Dnes je utorok, 17.október 2017, meniny má: Hedviga
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Joga ako nástroj na koncentráciu a sebaovládanie

december 31, 2011 - 19:55
Aj Slovenskom sa pred niekoľkými rokmi prehnala módna vlna, ktorej cieľom bolo dokonca úsilie zaviesť jogu ako vyučovací predmet do škôl.

Jej poslaním je prostredníctvom rôznych cvikov priviesť človeka k rovnováhe, naučiť ho koncentrácii a sebaovládaniu. Čo však joga v skutočnosti je? Filozofia, náboženstvo či nevinný súbor cvikov?

Joga je jedna zo šiestich škôl staroindickej filozofie. Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie sa od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja, teda bezžiadostivosť, alebo vzdialenie sa od sveta, a joga, teda vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života.

Podľa Mateja Štepitu, ktorý sa venuje deväť rokov európskemu smeru Jogy z čistoty duše a tri roky ju dokonca učí, je joga v prvom rade praktickou cestou slobodného rozvoja všetkých troch rovín človeka – tela, duše aj ducha. „Joga nesie v sebe hlboké poznanie podstaty ľudskej bytosti a jej možností rozvoja. Neostáva však iba pri filozofii, ponúka predovšetkým praktické cvičenia či postupy, ktoré priamo podporia ľudský vývoj v rôznych oblastiach života, ako je telesné aj duševné zdravie, medziľudské vzťahy, koncentrácia, vnútorný pokoj či rovnováha,“ objasňuje Matej Štepita. Možno jogu chápať aj ako náboženstvo? „Joga neučí nejakému systému viery či náboženských právd, ktorým môžeme veriť či neveriť. Skôr ponúka praktickú cestu zušľachťovania vlastného vedomia aj tela. Náboženský rozmer však môžeme určite vidieť v tom, že joga rozvíja v ľuďoch postoje či hodnoty, ktoré sú  základom asi všetkých veľkých náboženstiev – lásku, pravdu, slobodu, súcit, spravodlivosť, pokoj a nenásilie,“ dodáva Matej.

Joga ako cvičenie

Každý z nás už asi videl – či už naživo, alebo aspoň vo filme – človeka sediaceho na zemi s prekríženými nohami, vystretým chrbtom a so zatvorenými očami. Je to jeden z najznámejších jogových cvikov, teda „ásan“, a to poloha lotosu. „Najvýstižnejšie asi môžeme ásan pomenovať slovom postoj, pretože vyjadruje aj vonkajšiu, telesnú rovinu, ale aj vnútornú, duševnú dimenziu cviku. V joge poznáme množstvo ásan, každá má svoje telesné vyjadrenie a aj vnútornú podstatu, postoj, ktorý vyjadruje. Napríklad rovnovážne polohy vyjadrujú schopnosť udržiavať vnútornú rovnováhu a pokoj v živote,“ vysvetľuje jogín Matej.  Pravidelné cvičenie jogy má nepochybne blahodarné účinky na naše telo, cvičeniami môžeme dosiahnuť pevnú a pružnú chrbticu, ozdravenie vnútorných orgánov, dýchacieho systému, žliaz, srdcovo-cievneho systému a nervového systému. „Netreba byť nejaký športovec, v joge každý cvičí podľa vlastných možností a dosahuje individuálne pokroky, nejde tu o súťaž. Ani vek nie je prekážkou, jogu môže cvičiť každý, od malých detí až po sto- a viacročných zrelých ľudí,“ dodáva Matej.

Osem stupňov jogy

Cieľom klasickej jogy a jej cvičení je okrem iného naučiť človeka koncentrácii a sebaovládaniu. Jogíni začínajú so školením koncentrácie na určitý predmet, aby získali kontrolu nad činnosťou zmyslov a nevedomia. Potom nasleduje osem stupňov:

   1. jama – sebaovládanie, čiže dodržiavanie určitých prikázaní ako cudnosť či pravdivosť
   2. nijama – observancia, čiže dodržiavanie predpisov čistoty
   3. ásana – sedenie, čiže rôzne pózy tela
   4. pranajama – ovládanie dýchania
   5. pratjahara – odtiahnutie zmyslových orgánov od ich objektov
   6. dharana – držanie, čiže koncentrácia
   7. dhjana – meditácia
   8. sámadhí – maximálne pohrúženie, čo je cieľ všetkých jóg.

Katarína Kližanová Rýsová
Foto: Thinkstock, archív M. Š.

- - Inzercia - -