Pavol Hammel je nielen slávny spevák a skladateľ, ale aj uznávaný výtvarný umelec, ktorý nedávno oslávil 75 rokov. Prínosom pre celú hudobnú scénu bolo založenie a pôsobenie v skupine Prúdy, kde spolupracoval s Mariánom Vargom ako aj s textármi Kamilom Peterajom a Borisom Filanom. Ich spolupráca pretrváva dodnes. Málokto vie, že Pavol Hammel je aj kritikmi oceňovaným výtvarným umelcom. V súčasnosti môžete jeho obrazy vidieť v Bratislave, v Cafe Lampy a aj v Nitre.
Na verejnosti rezonujete najmä ako spevák, avšak aj maľovaniu sa venujete už roky. Ako sa vám pripravovala výstava „Ja hľadám obraz a nie rám.“? Aké obrazy na nej môžu návštevníci vidieť?
Súbežne mám výstavu v Bratislave a aj v Starom divadle v Nitre. Musel som teda spraviť taký výber, aby boli návštevníci spokojní na obidvoch výstavách. Verím, že sa mi to podarilo.
S kolegom Jurajom Burianom vás spája nielen muzika, ale aj vášeň ku štetcom. Jeho obrazy uzreli svetlo sveta prvý krát práve na spomínanej výstave, čo prináša vám osobne do života maľovanie?
Je to také spestrenie a nazretie aj do iných umeleckých dimenzií. Veľmi ma upokojuje a zároveň mi dodáva energiu. Som rád, že som sa v ňom tak našiel.
Čo vám ešte okrem hudby a maľovania prináša v tomto období najväčšiu radosť?
Teším sa, že žijem v kruhu svojej rodiny a priateľov, tam sa cítim najlepšie.
A čo vás naopak dokáže zarmútiť?
Zlé je, keď niekto niečo nevie, ale má svoj názor. To je naozaj veľmi smutné.
Nedávno ste oslavovali 75 rokov. Zvyknete blinacovať minulosť, alebo ste skôr v nastavení žiť tu a teraz?
Určite radšej žijem teraz a trochu pozerám aj do blízkej budúcnosti. Minulosť by som už nechal tak, aj keď by som asi nič nemenil. Všetko sa deje pre niečo.
Ako sa dnes pozeráte na mladú generáciu muzikantov? Je niekto, kto vás vyslovene oslovil a zaujal?
Držím im všetkým palce,nech tvoria a hrajú. Je iba dobre, keď majú záujem na sebe pracovať a robia to, čo im robí radosť.
Čo by ste im zo svojich dlhoročných skúseností poradili na ceste za ich kariérou?
Radiť mladým netreba, zmýliť sa dokážu aj sami.
Stále pomerne veľa koncertujete, dokáže vás ešte niečo na koncerte prekvapiť?
Ani nie. Snáď len to, že ľudia prídu na koncert a, že záujem trvá a spätná väzba medzi publikom a nami na javisku stále funguje. A pre toto sa oplatí stále pracovať a tvoriť. Pre tú obohacujúcu spätnú väzbu.
Čo máte na živote muzikanta rád a čoho máte už plné zuby?
Ja žijem normálnym životom s bežnými radosťami a starosťami. Muzikantský život je skôr už len fáma.
V akej hudobnej zostave sa vám najlepšie vystupuje a prečo?
Robím dva typy koncertov a obidva hrám rovnako rád. So skupinou Prúdy, mimochodom chystáme v máji turné 60 rokov na umeleckej scéne a potom s komorným akustickým triom s názvom Srdce bez anjela.
Kde trávite sviatky a nový rok? Ste zimný typ človeka, alebo radšej toto obdobie iba pretrpíte?
Ako vždy doma s rodinou. Zimu nemám rád, vždy ju mám spojenú s kalamitou.Nikdy som ani nelyžoval, ale netrpím tým.
Foto: Ondrej Bobek
