Katolícka cirkev na Slovensku si dnes pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne. Šaštín je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.
Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii vyvrcholí v pútnickom mestečku Šaštín – Stráže v okrese Senica v piatok 15. septembra svätou omšou pred bazilikou o 10:30. Hlavným celebrantom a kazateľom bude štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin. Ten podľa Konferencie biskupov Slovenska okrem Šaštína navštívi aj Bratislavu, Košice a Klokočov.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že “ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”.
Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “jej vlastnú dušu prenikne meč”. Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.
