Dnes je sobota, 16.november 2019, meniny má: Agnesa
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Sedávam pri Dunaji a je mi dobre

október 16, 2011 - 22:08
ŠTEFAN DVORSKÝ moderuje reláciu Teleráno od začiatku a vysielanie naživo si veľmi pochvaľuje. „Jediný problém, ktorý mám, je, že keď mi napadne niečo vtipné, tak to väčšinou nepoviem. Rozum mi hovorí, že je to skôr trápne a radšej zostanem ticho. Ono je veľmi ťažké posúdiť, kde je hranica medzi vtipným a trápnym v živom vysielaní, keď to nemáte s kým skonzultovať,“ zamýšľa sa obľúbený moderátor.
Spomínate si ešte na svoje prvé vysielanie v Markíze?
Prvé vysielanie si samozrejme pamätám. Dlho sme sa naň pripravovali, ale aj tak – keď sa kamery rozsvietili prvýkrát naživo... Ten pocit si vie predstaviť len ten, kto to zažil. Je to niečo, ako keď šoférujete a zrazu sa dostanete do situácie, ktorá smeruje k havárii. Mozog sa prepne do úplne iného módu. Bolo to hektické, nevyšlo všetko, tak ako sme chceli, ale zvládli sme to. To je na živom vysielaní dobré, že nič sa nedá vziať späť. A zlé je to, že občas vás potom niečo mrzí. Ale pamätám si hlavne, že sme sa vysielania už nevedeli dočkať , to trénovanie „do steny“ nám už išlo na nervy.



Počas rokov sa v štúdiu vystriedali stovky hostí. Na ktorého si spomínate najradšej?
Akosi viac mi utkveli v pamäti tí, ktorí mi sympatickí neboli a tých radšej spomínať nebudem. Ale rád spomínam na Karla Gotta, pretože napriek tomu, že je skutočnou celebritou, je to veľmi príjemný, ochotný spoločník. A Zdeněk Troška, to je ideálny hosť, pretože je vtipný, ukecaný a sympatický. Mám ale radšej „obyčajných“ hostí, ktorí prídu rozprávať o niečom praktickom, lebo tí sa naozaj na nič nehrajú.




V relácii nie je núdza o kuriózne situácie, napríklad váš ranný beh v lodičkách a potom blahoželanie k okrúhlym narodeninám. Na akú zaujímavú a vtipnú situáciu vo vysielaní si ešte spomínate?
Kedysi bolo vtipné, keď nedopatrením divák uvidel, čo nemal. Napríklad, keď som sa štvornožky presúval z jedného miesta v štúdiu na druhé, aby som „podliezol“ kameru, no a práve vtedy strihli inú, ktorá to všetko videla. Dnes už takéto niečo nehrozí, lebo to, čo som spomenul, to je vlastne už pravek TV vysielania. Dnes práve naopak schválne ukazujeme zákulisie a situácie, ktoré sa dejú za kamerou, lebo vieme, že to ľudí zaujíma. Naposledy ma rozosmiala situácia, keď sme si s Jankou Hospodárovou mysleli, že ďalší rozhovor s kolegom zo spravodajstva bude na diaľku (on v tzv. news room-e a my vonku), a tak sme urobili úvod, akože sa spájame a on pritom stál asi 3 metre od nás za stolíkom. Tak sme sa zasmiali a prešli k nemu. Živé vysielanie je jednoducho super.




Diváci v internetových komentároch oceňujú aj vašu „internetovú rubriku“ vo vysielaní. Čo vy máte na internete rád a čo na ňom neznášate?
Internet je len médium. Nie je ani dobrý ani zlý. Mám ho rád asi ako vodovod. Preto, lebo je už konečne presne takou obyčajnou súčasťou života ako on . A presne tak ho aj využívam, čiže určite nie som blázon, ktorý vysedáva za počítačom a realita mu uniká, ale využívam všetky jeho možnosti. Bol som vlastne jeden z prvých, ktorí ho v Markíze začali propagovať, dokonca som v Teleráne moderoval aj špeciálnu rubriku o internete. Ale napríklad z Facebook-u som odišiel. Mal som už tisíce priateľov (bolo mi hlúpe dmietať žiadosti) a vždy, keď som sa prihlásil, hneď chcelo so mnou komunikovať niekoľko ľudí. Nedalo sa to zvládať.




Stále žijete s rodinou v Novej Dubnici – prečo vás nezlákalo bývanie v hlavnom meste?
Jednoducho preto, lebo takto sa mi to páči. Nakoniec mnohí Bratislavčania sa sťahujú na vidiek a nikto im to nezazlieva. Som Novodubničan a v Bratislave pracujem, lebo v našom okolí sa moderovať v celoštátnej televízii, či rozhlase nedá. A má to svoje výhody. Tým, že odchádzam z Bratislavy na viac dní domov, nechávam tu aj myšlienky na prácu. A preto si vždy doma dobre oddýchnem. Kolegovia, čo tu pracujú aj žijú, to majú podľa mňa ťažšie. Bratislava je práca, Nová Dubnica domov.




Ktoré miesta máte v Bratislave rád?
Mám rád tiché miesta, do centra, ak nemusím, tak nechodím. Dlhé roky som býval v Záhorskej Bystrici doslova pod horou, kde má ráno budil spev vtákov. Teraz bývam v Lamači a tam je tiež celkom fajn. Historické centrum je ale pekné, škoda, že nie väčšie. A konečne sa pomaly, ale isto začína využívať prítomnosť Dunaja, ktorý doteraz ako keby všetci ignorovali. Na nábreží nebolo nič. Takže najviac sa mi páči sedieť v kaviarničke a pozerať sa na plynúcu rieku. Asi viete kde.



Autor: (red)
Foto: archív TV Markíza
ZO ZÁKULISIA MARKÍZY

- - Inzercia - -