Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Ženy s fajkami a muži so sukňami

jún 01, 2010 - 12:28
Priekupníci nútia mjanmarské ženy pestovať mak na výrobu heroínu a ópia. Zásielky tovaru potom pašujú za hranice krajiny. Avšak aj domáce ženy si rady pofajčia. Najmä po namáhavom dni strávenom na poli.

Z bambusového domu vychádza Aknaj. Starena má na sebe fialové šaty s farebnými, ručne vyšitými vzormi. Rozhliadne sa po okolí a začne pomaly zostupovať po rebríku. Jej dom je podobne ako všetky na okolí postavený na drevených koloch. Založí malý ohník a postaví naň kanvicu s vodou. Čaj ju ráno vždy osvieži. Kým sa voda zovrie, naberie do vedra krmivo a nasype ho do válova malým čiernym prascom, ktoré pobehujú pod domom.

Voda v džbáne už vrie, a tak ju Aknaj naleje do pripravenej šálky s čajom. Sadne si na lavičku vedľa domu, nedočkavo si z čaju odchlipne. Na jej tvári sa objaví úsmev. Je rada, že si môže oddýchnuť. Aknaj čaká náročný deň. Musí ísť na pole narezať makové hlavičky, kým vonku nie je neznesiteľné teplo. Oddychovať bude večer. Pri fajke.

Nebezpečný relax
Už nikto nevie, kto po prvý raz olízal šťavu z nezrelých makovíc a pocítil, že farby naokolo získali nezvyčajne sýty odtieň. Nevedia to ani obyvatelia Mjanmarska, krajiny kedysi známej pod menom Barma, ktorá je po Afganistane na druhej najvyššej priečke svetového rebríčka producentov ópia. Ani ich to priveľmi netrápi.

Je podvečer. Fajka s ópiom pomaly koluje medzi sediacimi v kruhu. S pôžitkom si z nej poťahujú rovnako muži, ako aj ženy. Jedna zo žien sa na mňa usmeje a podá mi fajku. „Máš si potiahnuť. Jej dcére sa narodilo dieťa. Stala sa babičkou. Oslava bude trvať celú noc,“ prekladá mi spoločník Prang. Dnes je výnimočný deň, inak ženy podľa jeho slov fajčia striedmo. Toľko, aby si dokázali trochu zahmliť vedomie a spríjemnili si tak ťažký život.

Veľký nebezpečný biznis
Z čoho žijú títo milí ľudkovia? „Drogy byť veľký biznis,“ hovoril mi veliteľ pohraničnej polície Hiou počas čakania na víza. Najmä v mjanmarskom pohraničnom pásme v oblasti Zlatého trojuholníka môžu peniaze z predaja poslúžiť na financovanie povstaleckých armád alebo vojenskej chunty.
Pritom ľudia, ktorí mak pestujú, nie sú zlí. „Hlad byť silnejší ako strach. Horali nemať moc na výber. V horách málo úroda a oni z čoho žiť? Okrem toho oni na pestovaní mak nevidieť nič zlé,“ konštatoval Hiou.

A tak chudáci namiesto pestovania ryže celé dni zohnutí na makových poliach špeciálne zahnutými nožmi narezávajú hlavičku za hlavičkou. Najmä ženy, ktoré dostali túto prácu za úlohu. Ten istý mechanický pohyb deň čo deň. Hodinu za hodinou. Riedke biele mlieko z rán na vzduchu postupne stuhne. Na druhý deň zoškrabú hnedkastú látku a surové ópium je na svete.
Na obchode sa však nabalia priekupníci. Jednoduchí horali dostanú len toľko, aby prežili v drsnej prírode a vládali na poliach pracovať.

Budhistické skvosty
Jazdiť v Mjanmarsku je náročné. Chýbajú tam kvalitné cesty a vozidlo často zapadá do blata. Plantáže papáje postupne striedajú banánovníky. Zlaté pagody, ktoré sú takmer pri každom väčšom zoskupení domčekov, pri dopadne slnečných lúčov žiaria leskom.

Za najplodnejší vek barmskej klasickej architektúry sa považuje pugamské obdobie, keď v 11. až 13. storočí vyrástlo v krajine vyše dvetisíc pagod, chrámov a kláštorov. Šweitigoumská pagoda v hlavnom meste Rangún je síce skvost, najviac pagod sa však nachádza v Bagane, ktorý mnohí označujú za ôsmy div sveta. Leží na ľavom brehu najväčšej mjanmarskej rieky Iravadi. Štyridsať štvorcových kilometrov je posiatych stovkami budhistických chrámov, pagod, veľkých ako parížsky Notre Dame. Mnohé z nich tu stoja už vyše tisíc rokov. Kedysi sa tu rozprestieralo hlavné kráľovské mesto Barmskej ríše.

Keď prví cestovatelia opisovali Barmu ako krajinu slonov, plnú drahokamov a zlata, obecenstvo najviac prekvapili bizarné zvyky. Vidieť tváre natreté bielou blatistou látkou s krvavočervenými ústami po žuvaní betelu predsa len vybočuje z toho, na čo sme zvyknutí. Tanaka, ako sa volá táto mentolová látka, má však veľký praktický význam. Slúži ako ochrana proti silnému slnečnému žiareniu a zároveň ochladzuje pokožku. Používajú ju najmä ženy a deti, ktoré majú najcitlivejšiu pleť. Netradičné je však aj oblečenie mužov, ktorí nosia sukne omotané okolo pása. No treba uznať, že v príšernom teple a vlhku je sukňa naozaj vzdušná a príjemná. Hoci bez vreciek značne nepraktická.    
Bezradná polícia

„Je to už nejaký čas, čo som prevážal na korbe bambusové tyče, ktoré boli neprirodzene ťažké,“ odpovie bez rozpakov štyridsaťročný taxikár Chin za jazdy na juh krajiny na otázku, či sa už stretol s pašovaním ópia. Po chvíli sa mu jazyk rozviaže. „Náklad prevzali nejakí muži s čiernym džípom. Nepoznal som ich. Zdalo sa mi čudné, načo taká ceremónia pre pár bambusov. Až potom mi to zaplo. Samozrejme, nič som sa nepýtal, veď zaplatili dobre.“ Podľa China nie je ťažké si predstaviť, čo bolo vnútri. Pašeráci s ópiom a heroínom vymýšľajú všetky možné cesty, ako nenápadne preniesť drahocenný tovar cez krajinu. Jedna z budhistických regúl napríklad zakazuje ničiť sochy osvieteného. Nosiči preto občas pochodujú džungľou s nákladom na prvý pohľad bezcenných sadrových Budhov.

Každá zo sôch však obsahuje zásielku drogy. Policajná hliadka, ktorá sprievod stretne, tuší, že nie všetko je v úplnom poriadku. Ako riadni budhisti – a Mjanmarčania sú jedni z najstriktnejších na svete – však vedia, že podmienka dosiahnutia nirvány je dôležitejšia ako plnenie predpisov klamlivého pozemského sveta. Preto pochod ignorujú a nechajú ho prejsť. Chin upozorní aj na priam morbídny spôsob prevážania drog. „Pašeráci ukradnú alebo kúpia vysoko v horách od chudobnej rodiny malé dieťa, to potom zavraždia a vypchajú heroínom,“ hovorí s úsmevom. Nejde o chladnokrvnú iróniu. Mjanmarčania sa rovnako usmievajú, keď sa hnevajú, ako keď sa tešia. Je ťažké ich prečítať. Počas najbližších hodín, kým sa na mŕtvole neobjavia prvé viditeľné stopy, preoblečení za sedliakov prenesú pašeráci nehybné telíčko. Na hranici nikomu ani len nenapadne podozrievať ustarostených rodičov, ktorí sa s bezvedomým dieťaťom v náručí ponáhľajú k lekárovi.

Medzinárodná pomoc
Situácia je zložitá. Nikto sa nechce vzdať výnosného biznisu. V roku 1971 vznikol ako spoločná akcia OSN a thajskej vlády program, ktorý má horským kmeňom pomôcť. Jeho oficiálnym cieľom je ponúknuť horalom plodiny, ktoré by mohli pestovať namiesto maku. V Mjanmarsku zatiaľ veľmi nepochodili. Najhoršia situácia je v oblasti Zlatého trojuholníka. Hoci v priebehu desaťročí oblasť stratila zo svojej divokej povesti, táto droga je tam ešte stále artiklom číslo jeden. Nie sú to však drogy, ktoré robia túto oblasť zaujímavou. Sú to predovšetkým milí ľudia, žiaľ, chtiac-nechtiac odkázaní na nekalé praktiky rôznych záujmových skupín.

Autor: ANDREJ HORVÁTH
Foto: Karel Wolf, Barnabáš Hamerlík

- - Inzercia - -