Dnes je piatok, 05.jún 2020, meniny má: Laura
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

V Malajzii som sa našla

jún 30, 2011 - 13:55
Ste so sebou nespokojní, túžite po zmene, no nemáte odvahu spraviť radikány krok alebo neviete, ako na to? Mladá Slovenka, rodáčka z Banskej Štiavnice KATARÍNA ZACHAROVÁ to už má úspešne za sebou. Šťastie a nový život skúša v ďalekej a exotickej Malajzii.
Stretli sme sa na krste jej prvej knižky, ktorú nazvala prozaicky Ako dostať od života, čo chceme, v jednej bratislavskej kaviarni, kam prišlo za ňou veľa mladých ľudí – ženy, ale aj muži, ktorí túžili po zmene. Priznám sa, keď som zistila vek autorky knihy, povedala som si: akým právom môže táto mladá osôbka niekomu radiť, kde nabrala odvahu spísať svoje rady do knihy... Keď som sa však do nej začítala, názor som zmenila...

Odchod do rizika
Katarína Zacharová vyrastala v malebnom historickom mestečku Banská Štiavnica vo vzdelanej, pritom jednoduchej rodine spolu s bratom. „K našej vzdialenej rodine patril aj známy herec a režisér K. L. Zachar. Aj ja som ako dieťa bola extrovertná a túžila som ukázať, čo bolo vo mne. Napriek tomu som po skončení gymnázia v Prievidzi odišla do Bratislavy študovať obchod a marketing na Vysokú školu ekonomickú. Už počas školy som pracovala v rôznych firmách, veľa som cestovala a neustále som hľadala svoje smerovanie. Až som sa rozhodla, že je čas odísť oveľa ďalej. Vycestovala som na stáž do Malajzie, kde som pracovala pre online vydavateľstvo v oblasti osobného rozvoja. Veľa som sa tam naučila, ale bolo to náročné. Zažila som vzostupy aj pády, nevidela som perspektívu pre svoju budúcnosť v tom, čo som robila. Ani spôsob života, ktorý som viedla v exotickej krajine, ma neuspokojoval. Napokon som sa začala podceňovať a prestala som si samu seba vážiť,“ hovorí otvorene o svojich začiatkoch v Malajzii. V tom čase odcestovala s dvoma blízkymi priateľkami na výlet do Laosu a v kráse a pokoji tejto krajiny, počas meditácie v záhrade jedného z chrámov, dostala svoju odpoveď... „Začala som si klásť otázky, čo ma vlastne robí šťastnou, a tam som si uvedomila, že nechcem robiť iba za počítačom a predávať produkty a myšlienky niekoho iného. Pracovať len preto, aby som v niečom uspela, aby boli druhí spokojní, mi nestačí. Chcela som pomáhať ľuďom a v tomto smere som cítila, že vo mne niečo je.“ O svojej budúcnosti rozmýšľala Katarína pol roka, potom spravila rozhodný krok – odišla z práce, z dobrého postu, a s tým bolo spojené aj riziko, či nájde to, po čom túžila. Mala nejaké úspory, projekty, ktoré jej priniesli peniaze, aby mala z čoho žiť, a začala písať...

Písaním chce inšpirovať
Chcela som aj iným porozprávať, čo mi zmenilo život, a tak som písala a išlo to zo mňa tak ľahko, až som bola prekvapená. Oslovila som niektoré slovenské časopisy, ktoré začali uverejňovať moje myšlienky a skúsenosti, prispievam do nich doteraz,“ rozpráva Katarína o svojich nových začiatkoch v ďalekej cudzine. Keďže jej články a blogy na vlastnej webovej stránke, ktorú založila, zaujali mnohé mladé ženy, ale aj mužov, nabrala odvahu a napísala svoju prvú knihu. A píše ďalej. „V blízkej budúcnosti mám v pláne robiť rozhovory s inšpirujúcimi ženami. Pracujem na budovaní svojho projektu a organizácie, ktorá bude podporovať ženy, ale aj mužov v rozvoji ich talentov a ľudského potenciálu. Som totiž presvedčená, že v každom z nás sa skrýva istý potenciál, len treba nabrať odvahu a pustiť sa do nových vecí aj za cenu rizika – tak, ako som to spravila ja.“ Tvoriť sa chystá aj ďalej v Malajzii, kde žije v hlavnom meste Kuala Lumpur, v apartmáne s ešte jednou spolubývajúcou, no do konca roka by sa chcela osamostatniť. „Je tu veľa cudzincov a medzi nimi sú aj Slováci. Dokopy je nás tridsaťpäť, vo veku od dvadsaťpäť do tridsaťpäť rokov. Mám však kamarátov aj z Argentíny, Iránu, Ekvádora, Austrálie – mám obrovské šťastie na ľudí. V Malajzii je veľa organizácií, ktoré pomáhajú ženám, robia sa tu sammity, čerpám odtiaľ veľa inšpirácie,“ dodáva Katarína. Strach v cudzom svete vraj nemá. „Záleží na tom, ako ku krajine pristupujete, vy ju musíte mať rád, navyše, ja som veľmi adaptabilný človek.“ Možno si, podobne ako ja, položíte otázku, či toto všetko, o čom Katarína rozprávala, nemohla robiť aj na Slovensku... „V  Malajzii nachádzam veľmi dobrú energiu na tvorenie a písanie. Ázia je ako špongia – nasáva nové a nové veci zovšadiaľ, je tam široká možnosť osobného rozvoja. A čo je podstatné, aby som neustále dokázala ponúkať niečo nové a svieže, musím žiť v inom svete a na náhody neverím.

Má dva domovy
Katarína tvrdí, že nie je feministka, preto mi nedalo nespýtať sa, aké postavenie majú v jej živote muži? „Myslím si, že sami seba spoznáme, až keď ľúbime. V Malajzii som stretla priateľa – podnikateľa a veľa vecí som pochopila, vlastne knihu som začala písať v najťažšom období, keď sme sa rozišli a veľmi som tým trpela. Často sa ma pýtajú na to, aké sú malajzijské ženy a ja odpovedám – všade sú rovnaké, rovnako túžiace, no tam je väčšina z nich v porovnaní s nami ešte závislá od muža. Muži v Malajzii majú zasa podľa mňa menej ega.
V Malajzii žije Katarína už tretí rok a rodičia si na to zvykli, veď doma nie je od strednej školy. Hovorí dvoma svetovými jazykmi – po nemecky a po anglicky, má aj základy španielčiny, ktorú sa naučila počas pobytu v Peru. Ovplyvnila aj svojho brata, ktorý začal tiež cestovať a založil webovú stránku pre cestovný ruch.. „Vždy som mala sen mať štyri svety. Dva už mám, uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej... Slovensko však vždy zostane mojím domovom číslo jeden,“ uzatvára Štiavničanka Katarína Zacharová, ktorá odišla hľadať šťastie do ďalekej Malajzie.

Ako dostať od života, čo chceme?
Ja nemám univerzálnu radu, ale ponúkam vám niekoľko mojich inšpirujúcich myšlienok. Pamätajte, žiadne stretnutie nie je náhodné. Každý človek, ktorý do nášho života vstúpi, má svoju úlohu – buď v nás prebúdza to, kým sme, alebo kým nechceme byť. Oboje je užitočné, niekedy sa najskôr musíme stratiť, aby sme sami seba znovu našli...


ALENA HORVÁTHOVÁ – ČISÁRIKOVÁ
Foto: Tony Štefunko a archív Z. Z.

- - Inzercia - -