Dnes je nedeľa, 22.september 2019, meniny má: Móric
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Knižný tip: Zlatokopka

apríl 26, 2013 - 23:38
V klenotníctve predávala diamantové šperky - najčastejšie zlatokopkám, ktoré prichádzali v sprievode svojich partnerov. Po čase sa sama stala jednou z nich. Svojho o hlavu menšieho partnera s plešinkou a bruškom pomenovala Chrústik. Zaplatil jej plastiku, aby mala vysnívané trojky, pery jej dal napichať botoxom, čo sa jej až tak nepáčilo, ale čoraz častejšie jej zveroval svoju zlatú kartu... Ak vás čo len trochu zaujíma svet zlatokopiek, neváhajte. Takúto knihu ste ešte nečítali! Jej autorkou je Lucia Sasková.

 

 
Úryvok z knihy:
 
„Chcem ťa.“ Schmatol ma tak, že mu pod rukou zaprašťali stehy na mojich drahých šatách. Nevadilo mi to. Sú to predsa len šaty. Keď to počul, s radosťou ich dorazil a ostali z nich len dve handry na dlážke. Ostala som v miniatúrnom prádle, ale nebola mi vôbec zima. Frajer letel k stromčeku a hodil mi jednu zo škatúľ. Išla som za ním a hodila mu jednu z tých jeho. Bolo síce len odpoludnie, ale darčeky sme si s obrovskou chuťou a nadšením otvorili. Obaja sme sa pristavili pri jednom z nich. Ja pri skutočne veľkom vibrátore s masážnym lubrikačným gélom, on pri kamere. Pozreli sme na seba. Frajer mi ako vďaku za darček strčil jazyk niekam za mandle. Sex s ním bol vždy super. Ale teraz bol megaúžasný. Ten pocit sa ani nedá opísať. Pretiahla by som aj operadlo na gauči, keby tam nejaké bolo. Nebolo. Frajer pustil kameru.
 
„Urob si to,“ vyzval ma a položil ju na stolík predo mňa.
„Nié.“ Niežeby som s tým mala problém, ale stále som sa tvárila ostýchavo. Chcela som, aby ma prehováral.
„Potrebuješ ešte niečo na povzbudenie?“
„Nie,“ veselo som zakrútila hlavou. Frajer chytil tú gumenú vec a začal mi ňou prechádzať po tele. Pomaly. Od krku k bradavkám a k rozkroku. Celá som horela. Potrebovala som orgazmus. Hneď. „Poď!“
 
„Nie, potom, vyskúšaj ho.“ Nastriekal na mňa aj na robertka gél a podal mi ho. Kameru vzal do ruky. Už som naozaj musela. Kamera mi zrazu bola ukradnutá. Vyzliekla som sa, strčila si ten krám čo najhlbšie do vnútra vibrujúceho na najvyššie obrátky. Frajer oproti mne bol hotový. Jeho zreničky boli veľké a čierne ako uhoľ. Odrazu sa mi zdal šialene sexi. Položil kameru, sadol si podo mňa a v plnej paráde som sa na ňom odbavila tak, že som nestíhala s dychom. Ústa mi zapchal svojou „maličkosťou“ a kameru vypol až vtedy, keď som bola pokrstená na tvári. Pokračovali sme ešte na kuchynskej linke a na gauči v predsieni. Akosi toho stále nebolo dosť. Keď sme napokon už naozaj nevládali, zapli sme si Mrázika, fajčili a jedli. Kapor ostane na obed. Ani ma nenapadlo ísť ho robiť. Stačili čipsy a koláče a všetko, čo nebolo treba zohrievať ani inak servírovať. V obývačke bol bordel ako v tanku. Baliaci papier všade naokolo, darčeky porozhadzované tak, že som stratila prehľad, čo som od Frajera vlastne dostala. Veď zajtra upracem.
„Si úžasná.“
 
Toto mi stačilo k spokojnosti. Dofajčila som poslednú cigaretu, zahasila som ju do misky od čipsov a zaspala. Ako ten narodený Ježiško v jasličkách. Frajer so mnou, len sme sa zakryli dekou.
Keď som sa ráno prebudila, očakávala som obrovskú opicu. Ale, napodiv som bola vyspatá doružova, len ten bordel okolo naznačoval, že to, čo sa včera odohralo, sa mi nesnívalo. Keď som sa pomrvila, Frajer otvoril oči a pozrel na mňa.
„To čo sme tu včera, preboha, stvárali?“
„Bola si úplne skvelá. Chceš to vidieť?“ Hodil očkom po kamere, ktorá ešte stále ležala na stolíku, len ju takmer nebolo vidieť. Musela som zaostriť, aby som si ju všimla. Niekde medzi mojou podprsenkou, pohodenou v miske od čipsov, a medzi zrolovanou stoeurovkou.
„Nie, nechcem!“ V triezvom stave by mi ani vo sne nenapadlo pozerať sa na vlastné video, v ktorom som robila všetky tie veci. Jediná nevýhoda toho celého bola, že som si ich pamätala. Žiadne okno. Pamätala som si dokonca aj ten úžasný pocit. Ako ma to ohromne bavilo. A ako som vďaka tomu zabudla na všetko, čo ma v ten deň trápilo.
„Ja si to pozriem.“
„Nié, to nesmieš!“
„Ale smiem, kamera je moja. Dala si mi ju na Vianoce. Zabudla si?“
„Ale to nie je fér!“
„Najkrajší darček je aj tak to video.“
„Ty nevďačník!“ Vstala som z gauča a počula som, ako zapol kameru. A neskôr i to, ako som úchvatne vzdychala a dokonca aj, ako sme si to rozdali. Vôbec som nevedela, že to celé nakrúcal. No čo už. Tak máme prvé spoločné video.
 
Zdroj a foto: Slovenský spisovateľ
 

- - Inzercia - -