Dnes je štvrtok, 21.september 2017, meniny má: Matúš
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Otec roka 2013: To zvládne každý normálny chlap

jún 05, 2013 - 07:11
Dionýz Gábor (36), Košice
„Neviem, prečo by malo byť čudné, že sa starám o svojho syna. Keď to dokáže žena,musí to zvládnuť aj normálny chlap. Mám dvoch mladších nevlastných bratov, ktorých som vychoval, takže mi starostlivosť o deti nie je cudzia,“ hovorí sympatický Dionýz, ktorý pred necelým rokom vystriedal svoju manželku pri sedemročnom synovi Dionýzovi s Downovým syndrómom. Pani Oľga opäť nastúpila do istého hotela v Tyrolských Alpách ako sezónna servírka. „Chcel som jej umožniť, aby sa aj ona realizovala a bola medzi ľuďmi. Chodí na trojtýždňovky, potom je opäť s nami doma.“Mocný chlap srší optimizmom a pozitívnou náladou. To, že starať sa o postihnutého chlapca je náročné, si nepripúšťa. Aj preto bol veľmi prekvapený, že jeho svokra ho navrhla na titul Otec roka.
 
Manželka Oľga tvrdí: „Ani v najmenšom som nepochybovala o tom, že zvládne starostlivosť o malého Dinka. Je nesmierne zodpovedný, pracovitý a dôsledný.“ Dôkazom je aj ich dokonale moderne a vkusne urobený byt. Otec rodiny skromne priznáva, že ho prerobil sám. Nemá rád neporiadok a možno je až puntičkársky. Manželia Gáborovci roky pracovali v horskomhoteli v Rakúsku.Dionýz, ktorý je vyučený murár, sa stal profesionálnym kuchárom. „Varenie je mojím koníčkom a i keď som začínal ako umývač riadu,majiteľ rýchlo zistil, že variť viem a chcem. Doma varím tiež rád, lebo som zástancom zdravej, varenej a čerstvej stravy. Občas i pečiem,“ dodáva. Manželka Oľga je vyštudovaná učiteľka materskej škôlky. Obaja spočiatku ťažko niesli postihnutie synčeka. „Bolo to ťažké nielen pre nás, ale i pre celú rodinu. Bolo i veľa plaču, ale teraz je miláčikom všetkých. Je hyperaktívny, veľmi spoločenský a veselý. Treba sa o neho starať skutočne dvadsaťštyri hodín denne. Takéto deti však nesmierne prejavujú svoju lásku. Mnohokrát za deň príde za nami, objíme nás a povie, že nás ľúbi,“ vyznávajú sa rodičia. Smalým synčekom do jeho troch rokov chodili spoločne na sezónu robiť do hotela. „Potom to už však horšie znášal. Chcel byť na Slovensku s celou rodinou a aj pre jeho rozvoj reči bolo výhodnejšie, keď sme sa vrátili. Do Rakúska chodil potom sám už len manžel, až kým Dinko nedovŕšil šesť rokov. Ja som bola na predĺženej materskej. Teraz sme sa vymenili,“ vysvetľuje Oľga.
Dionýz sa synčekovi venuje celý deň. Ráno ho nachystá do špeciálnej škôlky, kde chlapec trávi štyri hodiny. „Medzitým nakúpim, upracem a po škôlke buď ideme na hipoterapiu, na rehabilitáciu alebo na chalupu za babkou s dedom.“ Manželia priznávajú, že synček ich naučil vnímať svet inak a i keď nie je taký ako ostatné deti,
nevymenili by ho za nič. Je ich slniečkom a pre jeho zdravie by urobili čokoľvek. Momentálne dúfajú, že sa im podarí umožniť mu delfinoterapiu v Turecku.
 

- - Inzercia - -