Dnes je streda, 26.jún 2019, meniny má: Adriána
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Je pacient pri chybách lekárov bezmocný?

február 28, 2014 - 13:08
Čisto matematicky je podľa amerických štatistikov aj skok z mosta na gumenom lane bezpečnejší, ako dostať sa do nemocnice. Človek je totiž tvor omylný a lekár je ním tiež. Táto veta sa sama osebe nepočúva dobre, a čo ešte vtedy, keď sa týka detí? Po chrbte nám behá mráz a po rozume jediná otázka – dá sa ten-ktorý omyl ešte napraviť? Aby sa na ňu dalo odpovedať, museli by si lekári chybu najskôr priznať. Lenže slovenská realita ukazuje, že tu je veľký problém.
 
Musela Alžbetka prísť na svet s nehybnou rúčkou?
Do pôrodnice sa Lucia Slovenská vrátila po piatich rokoch. Vtedy priviedla na svet krásneho zdravého syna. Na pôrodný stôl si druhýkrát líhala už bez obáv. Vie, čo ju čaká. Určite to bude podobné ako prvýkrát. Nebolo. 
Vo chvíli, keď už to mali mať s dcérkou takmer za sebou, sa dievčatko s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku v pôrodných cestách zaseklo. Lucia si len pamätá, ako ju pôrodník z nej doslova vytrhol. Nedýchala. Takže sa neozval ani nezabudnuteľný plač, ktorým sa hlásil o slovo jej prvorodený. Teraz bolo ticho. Príliš dlhé, aby Luciu nenaplnil strach. Keď však zbadala sestričku s jej dievčatkom na rukách, zdalo sa, že ho raz-dva odoženú. Keby len Alžbetka nebola taká modrá a jej pravá rúčka nevisela ako handrička... Čo sa stalo? „Lekár, ktorý bol pri pôrode, sa so mnou nerozprával. Pripadalo mi to, akoby o ničom nevedel,“ vracia sa do tých dní mladá mamička, ktorá sa sotva stihla spamätať a už sa od primárky na pediatrii dozvedela, že pôrod nezvládla. A všetky problémy svojmu dieťaťu spôsobila sama. Vyhŕkli jej slzy a skôr samej seba sa pýtala, ako môže nevedieť rodiť, keď už jedno dieťa na svet priviedla. A už vôbec nerozumela ďalším doktorkiným slovám. „Upozorňovala ma, aby som ich nedávala na súd, že nemám šancu uspieť. To isté zopakovala aj svokrovcom, ktorých si zavolala do kancelárie. Z toho nám vyplynulo, že si uvedomovala pochybenie, keď sme to my ešte netušili.“
Alžbetka na rehabilitácii
 
Rada od sestry
Neskôr sa pediatričkin tón zmiernil a o problémoch jej dievčatka s rúčkou začala hovoriť ako o malých a bežných. Nič o poškodených nervoch v lopatke. Dokonca Lucii sľúbila, že môžu ísť s Alžbetkou na piaty deň domov. So zoznamom lekárov, u ktorých sa majú hlásiť. Lucia nemohla byť šťastnejšia, akurát sa musela poďakovať za zoznam, lebo s mužom žili v inom meste, ako rodila. A teda nebude môcť dochádzať k nim, ale nájde si iných. Z jej prepustenia od tej chvíle nebolo nič. Prečo? „Primárka mi povedala, že v nemocnici máme zostať ešte dva týždne, lebo malej naordinovala injekcie vitamínov B12.“ Lucia však nemohla prestať myslieť na radu rehabilitačnej sestry, ktorá s Alžbetkou od prvej chvíle cvičila Vojtovu metódu, aby šla z nemocnice čo najskôr preč. „Hľadajte si špecialistov, lebo sa jej pomôcť dá.“ Podpíše reverz – rozhodla sa. Ešte predtým však musela obehať základné neurologické vyšetrenia, ktoré sa v takýchto prípadoch robia hneď, aby sa zistil rozsah poškodenia, no dievčatko ich nemalo. 
 
Čo sa stalo v pôrodnici?
Po odchode z pôrodnice Lucia verila, že už bude môcť bojovať len a len za dcérku. O to viac ju šokovala prvá návšteva detskej lekárky, ku ktorej chodila už so synom. „Otázka od nej ma zarazila. Že čo sa stalo v pôrodnici, lebo jej telefonovala primárka a pýtala sa, či je dcérka čistá, či ju nezanedbávam a či vôbec chodím do poradne. Cítila som sa ponížená. Ako keby som utiekla z nemocnice ako nejaký sociálny prípad. Pritom som chcela dcére len pomôcť.“ Ďalšie vyšetrenia u špecialistov  ukázali, že jej poškodenie s názvom pereza plexus brachialis je diagnóza na celý život. Priestor na vyjadrenie k tomu sme dali aj spomínanej pediatričke, do uzávierky sa však nevyjadrila. No Lucia sa viac ako dozadu pozerá už dopredu, lebo našla odborníkov, vďaka ktorým sa výrazne posúvajú. „Snažíme sa absolvovať toľko rehabilitácií, koľko sa len dá. Pomôcť jej môžu, len kým rastie. Keď prestane, zostane v takom stave, do akého sa nám ju podarí dostať. Už teraz má pravú rúčku kratšiu,“ hovorí smutné fakty o dcérinom stave Lucia, no ešte smutnejšie jej je, keď jej odborníci zas o znova zopakujú, že sa to nemuselo stať. „Prvá reakcia lekárov, ku ktorým som prišla, bola – prečo jej nepomohli, keď stačilo tak málo – otočiť ma na pôrodnom stole.“
 
KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: archív Z. P., L. S. a Renona Rehabilitation

- - Inzercia - -