Záväzky v podobe svadby, verejného ohlásenia o sobáši, opulentnej svadobnej hostiny a vena pre nevestu, nutnosti postarať sa o manželku a budovať si rodinu. V očiach arabskej ženy je sobáš urfí niečo podradné, čomu sa chce za každú cenu vyhnúť, lebo každý sa bude na ňu pozerať znevažujúco, že poskytla svoje telo, čo s cnosťou ženy nemá nič spoločné.

Napriek narastajúcemu trendu sobáša urfí v Egypte aj medzi samotnými Egypťanmi sa tento sobáš označuje za legalizovanú prostitúciu. Aj pod vplyvom týchto vyhlásení sa táto informácia už dávno zapísala do buniek mužov, ktorí vedome či podvedome na takmer každú turistku, ktorá sa premáva v turistických centrách sama, je letno, teda striedmo oblečená a vystavuje sa v bikinách pred zrakmi cudzích mužov, nazerajú ako na prostitútku.

Žiadne práva pre ženu
Tým, že sa sobáš urfí neregistruje (a môže sa), vlastne neexistuje. Teda, ak by sa manžel a manželka z tohto sobáša chceli rozviesť, v prípade ženy sa ani rozviesť nedá, lebo sobáš akoby neexistoval, ale muž sa oženiť znova môže, lebo má právo na štyri manželky. Žena sa znova vydať nemôže, lebo jej urfí manžel, ak by sa dozvedel, že sa chce vydať za niekoho iného, by to mohol oznámiť úradom. Polyandria (mnohomužstvo) je protizákonné a pre ženu znamená minimálne väzenie. Ak má žena dieťa, muž sa k nemu zvyčajne neprizná a keďže sobáš nie je nikde registrovaný, žene sa ťažko dokazuje manželovo otcovstvo.

V prípade cudziniek sa kauza môže skončiť rôzne. Máloktorá cudzinka berie tento sobáš ako plnohodnotný, o čom ju presvedčil jej urfí manžel. Preto v „turistických“ prípadoch môže muž pohroziť, že dokument, čo podpísali dvaja svedkovia, pôjde zaregistrovať, a tak sa sobáš stane právoplatným a žena sa stane jeho zákonitou manželkou. Aj keď ona žije niekde v Európe, už sa podľa miestneho práva nebude môcť vydať. Keď sa náhodou vráti do jeho krajiny a on medzitým informuje úrady, že dotyčná žena je jeho manželkou, potom sa z jeho krajiny bez jeho súhlasu ani nedostane. A keď má dieťa, môže oň prísť. A začínajú sa skutočné problémy. Fyzické násilie, citové či finančné vydieranie.

To, že pri tom dochádza k bolestným zážitkom, pretrpeným nociam, peniazom vyhodeným na srdcervúce telefonáty a letenky, neznamená, že neexistujú zmiešané páry, ktoré žijú v harmónii a vo vyrovnanom vzťahu. Samozrejme, sú aj také a je ich dosť. Alebo aspoň vo vzťahu, kde síce dochádza k rozdielnym názorom pre kultúrne odlišnosti, sa obaja snažia rešpektovať toho druhého. Rozdiel však je, že sa zväčša zoznámili v iných podmienkach, za iných okolností, s rovnocenným partnerom, alebo že boli na takej úrovni, že dokázali pochopiť toho druhého.

Ako sa vyhnúť problémom, o ktorých ani netušíme? Dnes už máme dosť informácií, aby sme mohli pochopiť myslenie iných, tie nám pomôžu lepšie sa orientovať a nájsť vstupnú informačnú bránu do arabského sveta.

Autor: EMIRE KHIDAYER
Foto: Shutterstock