História Bratislavy siaha do pradávnych dôb. Jej výhodná poloha učarovala už starým Keltom, ktorí si tu založili významné sídlo. Neskôr ich vystriedali Rimania, Germáni a napokon Slovania, ktorí sa tu už natrvalo usadili. O významných míľnikoch minulosti nášho mesta sme hovorili s človekom, pre ktorého sa stala nevyčerpateľnou inšpiráciou – s historikom a spisovateľom PAVLOM DVOŘÁKOM.
Územie dnešnej Bratislavy je známe už od čias Keltov. Kedysi tu bolo ich významné sídlo a podľa archeologických vykopávok sa dá predpokladať, že sa tu odohrali aj dramatické udalosti. Je známa nejaká osobnosť z tých čias, ktorá by sa dala prirovnať k Boudice, manželke náčelníka keltského kmeňa na britských ostrovoch? Prípadne, poznáme nejaký príbeh z týchto čias, na základe ktorého by si čitatelia mohli utvoriť predstavu o živote v týchto dávnych dobách?
Naši Kelti patrili do tzv. necaesarovskej Galie, nie sú teda známi z literárnych textov, aj keď sú to opisy Keltom také nepriateľské, ako zanechal Gaius Julius Caesar v Zápiskoch z vojny galskej. Poznáme ich len z archeológie a je úžasné, že aj s náznakmi príbehov, čo platí najmä o Bratislave. Sú to príbehy mŕtvych, ktorí zahynuli pri útoku neznámeho nepriateľa, ale sú to príbehy, a to je úžasné. Dôležitá je ešte jedna vec – bratislavskí Kelti vedeli písať, zanechali
nám najstaršie nápisy, a tým nás zaradili medzi vyvolené staroveké národy. Nie je toho veľa, čo spísali, zopár písmen na minciach, ale sú to mená a z nich najznámejšie je BIATEC. Takmer nič o Biatekovi nevieme, ale je to prvý aj po mene známy človek v bratislavských dejinách.
Súčasťou histórie Bratislavy bola aj Gerulata. Ako asi vyzeral život v tomto meste na samom severe Rímskej ríše, obklopenom divokými barbarskými kmeňmi?
Možno ani neboli takí diví, azda nie divší ako rímski legionári. Zanechali krásne pamiatky, predmety zo skla a drahých kovov, staré umenie, žiaľ, nezapísali sa. Myslím to doslovne – barbarské kmene nezanechali po sebe písomné pamiatky, takže bratislavskí Rimania, s nádhernou architektúrou, písmom (na náhrobných kameňoch), ba dokonca aj s najstaršou mapou, sa predsa len javia o niečo priaznivejšie.
Máte nejaké obľúbené obdobie v histórii Bratislavy, poprípade miesto, na ktoré sa rád vraciate a ktoré viac ako iné dokáže prebudiť vašu predstavivosť?
Bratislava je plná histórie, kam sa pozriete, tam je niečo na pozeranie, ale ja som historik a uchvátilo ma zistenie, že Bratislava bola v každom období významná; už v praveku tu žili králi staršej doby železnej. Dospel som k poznaniu, že dejiny Bratislavy sú dejinami Slovenska, ba viac, že Bratislava je priesečníkom, v ktorom sa odrážajú dejiny Maďarska, Rakúska, Česka, Poľska. V Bratislave sa neraz rozhodovalo o osudoch Európy a aj naopak: Európa rozhodovala o osude Bratislavy.
Päť kníh o Bratislave
Pavel Dvořák je autorom knižného cyklu o bratislavských dejinách, ktorý nazval dejinami Bratislavy v príbehoch a piatich zväzkoch.
Druhá kniha o Bratislave (2007) z čias anjouvskej dynastie, čo úžasným spôsobom priblížila archeológia (kapitola Kasíno na Rybnom fóre), a Žigmunda Luxemburského, ktorý chcel Bratislavu povýšiť na hlavné mesto cisárskej Európy. Škoda, že mu to pre nepriazeň osudu nevyšlo (kapitola Nešťastná hviezda kráľa Holca).
Tretia kniha o Bratislave (2010) o tureckých vojnách, ktoré Bratislavu premenili na hlavné a korunovačné mesto. Začína sa návratom k Žigmundovmu pokusu o povýšenie Bratislavy na centrum cisárstva (kapitola Návrat Heleny Kottannerovej) a končí návštevou Petra Veľkého (kapitola Byli v Prešpurke ), ktorý hľadal v Bratislave inšpiráciu na vybudovanie svojho loďstva.
Štvrtá kniha o Bratislave – vyjde na jeseň 2011 rozpráva o Márii Terézii, ktorá Bratislavu povýšila na sídlo kráľa, čím jej dala krídla k rozletu; končí sa rakúsko-pruskou vojnou, ktorá priniesla rakúsko-uhorské vyrovnanie a s ním aj dočasný pád bratislavskej slávy a maďarizáciu.
Piata kniha o Bratislave – vyjde v roku 2012 sa týka čias Rakúsko-Uhorska, prvej Československej republiky, druhej svetovej vojny, socialistického štátu, revolúcie 1989 až do súčasnosti. Všetky knihy sú štvorfarebné, bohato ilustrované, s obrázkami Albína Brunovského, s množstvom grafík, historických sôch, malieb a fotografií, vydané v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy a Múzeom mesta Bratislavy.
Autor: KATARÍNA HANZELOVÁ
Poslať nový komentár