Dnes je piatok, 19.október 2018, meniny má: Kristián
Čas čítania
11 minutes
Zatiaľ prečítané

Naozaj muži ženám úspech neodpúšťajú?

august 05, 2011 - 17:57
Pred pár dňami mnohým Slovenkám zdvihla adrenalín štatistika, že ženy u nás zarábajú ešte stále o pätinu menej ako muži. Čo sme komu urobili? zahromžili sme, keďže nejedna by sa rada videla medzi tými pár šťastnými, ktoré v zarábaní nad pánmi tvorstva vedú. Na prvý pohľad sa nám totiž zdalo, že práve to by všetko vyriešilo. Ale asi len dovtedy, kým k nám nedorazil iný výskum. Podľa neho muži, ktorí zarábajú menej ako ich polovičky, sú v porovnaní so živiteľmi rodiny až päťkrát náchylnejší svojej zákonnej „zahnúť“. Tak čo, ešte stále chcete byť úspešnejšie ako váš muž?

V jaskyniach bolo rozdelenie úloh logické, fyzicky silnejší muž z nej vychádzal, aby zohnal niečo pod zub, kým jeho predsa len útlejšia polovička doma udržiavala oheň, aby korisť bolo na čom uvariť a, samozrejme, aby jej unavený lovec po dobrom obede pri „uväzovaní sadla“ nezamrzol. Medzitým však vynašli ústredné kúrenie a plynový sporák s elektrickou iskrou, takže ženy si popri domácich povinnostiach stihli skočiť nielen do posilňovne a získať svaly, ale ešte si aj urobiť lovecký kurz. Nie každý muž vracajúci sa s mamutom na pleciach domov však oceňuje, že jeho drahá už jedného, dokonca väčšieho ukladá do chladničky. Len pol percenta našincov napriek dvadsiatemu prvému storočiu v kalendári vidí v úlohe živiteľa rado ženu. Podľa viac než dvoch tretín opýtaných má totiž plnú peňaženku nosiť z roboty muž. Keď nedávno príliš rozdielne výplatné pásky zlomili väzy dvojročnému vzťahu najvyťaženejšej slovenskej moderátorky Adely Banášovej, jej otec, známy spisovateľ, sa nad tým začudoval. „Mne by nevadilo, keby som mal bohatú manželku. Mohol by som sa venovať tomu, čo ma teší. Okamžite by som to bral,“ presvedčivo vyhlásil v jednom z rozhovorov. To, o čom Adelin otec len sníva, sa kontroverznému fotografovi Janovi Saudkovi už podarilo. „Mám partnerku, ktorá je úžasne výkonná, milá, priateľská a do istej miery ma aj živí. A šatí.“ Ale sú títo dvaja reprezentačnou vzorkou priemerného muža z našich končín? Prieskumy naznačujú, že skôr nie ako áno.

Nezamestnaný? Ďakujem, neprosím!

V jednej z internetových ankiet medzi pánmi tvorstva sa väčšina pri otázke Vadilo by vám zarábať menej ako partnerka? priklonila k odpovedi, že by sa asi prestali cítiť hlavou rodiny, zopár dokonca priznalo, že by žene vytmavili, že z nich spravila neschopného blbca. Samozrejme, sú aj takí, ktorí nemajú problém prispôsobiť sa. Dokonca až tak, že sa z nich stanú profesionálni poberači sociálnych dávok, a kým si oni roky akože „hľadajú prácu“, ich vyvolená sa môže aj zodrať. Vedci totiž prišli s prekvapujúcim zistením, že aj v rodinách, ktoré finančne ťahá žena, sa s domácimi prácami čaká opäť len na ňu. Aj keď si nezamestnaný muž čo-to zoberie na zodpovednosť, aj tak tomu venuje o päť hodín týždenne menej ako zamestnaním vyťažená nežná polovička. Možno aj preto profesionálne povaľačstvo chlapom toleruje len máloktorá z nás. Zo štatistík jednej zo zoznamovacích kancelárií sa napríklad ukazuje, že kým polovici mužov neprekáža, že tá sympoška, ktorú si na fotke vybrali, je nezamestnaná, drvivá väčšina žien po zistení, že zvolený pán je na podpore, záujem stráca. Ďakujem, neprosím! Podľa psychológov je to v tom, že v nás predsa len zostal kúsok z babičkinej výchovy, za čias ktorej bolo to, že sa o rodinu musí postarať chlap, isté asi tak, ako že jedna plus jedna sú dva.  Neschopnosť sa o to aspoň snažiť neodpúšťame. Odpúšťajú však úspech v práci oni nám?

Úspech alebo láska?

Keď vlani hollywoodska herečka Sandra Bullock po zisku Oscara ďakovala svojmu manželovi za podporu, netušila, že omnoho viac času ako podpore venoval jej zákonný bokovke s potetovanou striptérkou Michelle McGee. Rozpad jej manželstva nakoniec ukázal, že zisk tejto sošky je pre lásku naozaj nočnou morou. Až desať z posledných trinástich víťaziek za tento úspech zaplatilo daň v podobe rozpadnutého manželstva či partnerského vzťahu. Naozaj láska a úspech nejdú dokopy? „Nemyslím si, že v zdravom vzťahu môže byť úspech ženy dôvodom na problémy v rodinnom spolužití. Riziko však prináša, ak žena pre kariéru zanedbáva partnera a ako matka odloží na druhú koľaj aj deti. Ak celú starostlivosť o rodinu deleguje na iné osoby, nezúčastňuje sa na rodinnom  živote, napríklad dáva prednosť firemným mítingom pred rodinnými dovolenkami, určite to k upevňovaniu vzťahu neprispieva. Naopak, dáva mu to poriadne zabrať,“ upozorňuje psychoterapeutka PhDr. Jana Porubská, PhD. S tým súhlasí aj herečka Oľga Belešová, ktorú síce na obrazovkách vidieť niekoľkokrát denne, ona sama však tvrdí, že v práci je stále pánom, nie otrokom. „Som si istá, že keby som pracovala viac a trávila s manželom menej času, odcudzili by sme sa jeden druhému a stmeľovanie by si vyžadovalo výnimočné úsilie.“ Autorka ženských románov  Katarína Gillerová je tiež aj po trinástich rokoch úspešnej spisovateľskej kariéry stále šťastne vydatá za toho istého muža, pretože vie, že „vyvyšovanie sa nad partnera a zdôrazňovanie svojich úžasných schopností žiadny vzťah nedokáže udržať.“

Netlačím na manžela aby zarobil viac

Môj manžel nie je nijako ohúrený mojou profesiou. Sám je veľmi skromný a nerád na seba púta pozornosť,“ prezrádza o postoji svojej polovičky k jej kariére herečka Oľga Belešová, podľa ktorej úspech ani jeden z nich nemeria tým, koľkokrát sa ich mená objavia v médiách. „Úspechom je pre nás to, že sme jeden druhého našli v ďalekom svete.“
Oľga si uvedomuje, že od muža sa akosi prirodzene očakáva, že bude živiteľom rodiny. „Mne by sa tiež páčilo byť domácou paňou, starať sa o deti, variť, prať a upratovať. Ale môj život sa vyvinul inak,“ dotkne sa osudového zoznámenia s japonským novinárom Masahikom počas jazykového pobytu u protinožcov v Austrálii. Keď sa rozhodli pre spoločný život, jej partner sám povedal, že ak majú žiť v krajine, kde je jeden z nich doma, nech je to radšej Oľgina vlasť. To, že vyhrala krajina pod Tatrami, je minca, ktorá má, samozrejme, dve strany. Olinka je doma, ale... „Môj manžel ako cudzinec na Slovensku nie je natoľko ekonomicky silný, aby uživil aj mňa a deti, zariadili sme sa teda podľa toho. Deti nemáme, žijeme skromne, ale radostne.“ Úspešnej herečke nikdy nenapadlo manželovi čo i len naznačiť, že v jej dievčenských snoch to vyzeralo inak, a preto by mal pridať. „V žiadnom prípade netlačím na manžela, aby zarobil viac, pretože jeho peniaze sú zarobené čestne, a to je pre mňa viac než život v blahobyte.“ Na druhej strane Oľga však ani nemá potrebu potiahnuť to za neho a kvôli tučnejšiemu kontu v práci sama vypustiť dušu. „Hrám iba toľko, aby mi to stále spôsobovalo radosť. Spomedzi ponúk si vyberám, pretože nechcem v živote iba pracovať. Chcem žiť, mať voľný čas, ktorý trávim s manželom, rodičmi, priateľmi. Na tom sa v podstate nič nezmenilo od mojej tridsaťšestky, keď som sa rozhodla prerušiť svoje dovtedajšie divoké pracovné tempo.“

Všetky naše peniaze sú spoločné

V Masahikovej vlasti je prvoradý biznis, peniaze, pohodlie, úspech... Sám si však uvedomil, že to je málo a po trinásť rokov trvajúcej úspešnej kariére novinára v Tokiu si povedal, že stačilo, lebo mu nestačí životom sa len naháňať za úspechom. Chcel ho žiť. „Myslím, že teraz žijeme naozaj s nohami na zemi a za úspech považujeme to, že sme spolu už desať rokov, že sme prekonali počiatočné problémy, keď sa Masahiko na Slovensku ešte necítil ako doma, že stále chceme spolu aj zostarnúť,“ hovorí Olinka.  Lásku totiž ani jeden z nich nepovažuje za samozrejmosť, ktorá tu bude vždy bez akéhokoľvek pričinenia. Preto ju od začiatku budovali na čo najpevnejších základoch, spájali svoje životy pomaly, ale isto tak, aby sa ani pri veľkom zemetrasení ich vzťah nerozpadol ako domček z karát. „Istý čas, na začiatku nášho spolužitia, sme napríklad mali s manželom oddelené hospodárenie, aby sme otestovali, ako to zvládame,“ prezrádza Oľga, podľa ktorej to však  u nich nikdy nebolo o tom, kto koho živí. „Teraz sú už všetky naše peniaze spoločné,“ dodáva s tým, že nikto nikoho nekontroluje, koľko z nich minul. „Obaja kupujeme len to, čo treba. Nepotrebujeme si totiž dvíhať sebavedomie módnymi výstrelkami či značkovými vecami. Sebavedomie nám zvyšuje náš vzťah.“

Z úspechu jedného by sa ten druhý mal len tešiť
Nikdy som nemala pocit, že by môj úspech znižoval manželovi sebavedomie. Myslím, že to tak ani nebolo,“ hovorí spisovateľka Katarína Gillerová, ktorá sa pred niečo vyše desaťročím od účtovníctva vyšvihla medzi najpredávanejšie slovenské autorky ženských románov.
Hoci hlavným pracovným pomerom tejto inžinierky ekonómie zostali dane, a kým nemá odovzdané posledné daňové priznanie, často nenapíše ani čiarku, ten zvyšok času vie využiť tak dobre, že sa jej knižky pravidelne pohybujú v desiatke najvychytenejších. Na vstup do histórie slovenskej ženskej literatúry si však počkala  až do štyridsiatky, a keď po márnych pokusoch o vydanie prvotiny pre deti a odmietnutí v päťdesiatich vydavateľstvách napokon podpísala zmluvu s päťdesiatym prvým, nikomu doma nič nepovedala. Nezaskočil ich potom jej úspech? „Ak máte okolo seba normálnych ľudí, tak sa z vášho úspechu tešia. Ja to šťastie mám, moji najbližší, ale aj známi a priateľky ma podporujú,“ hovorí úspešná spisovateľka, ktorá podľa vlastných slov nepostrehla, že by sa jej najbližší začali po tom, čo sa jej meno stalo známymi, správať inak. Aj keď snaha zladiť stíhanie daňových priznaní a vymýšľanie zápletiek do príbehov svojich hrdiniek si vyžiadala reorganizáciu domácich prác, z ktorých niektoré skončili na ich pleciach. „Väčšinou si svoj čas dokážem zadeliť tak, aby som všetko stíhala, kritické sú však pre mňa mesiace, keď príde čas daňových priznaní a účtovných závierok. Musím však pochváliť manžela aj syna, že mi ochotne pomôžu vo všetkom, o čo ich požiadam. Ale sú veci, ktoré musím stíhať bez pomoci, a to varenie a žehlenie, v tom sa neodlišujem od iných zamestnaných žien.

Zabudnite na nadradenosť

Úspech nezmenil Katarínu ani jej dlhotrvajúce manželstvo. „Môj partner píše tiež, síce nie romány, ale odborné články, takže sa určite necíti menejcenný,“ je presvedčená Katka, ktorá vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, si myslí, že je to práve takto aj logické. „Keď je jeden z dvojice úspešnejší alebo sa stane známejším, ten druhý by sa mal tešiť, nie padať do depresie.“ Pripúšťa však, že veľa závisí aj od ženy. „Vtedy je dôležité, ako sa v tomto prípade ona správa vo vzťahu k mužovi – či to berie ako bežnú situáciu, alebo mu to dáva okato najavo,“ hovorí s tým, že žena by nemala zabúdať na to, že „keď muž zarába viac, prejavuje sa to aj na jeho sebavedomí a spokojnosti zo seba samého. Vyvyšovanie sa nad partnera preto nie je namieste.“  Koľkokoľvek ktokoľvek z nich dvoch zarobí, toľko dá do spoločnej rodinnej kasy. A koľko potrebuje, toľko si z nej  jeden či druhý vyberie. „Na väčších investíciách pre rodinu sa dohodneme spoločne. Niektoré povinné platby mám na starosti ja, platím cez internet. Manžel síce potom občas poznamená, že stráca  nad nimi prehľad, ale ja si  myslím, že je to pre neho len plus. Nemusí sa tým zaťažovať.“


Zvládli by ste vedľa seba úspešnejšiu ženu?

 

Samuel Spišák, herec:

Ešte nemám dosť rokov na to, aby som v tomto mal nejaké veľké skúsenosti, ale myslím, že by mi to neprekážalo. Naopak, bol by som hrdý na seba, že sa mi podarilo získať si takú schopnú ženu.

 

 

 

 

 

 

Ján Dobrík, herec:

Ja sa pri úspechu niekoho iného všeobecne vždy skôr radujem ako žiarlim. V partnerskom vzťahu to platí dvojnásobne. Pretože vo vzťahu s niekým som preto, že ho milujem, nie preto, že zarába viac, alebo  preto, že zarába menej a ja ho môžem ohurovať. A verím, že partnerka to cíti rovnako. Z každého jej úspechu by som sa tešil, lebo nič nie je večné. A raz-dva sa to môže otočiť. V prípade jedného aj druhého.

 

 

 

 

Miloš Bélik, učiteľ:

Ja by som bol len rád, keby sa mojej partnerke darilo a bol by som na ňu za to hrdý. S učiteľským platom nie je problém, aby vás partnerka vo výške platu predbehla kedykoľvek. Miesto, ktoré by ju bavilo a zároveň bolo dobre ohodnotené, by určite pomohlo obidvom, nemusel by som sa totiž v záujme uživenia rodiny vzdať profesie. Aj keď viem, že nejakému doberaniu, že zarábam menej ako žena, by som sa nevyhol. No som si istý, že by toho nebolo až tak veľa. Myslím si, že mám kamarátov, ktorí by to brali normálne.

 

Adam Zavřel, moderátor:

Hoci si myslím, že muž by mal vedieť ženu uživiť a postarať sa o ňu, nie je pre mňa problém, ak partnerka zarobí viac. Nesmie mi to však vyhadzovať pri každej možnej príležitosti na oči. Samozrejme, že platí aj odtiaľ potiaľ. Ak by tie rozdiely v príjmoch medzi nami boli priepastné, to by vzťah asi rozdelilo. V tomto sme mi Slováci skrátka konzervatívni.


 

 

Vreckové sa dáva deťom, nie partnerovi

Vidieť ženu na vysokom poste dnes už nie je žiadny problém. Muži si ich síce vážia, ale na mieste ich partnerov by aj tak nechceli byť. Prečo majú podľa psychoterapeutky PhDr. Jany Porubskej, PhD., stále pocit, že tí úspešnejší a viac zarábajúci majú byť skôr oni?
Naša spoločnosť je patriarchálna. A sme to my matky, ktoré vychovávame našich synov, aby boli silní, priebojní, úspešní, aby neplakali, aby sa  nevzdávali, aby bojovali. A tým do nich vkladáme to, že sa práve od nich očakáva, že zabezpečia rodinu a budú to oni, kto bude zarábať a robiť kariéru.

Potom je asi ťažké vyrovnať sa so situáciou, keď to tak nie je a partnerka zarába viac?
Samozrejme, mnohým mužom to vadí. Závisí to však aj od toho, ako sa s tým vyrovnáva žena. Či to manželovi nedáva príliš najavo, či sa tým nad neho nevyvyšuje a či to nepoužíva neustále proti nemu.

Čo môže žena teda urobiť pre to, aby výška jej výplaty doma nespôsobovala oheň na streche?
Každý z nás potrebuje od partnera počuť pochvalu, uznanie. Ak nie za výšku príjmu, tak za to, že sa stará o rodinu, že navaril, vzal deti do parku či na výlet.

To znamená, že žena, ktorá zarába viac, od manžela môže žiadať, aby zobral na seba starostlivosť o domácnosť?
Jedine v prípade, že ho vedenie domácnosti baví a je ochotný to robiť. Ale ak má rovnako rozbehnutú kariéru, len momentálne slabšieho ohodnotenú ako ona, riešením je jedine nájsť si do domácnosti pomoc, aby sa obaja mohli venovať svojim kariéram.

Hovorí sa, že na dobré sa ľahko zvyká. Je vhodné, ak viac zarábajúci kontroluje tomu druhému výdavky?
To je absolútne nevhodné a ponižujúce, tak pre muža, ako aj pre ženu.

Ako teda vyriešiť situáciu, keď jeden do spoločnej kasy len dáva a druhý z nej len vyberá? Vyčleneným vreckovým?
Vreckové sa dáva deťom, nie partnerovi, to by bolo dehonestujúce. Iná situácia je, ak sa manžel doma  povaľuje a nepracuje, hoci by mohol, potom spoločný účet nie je vhodný. Ale ak obaja manželia pracujú a snažia sa, len manželka vďaka  svojej pozícii v práci prináša viac financií, nie je dôvod na žiadne vydeľovanie. Mnoho ľudí chodí poctivo denne do práce, ale ich pracovné zaradenie či samotné povolanie im nedokáže priniesť väčšiu odmenu.

Autor: Katarína Alberty Ondrejková

Foto: TV JOJ, archív M. B., Thinkstock

- - Inzercia - -