Speváčka a herečka s nádherným hlasom Nela Pocisková zasadne do poroty 14. ročníka Muzikálovej hviezdy. Prezradila nám viac o tom, ako túto udalosť prežíva.
Ako si spomínate na svoje umelecké začiatky?
Ako dieťa som chodila, samozrejme, na rôzne krúžky. Ako každé dievčatko ma bavilo všetko možné – spev, tanec, ale nikdy som si nemyslela, že sa tým budem reálne živiť. To sa zmenilo v momente, kedy som začala chodiť na súkromné hodiny k Mirke Marčekovej, ktorá ma na každej druhej hodine upozorňovala na to, že som nepripravená. Musím sa priznať, že miestami som to vtedy naozaj zanedbávala. Jedného dňa mi povedala, že bude konkurz na muzikál Neberte nám princeznú a mala by som to skúsiť. Neprišla som tam vtedy s veľkými očakávaniami, no Mariku Gombitovú som mala napočúvanú zo všetkých strán, pretože moja mama ju zbožňuje. Bola som v správnom čase na správnom mieste a vyšlo to.
Odvtedy som spolupracovala s Janom Ďurovčíkom, ktorý ma svojim spôsobom vzal pod ochranné krídla, no myslím, že som bola v tom čase ešte veľmi mladá na to, aby som si utvorila vlastný názor a zostala stáť pevne nohami na zemi, a zrazu to išlo na mňa všetko veľmi rýchlo. Hoci viem, že všetko je tak ako má byť, dnes už zastávam názor, že pomaly ďalej zájdeš. A možno v pomalšom tempe a slede udalostí si človek dokáže viac vychutnať každý jeden svoj úspech, než keď je toho veľa naraz. Spomínam si na svoju prvú verejnú generálku, pred ktorou som mala obrovskú trému.
Keď vtedy ľudia začali tlieskať a na konci predstavenia stáli, to bolo niečo medzi nebom a zemou a niečo, čo asi každého umelca motivuje robiť svoju prácu ďalej. Je to niečo neopísateľné, uvedomiť si, že dokážeme vzbudiť u diváka nejakú emóciu. Takže na svoje začiatky si spomínam ako na naozaj krásne, ale zároveň najťažšie obdobie mojej kariéry.
Máte osvedčené tipy ako pracovať s trémou na javisku?
Tréma na javisku u mňa závisí od toho, čomu sa v aktuálnom období venujem. To znamená, že ak sa veľa venujem televíznym projektom, tak tá tréma z natáčania opadá, pretože sa to stáva denno-dennou rutinou. A naopak, keď sa zase venujem viac javisku a divadelným predstaveniam, tak sa cítim zase tam viac “doma”. No a keď z niečoho na chvíľku vypadnem, ako teraz, keď som sa viac venovala televíznym projektom a vypadla som zo živých predstavení, zrazu som pred spievaním naživo mala extrémnu trému.
Špeciálny recept na to nemám. Asi je to iba skúsenosťami, možno vekom a odstupom, ktorý s tým vekom príde. Dokážem sa na veci pozerať trochu inak, ako keď som mala pätnásť a už si uvedomujem, že človek nie je dokonalá bytosť a aj zlyhanie patrí k tomu. Ale napriek tomu, že toto všetko si dokážem racionálne uvedomiť, mávam obrovskú trému. A tak sa pred výkonom iba prežehnám, navnadím a zasústredím sa naň. Mám aj rôzne dychové cvičenia, ktoré mi trochu pomáhajú, ale predsa len som obrovský trémista. A hoci mi ľudia vravia, že to na mne nie je vidno, pravdou je, že s tým bojujem celý život.
Čo vás najviac posunulo vpred?
Moja povaha. Neviem kde som nadobudla túto tendenciu neustále samej sebe niečo dokazovať, možno to pochádza ešte z detstva, možno z nedostatočnej dôvery v samú seba. No na základe toho sa neustále posúvam vpred, pretože ak si jedného dňa uverím, že som dobrá, tak som skončila. Hnacím motorom je teda moje vlastné vnútro a moja duša, ktorá chce stále rásť, posúvať sa a ziskavať nové skúsenosti. Pretože stále je kam na predovať a stále aj bude. Zároveň bolo mojim hnacím motorom množstvo inšpiratívnych ľudí, ktorí sú či už na slovensku alebo vo svete. Množstvo krásnych predstavení, hereckých a speváckych výkonov, koncertov, umelcov. Naozaj veľa vecí ma inšpiruje a neviem si vôbec predstaviť, že by som prestala ísť vpred.
Na čom aktuálne pracujete?
Aktuálne pracujem na televíznom seriáli Ranč, ktorý by mal výjsť na jeseň. Zároveň sa venujem vlastnej hudobnej tvorbe, kde práve dorábame asi 2-3 nové veci, ktoré by som chcela stihnúť ešte do konca roka dokončiť a zároveň vydať album. Verím, že sa mi to podarí, čaká ma ešte veľa práce, ktorú, samozrejme, musím skĺbiť s rodinou a deťmi, čo nie je vždy úplne jednoduché.
Na čo sa tešíte pri porotcovaní?
Veľmi sa teším, že sa rodia neuveriteľne šikovné a talentované deti. Na jednej strane mám pocit, že na deti sú kladené extrémne nároky vrámci ich výkonu. A z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je vždy príjemné pre detskú dušičku a hlavu – zvládať tento výkon. Na druhej strane, je pre mňa obrovským zážitkom sedieť v porote tejto súťaže a počúvať tie neskutočné talenty, ktoré to v živote ešte určite dotiahnu veľmi ďaleko.
Takže sa veľmi teším na to, že opäť uvidím nové tváre a nových ľudí, ktorých baví umenie, chcú ho robiť a prinesú nám tú emóciu. Nebojte sa prihlásiť sa a vyskúšať si vystúpenie pod žiarami reflektorov so skvelou porotou, ktorá vám dá spätnú väzbu. Budete mať skvelú skúsenosť a zážitok, ktorý vás posunie vpred.
