Dnes je pondelok, 11.december 2017, meniny má: Hilda
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Mama Saganovcov: Na oboch som rovnako hrdá

jún 19, 2012 - 13:38
„Peťo je šprintér a Juraj robotník. Učila som ich, že si majú navzájom pomáhať. Tak ako v živote, jeden musí viesť a ten druhý mu musí byť oporou,“ hovorí cyklistickým žargónom mama Saganovcov, ktorá je na oboch synov rovnako hrdá.

 

Každé ráno má prečítané športové noviny, aby vedela, kde práve jej chlapci pretekajú. „Na telefonáty nie je čas.“

Ulicu na žilinskom Bôriku, kde vyrastala naša cyklistická jednotka Peter Sagan a jeho brat Juraj, domáci inak ako cyklistická ani nenazvú. „Všetky deti z ulice tu mali bicykle,“ zasmeje sa Helena Saganová.  „Ani si neviete predstaviť, koľko rozbitých kolien a rúk tu už bolo, a ja som vždy  nejakým bylinkovým obkladom liečila boľačky detí,“ mávne rukou a dokončí vetu: „Vždy som však synov povzbudzovala, že sa musia otriasť a postaviť sa na nohy. A povzbudzovala som nielen synov, ale často sa pritrafili i deti z ulice.“ A to robí teta Hela dodnes. Nasadne na svoju historickú Esku, ktorú pred desiatimi rokmi kúpila od známeho za vtedy veľké peniaze, tisíc slovenských korún, a každého drobčeka na ulici náruživo povzbudzuje, aby poriadne šliapal do pedálov. Ich rodičia nenamietajú, vedia, že je mamou vynikajúcich cyklistov, ktorí pretekajú v talianskom profesionálnom tíme Liquigas – Cannondale, a teda dostávajú rady od tej najpovolanejšej.


Sú na seba odkázaní
Peter Sagan bude o pár týždňov prvýkrát reprezentovať našu krajinu na olympiáde v Londýne. Predtým ešte stihne, tiež premiérovo, najprestížnejšie cyklistické preteky Tour de France. Petrova mama si myslí, že aj keď jej syn má talent od Boha, bez disciplíny by sa nestal športovcom, o ktorom dnes hovorí celý cyklistický svet. Najmä po jeho úspechu na Okruhu Kalifornia, kde sa mu podarilo z ôsmich etáp vyhrať päť, aj odborníci nad jeho výkonom krútili hlavami. To tu vraj ešte nebolo! „Samozrejme, že som naňho hrdá, na oboch synov,“ povie pani Helena a nezabudne v jednej vete spomenúť oboch chlapcov. Pretože bez Juraja by nebol Peter a bez Petra zase Juraj. Aj keď starší je teraz momentálne trochu v tieni slávnejšieho brata. „Prvý začal s cyklistikou starší Jurko, o rok mladší Peťo sa dlho nevedel rozhodnúť. Chcel byť hercom, futbalistom, dostal aj zeleno-žltý dres, a potom ho to prestalo baviť,“ spomína mama Saganovcov a dodáva, že keď mladší videl staršieho, ako na svojom bicykli chodí trénovať, aj on chcel byť cyklistom. Tak sa stretli na prvých pretekoch Cyklistického spolku Žilina, kde obaja súrodenci ukázali svoj talent a každý zvíťazil v svojej kategórii. Jeden za starších a druhý za mladších žiakov. Ich nadaniu verili cyklistickí zanietenci a tréneri zo spolku – Milan Novosad, Peter Zanický, Michal Vyšňa, ktorí naštartovali ich športovú kariéru. U Saganovcov je však športovcov viac. „Máme štyri deti,“ vysvetľuje s úsmevom pani Helena. Hoci sa hovorí len o Petrovi a Jurajovi, ich najstarší, tridsaťtriročný brat Milan je tiež športovec, nie však profesionál, a za tridsaťjedenročnú sestru Danku zase preteká už jej štvorročný syn Lukáško. Dokonca tiež v drese talianskeho cyklistického tímu. „Peter je Lukáškov krstný otec, dal mu ušiť na mieru dres a kúpil mu aj bicykel. Keď Lukáš vidí Peťa v televízii, odušu kričí,“ smeje sa pani Helena a medzi naším rozprávaním na dvore už povzbudzuje svojho vnuka, aby zakrútil poriadne volantom bicykla okolo stromu, zatiahol na kopčeku do pedálov. Pridáva sa k nej i manžel Ľubomír a tiež radí svojmu vnukovi, presne ako kedysi obom synom. „Precestoval som s nimi svet. Jurko s Peťom išli na preteky lietadlom, nuž a ja s trénerom autom, na ktorom sme prevážali bicykle,“ usmieva sa otec našich cyklistov, ktorý bol synom vždy poruke, ak im bolo potrebné v depe opraviť defekt, vymeniť koleso alebo podať vodu.


Halušky aj kapustnica
Mama zase doma čakala na svojich chlapcov s kapustnicou alebo haluškami. „To mohli zjesť až po pretekoch, pred nimi mali totiž prísnu diétu.“ Zaspomína si, že keď boli ešte chlapci malí, boli nezbední, hraví ako všetky malé deti, ale disciplína a poriadok museli byť. „Mala som malý obchod a zákazníci mi hovorili, čo zase tí moji chlapci vystrájajú. Vraj sa bijú na ulici. Večer som ich potom karhala. Najskôr si to odniesli staršie deti. Napokon nasledoval rozhovor s Peťom. Bol náš najmilší,“ hovorí pani Helena a pokračuje, že Peťo mal to šťastie, že mal vlastne štyri mamy. „Pannu Máriu, mňa, krstnú mamu Martušku. Je to moja sestra, ktorá ho prihlásila tiež na cyklistiku, a sestru Danku, ktorá Peťka mala vlastne ako živú bábiku.“  Petrova mama prezrádza, že jej najmladší syn bol veľmi živý chlapec. ,,Avšak, keď si niečo zaumienil, bol veľmi tvrdohlavý a šiel si za svojím. Všetci sme obdivovali jeho pevnú vôľu a vytrvalosť.


Zrážka s autobusom
Víkendy u Saganovcov vyzerali športovo. Vyrážali do hôr, celá rodina totiž obľubuje turistiku. „Máme s deťmi prechodené všetky okolité kopce, Rozsutec, Vysoké aj Nízke Tatry. Od turistiky deti prešli k bicyklom. Museli sme ich nejako zaujať, aby nevystrájali hlúposti,“ vysvetľujú rodičia. Otec si spomína, že pomocné kolieska synom z detských bicyklov zložil tak, že o tom ani len netušili. Juraj aj Peter začínali s horskou cyklistikou, prvé bicykle boli urobené na kolene, keď prešli k cestnej, mali už po tri bicykle na mieru. „Manžel chodil robiť do Prahy, ale i do Grécka, aby bolo z čoho bicykle zaplatiť. Ja som sa doma zase starala o štyri deti a musela som byť aj prísna aj dobrá,“ vysvetľuje pani Helena. A ako každá mama, čo by neurobila pre svoje deti. Pred tromi rokmi, keď bol Peter na pretekoch okolo Poľska, mama ho ako vždy povzbudzovala pred televíznou obrazovkou. Počas posledného okruhu sa však stratil z dohľadu kamier a komentátori hlásili, že náš cyklista má akési zdravotné problémy. Pani Helena vedela, že sa preteky končia v Českom Tešíne, čo je len hodina cesty zo Žiliny, a o pár sekúnd už sedela v aute. „Syna som vtedy nevidela pol roka. Stihla som prísť v Tešíne  na parkovisko, odkiaľ už odchádzali po pretekoch autobusy so športovcami. Zastavovala som ich s tým, že som mama Petra Sagana a neodídem, kým neuvidím svojho syna, či je zdravý. Našťastie, z jedného vystúpil,“ hovorí  pani Helena, ktorá bola nesmierne rada, že ho vidí aspoň na pár minút a presvedčila sa, že je v poriadku a nič vážne sa nestalo.

„Som rada, že obaja synovia žijú spolu v Taliansku, aspoň sú si oporou a nie sú tak sami,“ povzdychne si mama našich úspešných cyklistov, ktorí už tri roky obliekajú taliansky cyklistický dres. „Žilinčania ma poznajú a vždy mi referujú, kde a aké preteky synovia vyhrali, ak by som to náhodou nevedela. Neprekvapia ma, pretože každé ráno si najprv zapnem športové správy a kúpim denník Šport,“ zasmeje sa pani Helena. Podpichneme ju, či vie aj o láskach svojich synov, keďže žijú tak ďaleko, a o tom sa v športových rubrikách určite nedočíta. „Ja im vždy opakujem, ste dospelí, nerobte hlúposti,“ hovorí o svojich radách mama našich známych cyklistov. A radiť najmladšiemu synovi bude priamo aj na olympiáde v Londýne, kam dostala pozvanie od jednej renomovanej spoločnosti ako jediná zo Slovenska v rámci projektu vybraných mám olympionikov pod názvom Ďakujem Ti, mami! Takto si chcú uctiť ženy matky, ktoré vychovali zo skvelých synov úspešných športovcov. A pani Helena Saganová je nesmierne šťastná, že bude môcť vidieť syna pretekať naživo.

  

Autor: Anna Bočková
Foto: Dušan Kittler, archív rodiny Saganovcov     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

- - Inzercia - -