Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Lovec búrok: naháňa blesky aj víchrice

január 22, 2013 - 10:54
Skupina dobre trafených bláznov nasadá do špeciálne upraveného auta, na kolenách majú meracie prístroje a rôzne zariadenia s grafmi a tabuľkami, nachystané fotoaparáty a kamery. Okolo nich nie je nič, len čierňava, pred nimi na oblohe svetelné divadlo, blesky, ktoré naháňajú strach. Pre Pavla Škodu a jeho kamarátov, stormchaserov, najideálnejší čas vrhnúť sa do búrky.

 

Lovcov búrok som doposiaľ poznala len z amerických katastrofických filmov. Sú to buď fanatici naháňajúci tornáda, ochotní pre najlepší záber nechať sa strhnúť silným vírom, pre záchranu sveta a ľudstva, alebo sú to fanatickí vedátori, ktorí kvôli prichádzajúcemu hurikánu ostávajú až do poslednej chvíle v centre diania, až kým po ničivých následkoch nevstanú z trosiek ako hrdinovia. Tak takýchto adrenalínových šialencov som objavila aj na Slovensku. A presne ako v amerických filmoch sa vrhajú do búrok, za bleskami, ten najsilnejší elektrický výboj je pre nich najúžasnejší jav, zatiaľ čo my ostatní za oknami sledujeme hroznú smršť a poskakujeme pri každom udretí hromu. V tom čase, tam kdesi vonku, v silnom daždi, smerujú autá stormchaserov, lovcov búrok, priamo do jadra búrky. Začína sa ich lov na búrku. 


Prvá búrka
Pavol Škoda je lovec búrok. Už odmalička. Spomína si na svoju prvú búrku. Mal len päť rokov a vraj už vtedy si bol istý, že ho tento prírodný úkaz bude sprevádzať po celý život. To preto, že ho neobyčajne, vzrušujúco, šteklivo a sladko fascinoval. Mama ho držala na rukách a cez okno petržalského paneláka spoločne počúvali kvapky dažďa bubnujúce na parapet, očarení bleskami na oblohe. Svoj prvý lov na búrku zažil aj s príchuťou nebezpečenstva. „S mladším bratom Ivanom sme sa na bicykloch vybrali naháňať búrku. Dostali sme sa k nej tak blízko, že blesky okolo nás udierali vo vzdialenosti len sto metrov. Našťastie rodičia o tom netušili, lebo by nás asi nikam nepustili,“ spomína Pavol. Keď sa naučil čítať a písať, jeho prvé knihy boli o počasí, prírode, meteorológii a dokonca medzi nimi bola aj vysokoškolská literatúra. Množstvo kníh o búrkach objavil v Kanade. Rodičia s dvomi synmi emigrovali začiatkom roku 1988 do Toronta. Bol uchvátený. „Viete si predstaviť, že sa odrazu hráte s autíčkom riadeným diaľkovým ovládačom? Pre malého chlapca to bol zážitok. Dostal som sa neskôr aj k odbornejšej anglickej literatúre o meteorológii, k vedeckým publikáciám a časopisom, ktoré som hltal,“ spomína na roky samoštúdia v Kanade. Po páde bývalého režimu začal striedavo žiť na Slovensku aj za Atlantikom a pred desiatimi rokmi po ukončení štúdia tlmočníctva a prekladateľstva na slovenskej vysokej škole sa Pavol usadil v Bratislave. Tu sa začalo jeho naozajstné lovenie búrok, založil skupinu stormchaserov, lovcov búrok, nadšencov, zanietených bláznov, v tom dobrom zmysle slova. Dnes sú len šiesti na Slovensku, ale stíhajú za búrkou odbehnúť aj do Rakúska a do Česka. Keď sa ho pýtam, či mu nie je ľúto tých búrok, ktoré mohol loviť v Kanade, Pavol sa usmieva. „Kanada aj Amerika sú krajiny, kde je búrok za jedno leto viac ako u nás v celej Európe. Sú intenzívnejšie a sú tam hurikány, kde rýchlosť vetra dosahuje aj dvesto kilometrov za hodinu. Ja sa tam ešte určite vrátim.“ S búrkami na celom svete je však online prepojený. „Vďaka internetu môžete prežiť búrku hoci aj v Indii, mimochodom v Bangladéši bývajú jedny z najsilnejších tornád. Sledujem všetko o tajfúnoch v Tichom oceáne, o cyklónoch v Indickom oceáne aj o hurikánoch nad Atlantikom. Analyzujem a hodnotím, čo pomáha dozvedieť sa viac o našom počasí,“ vysvetľuje Pavol.     


Výprava za dobrodružstvom
Keď sa lovca búrok pýtam, ako vyzerá výprava za týmto prírodným úkazom, hovorí, že americké filmy a videá kolujúce na internete nie sú ďaleko ani od tej slovenskej reality. „Len nemáme také špičkové prístroje a také super džípy s množstvom anténok na streche,“ zasmeje sa Pavol. Ale už aj v ich skupine zanietených stormchaserov majú auto vybavené anemometrom, teda prístrojom na meranie rýchlosti vetra, zrážkomerom, aby vedeli zmerať, koľko zrážok v búrke napršalo, dôležitý je detektor bleskov, pomocou ktorého merajú intenzitu a frekvenciu bleskov. V búrkovej sezóne, teda v lete, sledujú všetky meteorologické stránky vo svete. „Z takej machule farieb, z ktorej profesionáli vyčítajú predpovede počasia, my vieme určiť niekoľko dní dopredu, kedy a kde bude búrka,“ vysvetľuje Pavol a hovorí, že všetci lovci búrok sú riadne zamestnaní, a tak stáva sa, že si musia kvôli búrke vybrať voľno. Deň pred búrkou už vedia, kde sa objaví. „Každý výjazd za búrkou určuje pohľad na zrážkový radar. Pomocou detektora bleskov si vytipujeme, ktorá búrka má šancu byť najsilnejšou, a za tou ideme,“ hovorí Pavol a zasmeje sa, že občas ho v lete na pláži s priateľkou vyruší telefonát od kamaráta, že niečo na neho ide, nech okamžite vyrazí. Vo vzdialenosti pätnástich kilometrov od búrkového jadra fotia štruktúru búrky. „To, čo ľudia bežne pozorujú na oblohe ako čierňavu, my fotíme ako stenový oblak. Ide o nízko visiaci mrak nad zemou tmavej farby, pre nás je to najkrajšia časť búrky,“ vysvetľuje a pokračuje, že celá búrka vyzerá ako karfiol na oblohe, teda kopovitý búrkový oblak navrchu biely a dole čierny, volá sa kumulo nimbus. Ak prístroje ukážu, že intenzita dažďa, krúp a bleskov je dostatočne vysoká, je čas vojsť do jadra búrky. „Je to miesto, kde sú blesky a dážď najintenzívnejšie. Stierače na aute nestačia. V jadre zaznamenávame veľkosť krúp, silu vetra, pozorujeme nakláňanie stromov a ak sa skracuje interval našich vypípaných slovíčok na dokumentačnom videu, znamená to, že to bol najfantastickejší úkaz,“ smeje sa Pavol.                  


Ničivé následky
„Ak sme v jadre búrky, nie je možné vystúpiť z auta. Nie je to kvôli terénu, hoci aj ten je niekedy nebezpečne zaplavený, ale najmä pre blesky, ktoré by nás mohli zasiahnuť. Najbezpečnejšie je ukryť sa v budove či v aute, na priestranstve sa odporúča čupnúť si na zem. Najhoršia chyba je, ak sa skryjeme pod strom, je viac než isté, že tam blesk udrie,“ upozorňuje Pavol, ktorý počas rokov lovenia búrok zažil aj hrozivo vyzerajúce situácie. „Stalo sa nám, že v jadre búrky padali také krúpy, že nám rozbili sklo na aute a poprehýbali plechy. Raz, keď som sa naháňal za búrkou, som v jednej dedine spadol s autom do kanála, tak bolo všetko zaplavené. Odfúknuté strechy z domov, katastrofálne škody, zaplavené celé dediny, zosunuté kopce, aj to pomáha analyzovať typ búrky,“ vysvetľuje Pavol. Raz sa vydali zmapovať popadané stromy v Karpatoch, pretože tam bolo podozrenie na tornádo. „Keď sme prišli na miesto, zisťovali sme sklon a rozloženie vytrhnutých stromov. Podľa toho sa dá totiž určiť, či išlo o tornádo. V tomto prípade sa to nepotvrdilo.“ Podľa lovca búrok sa na našom území tornáda vyskytnú len zriedkavo a najintenzívnejšie búrkové oblasti sú na Záhorí a pri hraniciach s Českou republikou.

       

Pavol hovorí, že sa neteší tomu, ak lovcov búrok označujú ako amatérskych meteorológov. Myslí si, že to nie je korektné označenie, pretože sa považujú za špecialistov na búrky, a to vďaka ich dlhoročným skúsenostiam priamo v teréne. Hlavným cieľom stormchaserov je totiž zdokumentovať búrkové javy na Slovensku, ich vznik aj zánik, predpovedať intenzitu, miesto, kadiaľ búrka pôjde. „Preto veľmi radi poskytneme naše poznatky Slovenskému hydrometeorologickému ústavu. Som presvedčený, že vďaka našim cenným poznatkom z terénu by sa dalo už aj v minulosti predísť mnohým katastrofám, ktoré spôsobili u nás búrky,“ hovorí Pavol. V čase nášho rozhovoru za oknami kaviarne pršalo, dokonca vyhlásili prvý povodňový stupeň na Dunaji, je zima, ale počasie pripomínalo jar. Lovec búrok hovoril o extréme zimného počasia. Predpovedal však zmenu – zima príde, vraj už čoskoro. Ubehol len jeden deň a za oknami snežilo. Keď budete čítať Slovenku, malo by poriadne prituhnúť, podľa lovca búrok nás čaká ešte poriadne studená zima...


Čo je stormchasing?
Lov či naháňanie búrok. Ide o činnosť, keď jednotlivci alebo skupiny ľudí pozorujú, dokumentujú a študujú konvektívne javy, predovšetkým búrky, za ktorými cestujú aj niekoľko stoviek kilometrov. Stormchasers.sk je projekt zameraný na dokumentáciu búrok a ľudia, ktorí ho realizujú, sú prvou skupinou tohto druhu na Slovensku. Predmetom ich záujmu je nielen štúdium búrok a búrkových systémov, ale aj javov spojených s nimi, medzi ktoré patrí napríklad nárazový vietor, silné lejaky, krúpy, blesky aj tornáda. Cieľom projektu je pozorovať a zdokumentovať čo možno najviac búrkových javov na Slovensku počas roka, od ich vzniku až po zánik, ich podmienky na vývoj a zánik, a zvyšovať povedomie laickej vedomosti o týchto otázkach. Zámerom týchto nadšencov je aj spolupracovať so Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Nové technológie, ktoré využívajú pri štúdiu búrky, im umožnili zaoberať sa nielen pozorovaním, ale aj vedeckovýskumnými aktivitami. Tie prezentujú na webovej stránke www.stormchasers.sk  

 

Projekt EMILISS
„Náš projekt sme zaviedli v roku 2010 a slúži napríklad na meranie bleskovej aktivity, frekvencie a intenzity bleskov, ako aj na meranie elektromagnetického poľa pozorovanej búrky. Ide o vylepšenú verziu detekovania bleskových výbojov a medzi hlavné vlastnosti patrí detekcia všetkých druhov bleskových výbojov vrátane IC (vo vnútri mraku), USB komunikácia s PC v reálnom čase, štatistické výpočty, uvádzanie štatistiky pozorovanej búrky na našich stránkach. Projekt vznikol z potreby nielen staticky sledovať búrkové deje, ale taktiež získavať čo najväčšie množstvo užitočných dát o vzniku a pôsobení búrok. Tieto vedeckovýskumné aktivity nás odlišujú od bežných lovcov búrok.“ 



Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Archív P.S., Thinkstock

 

- - Inzercia - -