Dnes je sobota, 21.september 2019, meniny má: Matúš
Čas čítania
8 minutes
Zatiaľ prečítané

Prečo zomrel Maroško?

november 14, 2012 - 10:54
Len tri mesiace po tom, čo mladej mamičke Kataríne Skurcoňákovej vysmiaty lekár po cisárskom reze oznámil, že má krásneho zdravého syna, v inej nemocnici a iný lekár pristúpil k nej so sklonenou hlavou a šokujúcou správou: „Bohužiaľ, váš syn zomrel...“

 

Ako je to možné? To jej lekári dodnes celkom presne povedať nevedia, ale Katka vie, že na začiatku synových problémov bolo povinné očkovanie. Môže ho mať na svedomí?

Už nejaký čas sa trojmesačný Maroško na všetkých doma usmieval, rástol, priberal a nič nenasvedčovalo tomu, že by na druhý deň malo byť niečo inak. Čakala ich síce povinná kontrola u detskej lekárky a očkovanie hexavakcínou, Katke však ani len nenapadlo sa toho báť. So zvýšenou teplotou a preplakanou prvou nocou kvôli bolesti v mieste vpichu rátala. Ale Maroško mal oveľa väčšie ťažkosti. „Na druhý deň začal tak zvláštne pokašliavať. Nasledujúce ráno som s ním teda zašla znova k lekárke. Tá mi však povedala, že je všetko v poriadku, aj keď ten kašeľ si ani ona nevedela vysvetliť. Dala nám naň nejaký sirup a poslala nás domov,“ spomína Maroškova mama, ktorá však krátko po príchode domov namerala synovi horúčku. Zrazu mal 39,5 °C. Hneď mu dala čapíky na zníženie teploty, ale tá vôbec neklesala. A navyše ten zvláštny kašeľ... „To mi nešlo do hlavy a bála som sa aj tej neklesajúcej teploty, preto sme išli popoludní pre istotu ešte na pohotovosť. Uzavreli to s tým, že sa u neho asi začína chrípka, má zostrené dýchanie a začervenané hrdlo. Tak nám ešte pridali antibiotiká a silnejšie čapíky proti horúčkam,“ hovorí Katka, ktorá si rozpálené dieťa znovu odnášala domov. A ako jej kázali, nasadila antibiotiká. Zlepšenie však neprišlo. Naopak.


Fialové fľaky
Na rozhorúčenom Maroškovom tele sa chvíľu po návrate z pohotovosti a podaní novonaordinovaných liekov objavil fialový fliačik. Najprv na nôžke, potom za uškom. To už Katka volala na tú istú pohotovosť. Vraj možno alergia na antibiotiká. A pre istotu poradili zájsť do nemocnice na pozorovanie. Volať si sanitku sa ukázalo zbytočné. Všetky vozy záchranky boli vraj obsadené, tak dostali radu premiestniť sa na pohotovosť autom. „Už som tušila, že to nebude dobré. Maroškovi totiž tie fľaky pribúdali priamo pred našimi očami po celom telíčku a keď sme konečne prišli na pohotovosť, už ich mal aj na tváričke. Vtedy tá lekárka prvýkrát vyslovila, že to vyzerá na zápal mozgových blán,“ hovorí mladá žena. Zrazu sa okamžite našla aj sanitka, ktorá ich previezla do trstenskej nemocnice, kde chorého novorodenca pripravili na cestu do Martina. Bola to dlhá noc, keď tam s manželom na chodbe čakali. A Katke sa zdá, že sa dodnes neskončila, hoci medzitým už toľkokrát vyšlo slnko. „Lekár nám síce párkrát prišiel povedať, že sa malý drží, vidno, že bojuje, no vzápätí ho to zase premáhalo. A nakoniec premohlo. Ráno nám Maroško zomrel.“  Primár zdrveným rodičom vysvetľoval, že chlapček už mal napadnutú príliš veľkú časť vnútorných orgánov. Katarína mala milióny otázok, ktoré mu chcela položiť, namiesto toho však dostala jednu ona – kde boli doteraz? „Kde sme boli? Chodili po lekároch, ktorí nám dookola opakovali, že je všetko v poriadku, že je to len obyčajná viróza, že sa nemusíme báť. A o pár hodín sa stalo to, čo sa stalo.“


Stratený vírus
Katke jej otázky zostali. Nezodpovedané. Kde mohlo jej trojmesačné bábätko, ktoré ešte medzi ľudí takmer nechodilo, chytiť vírus meningitídy? A kde sa v jeho okolí vzal, keď ho široko-ďaleko nikto nikdy nemal? Je náhoda, že sa to všetko stalo dva dni po očkovaní? „Keď som sa pýtala lekára v nemocnici, tvrdil, že niekto v rodine ho možno má a preniesol ho na Maroška. Zaujímavé, že prvému synovi sa nič nestalo, že doma sme všetci zdraví. Rovnaké to bolo, aj keď som si išla po pitevnú správu. Keď Maroško zomrel, doktor mi povedal, že v krvi mu vírus, ktorý spôsobuje meningitídu, nenašli. Že ešte musia zistiť, či ho nemal v mozgových obaloch. No pri pitve ho nenašli ani tam. Zaujímavé, zabil mi syna, ale nikde sa nenašiel,“ krúti hlavou zúfalá mamička, ktorá nedokáže pochopiť, prečo odborníci odmietajú čo i len pripustiť súvislosť s očkovaním. „Pritom sú štáty, kde očkovanie nie je povinné, a majú dokonca zriadené fondy na odškodňovanie detí poškodených očkovaním. Vnucuje sa mi otázka, ako je to možné, keď sú vakcíny také bezpečné? A prečo u nás ani len nechcú pripustiť, že sa niečo také môže stať?“ krúti hlavou Katka, ktorá ďalej žije najmä pre štvorročného syna Jakubka, pre ktorého je to všetko tiež veľmi ťažké. „Je v období, keď všetko vníma a chce vedieť. Museli sme mu vysvetliť, že Maroško už s nami nebude, že je v nebíčku, ale aj tak sa na bračeka...“ pre slzy Katarína nedokáže vetu dokončiť. Našťastie sa stále môže oprieť o manžela. Túži mu dať dieťa znova, ale strach je zatiaľ príliš veľký. „Ak nájdem odvahu na ďalšie tehotenstvo, na deväťdesiatdeväť percent som rozhodnutá, že deti už očkovať nedám. Aj za cenu sankcií, ktoré sú však podľa mňa postavené na hlavu – keď dám dieťa zaočkovať a niečo sa mu stane, následky nesiem iba ja, kompetentní od toho dávajú ruky preč, ale keď vakcináciu odmietnem, aby som si zachránila dieťa, dostanem pokutu ja.“


Stiahli vakcínu kvôli Maroškovej smrti?
Šarža očkovacích látok, ktorou bol očkovaný aj malý Maroško, bola Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv nakoniec stiahnutá z trhu. Znamená to podľa hovorkyne úradu Mgr. Valérie Pernišovej, že pripúšťa ich potenciálne nebezpečenstvo?



Dôvodom stiahnutia jednej šarže vakcíny Infanrix Hexa nebolo mikrobiálne znečistenie lieku, ale nedodržanie podmienok pri jeho výrobe. K stiahnutiu sa pristupuje aj vtedy, keď produkt nemá žiadne nedostatky zistené laboratórnymi testami, neznamená teda ohrozenie pacienta. Keďže však ide o vakcínu používanú pri povinnom očkovaní novorodencov, je štátny ústav veľmi prísny, nariadili sme teda stiahnutie lieku do dvadsiatich štyroch hodín. Prípad trojmesačného chlapčeka, ktorý dostal tri rôzne vakcíny a krátko na to zomrel, nám bol hlásený. Na základe dvoch lekárskych správ a pitevného nálezu bola určená za príčinu úmrtia akútna meningitída, čo nemá súvislosť s použitím vakcíny Infanrix Hexa.

 

Očkovanie nikdy nespôsobilo smrť
Aktivisti za slobodu v očkovaní hovoria, že povinnosť nechať dieťa očkovať je v rozpore s tým, že lekári majú rešpektovať právo pacienta na informovaný súhlas, čiže aj nesúhlas. Ako je možné, že v prípade očkovania to neplatí – keďže nesúhlas je trestaný? Hovorí hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.

Povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie je v súlade nielen so slovenskou legislatívou, ale aj s právom Európskej únie. Je dôležité uvedomiť si, že každé dieťa má právo byť chránené proti závažným ochoreniam a že nerešpektovanie očkovania môže vážne ohroziť zdravie populácie nárastom počtu nebezpečných a život ohrozujúcich chorôb. Zavedenie povinného očkovania je najúčinnejší boj proti nim. Aj preto je na Slovensku zakotvené v zákonoch ako povinné. Je nevyhnutné povedať, že doteraz u nás nebolo hlásené žiadne úmrtie v dôsledku povinného očkovania. Úmrtie Maroška S. prešetroval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a niet žiadnych dôkazov vzťahu očkovania k vzniku ochorenia. Navyše v súčasnosti sú deti očkované vakcínami obsahujúcimi oveľa menší počet antigénov než vakcíny, akými boli očkovaní ich rodičia.


Vakcíny sú bezpečné na sto percent
Prípad smrti trojmesačného chlapčeka po povinnom očkovaní podľa niektorých ukazuje, že vakcíny nemusia byť až také bezpečné. Čo na to hovorí člen skupiny pre imunizáciu MZ SR prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.? Je náhoda, že niektoré ochorenia u detí vypuknú práve po očkovaní?

Ak máte zaočkovanú celú populáciu, tak všetko, čo sa človeku udeje, sa udeje po očkovaní. Epidemiológia s tým ráta a nazýva to časovou následnosťou. Príčinná následnosť je však niečo iné. To je vzťah, kde sa dokáže, že očkovanie mohlo vyvolať nejaký stav.


V súvislosti s prípadom malého Maroška však primár neurologickej kliniky nemocnice na Mickiewiczovej ulici Juraj Štofko pripustil, že očkovanie mohlo mať u neho za následok pokles imunity.
Pána doktora Štofka si ako neurológa vážim, rozpráva však o veciach, v ktorých sa nevyzná, a to sú vakcíny. Vyhlásiť, že očkovanie môže oslabiť imunitu a v dôsledku toho dieťa môže chytiť vírus meningitídy, je až úsmevné. Žiadne očkovanie neoslabuje imunitu. To je, akoby som povedal, že keď vás zaťažím matematikou, nebudete dobre vnímať televízny program. Už imunitný systém novorodenca dokáže reagovať zhruba na miliardu podnetov primeraným spôsobom. To znamená, že táto úvaha pána doktora Štofku je absolútne nevedecká, archaická a ničím nepodložená.


Ale aj iní lekári pripúšťajú komplikácie vo výnimočných prípadoch a hovoria len o deväťdesiatdeväťpercentnej bezpečnosti vakcín...
Vakcíny sú bezpečné na sto percent. Ak máte výskyt jednej vážnej komplikácie na milión očkovaní, tak sa vakcína okamžite sťahuje. To znamená 0, 0001 komplikácie, pritom len za čas, čo sme sa rozprávali, čiže asi dvadsať minút, zomrelo vo svete najmenej tridsať detí na osýpky a čierny kašeľ, ktorým očkovanie zabraňuje. Hovoriť o deväťdesiatdeväťpercentnej bezpečnosti je hlúposť. Ak by tam bolo čo i len polpercentné riziko, tak taká vakcína nemá šancu. To nie je môj názor, to sú celosvetové výskumy. Ja sa očkovaním zaoberám od roku 1974.


Všetky lieky však majú vedľajšie účinky. Vakcíny sú výnimka?
Vakcíny síce môžeme považovať za lieky – rovnako sa vyrábajú, skúšajú i zavádzajú do praxe, no zásadný rozdiel je v tom, že kým liek dávame chorým, vakcínu zdravej populácii. Pri liekoch sa preto toleruje istá miera nežiaducich účinkov. U vakcíny sa netoleruje prakticky žiadny vedľajší účinok, okrem tých nezávažných príznakov – ako je začervenanie v mieste vpichu, bolesť, zdurenie, zvýšená teplota, ktoré do dvoch dní bez následku odznejú. Pred každým uvedením do praxe sa preto vakcína intenzívne testuje a od prvého začatia skúšok až po uvedenie na trh uplynie desať až dvanásť rokov.


Ako však hovorí mama spomínaného mŕtveho chlapčeka, aj keď v štatistikách to vyzerá neškodne, nikomu nepraje zažiť, že sa tá „nechcená udalosť“ týka práve jej dieťaťa.
Tej mamičke jej pocit neberiem. Dostať meningokokovú septikémiu je tragédia. Takéto prípady sa však na Slovensku budú pravdepodobne opakovať. Hoci totiž jestvuje meningokoková vakcína, nepokrýva typ B, ktorý je u nás najčastejší, preto nie je zavedená do plošného očkovania.


Sú v ňom však aj očkovania proti chorobám, ktoré tu už dávno nie sú...
Ale ony zmizli práve vďaka očkovaniu. Keď zaočkujete celú populáciu nad deväťdesiatosem percent, napríklad proti osýpkam, prestanú sa vyskytovať. Kto mal osýpky na Slovensku? Kým v Nemecku, kde je očkovanie dobrovoľné, sú dodnes epidémie osýpok. Výsledky, ktoré sme dosiahli u nás, sú vo svete citované ako jedny z najlepších. Vakcíny však u nás doplácajú práve na svoju úspešnosť.


Odmietnutie je priestupok
„V prípade, ak rodičia bez preukázania zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva. Ak ani po ústnom pohovore názor nezmenia, rieši to úrad priestupkovým konaním, v ktorom možno uložiť rodičom pokutu,“ vysvetlila Mgr. Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.

 





Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: Thinkstock, archív S.C.

- - Inzercia - -